Prírodné zaujímavosti Liberecko

Tajuplná vyhliadka Jizerských hôr

Skala Trniště je pôsobivý, približne 15 metrov vysoký žulový skalný útvar, ktorý sa nachádza v lesoch Jizerských hôr, neďaleko obce Janov nad Nisou v okrese Jablonec nad Nisou. Skalisko ležiace v nadmorskej výške okolo 713 metrov nad morom bolo sprístupnené verejnosti už na konci 19. storočia, keď boli do skaly vytesané schody a vyhliadková plošina zabezpečená zábradlím. V minulosti ju zdobil aj mohutný kríž, ktorý dotváral jej romantický ráz. Hoci dnes už výhľad čiastočne obmedzujú okolité, vzrastlé stromy, miesto si stále zachováva svoju jedinečnú atmosféru, ktorá priťahuje milovníkov turistiky a pokoja.

Ako sa tam dostanete

Najčastejším východiskovým bodom pre výstup na Skalu Trniště je obec Janov nad Nisou. Zo stredu obce sa vydáte smerom na západ po žltej turistickej značke, ktorá vás po približne jednom kilometri stúpania privedie k odbočke na samotnú vyhliadku. Skala sa nachádza v blízkosti turistického rozcestníka a obľúbenej Hašlerovej chaty. Prístupová cesta je dobre schodná. V okolí vedú aj ďalšie turistické a cyklistické trasy Jizerských hôr, ktoré spájajú Trniště s rekreačnými oblasťami Bedřichov a Královka.

Čo môžete v okolí objavovať

Skala Trniště je opradená viacerými povesťami – podľa jednej je vo vnútri ukrytý poklad, ku ktorému sa brána otvára len na Veľký piatok. Iná hovorí o zlom rytierovi, ktorý tu musel strašiť v podobe výra. V blízkom okolí stojí za návštevu Hašlerova chata, ktorá slúži ako významný turistický uzol, a neďaleká rozhľadňa Královka, ktorá ponúka nádherný panoramatický výhľad na Jizerské hory, Krkonoše, Český ráj, Ještěd a Jablonec nad Nisou. Turisticky zaujímavá je aj Krížová cesta s prírodným oltárom neďaleko Janova nad Nisou, ktorá je tichým pútnickým miestom.

Geologická rarita Jizerských hôr

Skalný hríb (alebo tiež ľudovo nazývaný Viklan) je jedinečný geologický útvar nachádzajúci sa v Jizerských horách, neďaleko obce Jindřichov (časť mesta Lučany nad Nisou) v okrese Jablonec nad Nisou. Tento výnimočný žulový úkaz leží v nadmorskej výške približne 640 m n. m.. V priebehu tisícročí sa vrchná časť žulového bloku, vďaka pôsobeniu mrazu a erózie (tzv. zvetrávaniu), oddelila od podložia, čím vznikol charakteristický tvar pripomínajúci hríb alebo obrovskú hubu s masívnym klobúkom.

Pôvod a miestny názov

Skalný hríb patrí k najkrajším exemplárom svojho druhu v Jizerských horách. Miestni obyvatelia ho dlho nazývali Viklan, hoci sa už v súčasnosti nehýbe, pretože sa v dôsledku zvetrávania podložia prestal kývať. Podľa starej povery platilo, že tomu, komu sa podarí kameň rozkývať, prinesie to šťastie a bohatstvo. Skalný útvar je od najbližšej lesnej cesty vzdialený len asi 30–40 metrov.

Turistická dostupnosť

Skalný hríb u Jindřichova je veľmi dobre dostupný vďaka hustej sieti turistických trás v Jizerských horách. Leží priamo pri vyznačenej turistickej ceste, ktorá spája obľúbené turistické body - napríklad z rozhľadne Bramberk smerom na Janov nad Nisou. Najbližším východiskovým bodom môže byť práve Jindřichov alebo Janov nad Nisou. Turisti, ktorí sem dorazia, ho ľahko nájdu - nachádza sa približne 300 metrov za jindřichovským sedlom. K prístupu je možné využiť aj okolité cyklotrasy, ktoré pretínajú oblasť. Vďaka svojej polohe a unikátnemu vzhľadu je tento skalný hríb častým a obľúbeným cieľom peších výletov.

Historické pútnické miesto v Jizerských horách

Seibtova studánka je nenápadný, ale historicky významný prameň, ktorý sa nachádza v Jizerských horách, neďaleko obce Horní Maxov a Josefův Důl v Libereckom kraji. Toto miesto je známe predovšetkým ako zakončenie Pútnickej krížovej cesty a v minulosti bolo vyhľadávané pre údajné liečivé účinky svojej vody, vďaka čomu sa stalo regionálnym pútnickým cieľom. Studánka, obklopená pokojným lesným prostredím, ponúka tiché zastavenie pre turistov a pripomína staré zvyky starostlivosti o lesné pramene.

Prameň sa nachádza v nadmorskej výške približne 800 m n. m. a jeho história je úzko spojená s miestnym obyvateľom Antonom Seibt. Ten si podľa povesti vďaka miestnej vode a bahnitým obkladom vyliečil svoje neduhy natoľko, že namiesto nosenia na nosidlách mohol odísť po vlastných. Z vďaky nechal Anton Seibt so svojím bratom postaviť v roku 1840 Krížovú cestu, ktorá k prameňu vedie z Horního Maxova. Studánka bola v minulosti v rámci obnovy pútnickej tradície rekonštruovaná v spolupráci s miestnymi spolkami. Aj keď je vydatnosť prameňa ovplyvnená suchom, stále zostáva dôležitým pamätným miestom, ktoré pripomína históriu tohto kraja.

Ako sa tam dostanete

Autom je možné prísť do obcí Horní Maxov alebo Josefův Důl, odkiaľ je prístup k studánke. Priamo k prameňu nevedie verejná cesta, a preto je potrebné zaparkovať v obci a pokračovať pešo po turistickom značení. V obciach bývajú k dispozícii malé platené parkoviská alebo je možné využiť obmedzené možnosti parkovania na okrajoch obcí. Verejnou dopravou je oblasť dostupná autobusom zo smeru Jablonec nad Nisou alebo Liberec do zastávok Horní Maxov alebo Josefův Důl, odkiaľ vedú priamo turistické chodníky KČT.

Čo môžete v okolí objavovať

Seibtova studánka je ideálnym východiskovým bodom pre pešie výlety v Jizerských horách. Okrem samotnej Krížovej cesty vedúcej z Horního Maxova, je možné vydať sa po modrej turistickej trase KČT k neďalekej rozhľadni Slovanka, jednej z najstarších železných rozhľadní v Česku. Po turistickom chodníku (bez špecifickej farby KČT) sa dá dostať aj k vrcholu Královka, na ktorom stojí ďalšia známa rozhľadňa. V Josefově Dole je zase možné navštíviť Vodnú nádrž Josefův Důl, najrozsiahlejšie vodné dielo Jizerských hôr.

Stredoveké obydlie v pieskovcových skalách

Skalný byt Skalákovna je jedinečný a historicky cenný skalný útvar a obydlie, ktoré sa nachádza v chránenej krajinnej oblasti Kokořínsko – Máchův kraj v Stredočeskom kraji, pri obci Lhotka u Mělníka. Predstavuje rozsiahly systém dutín a komôr v pieskovcových skalách, ktoré boli vytesané a upravené človekom, pravdepodobne už v stredoveku, a slúžili ako obydlie, úkryt alebo sklad.

Skalákovna je typickým príkladom fenoménu skalných obydlí rozšíreného v tejto oblasti. Komory a chodby boli rozšírené a upravené tak, aby poskytovali ochranu pred poveternostnými vplyvmi. Celá lokalita je chránená ako kultúrna pamiatka a svedčí o tom, ako sa ľudia prispôsobovali drsnému skalnému prostrediu.

Ako sa tam dostanete

Najlepší prístup k Skalákovni je z obce Lhotka u Mělníka. Do obce sa dostanete autom a parkovanie je možné na vyhradených miestach. K skalnému bytu vedie žltá turistická značka, ktorá vás z obce dovedie do údolia. Cesta k Skalákovni je nenáročná a vedie lesnou cestou. Lokalita je voľne prístupná pre peších turistov.

Čo môžete v okolí objavovať

Okolie je bohaté na skalné útvary a historické miesta. Neďaleko leží malebná obec Kokořín, ktorej dominuje stredoveký hrad Kokořín. Celé Kokořínsko je prepletené turistickými chodníkmi vedúcimi k ďalším skalným útvarom, ako sú napríklad Pokličky alebo Harasovské jaskyne. Severne od Lhotky sa nachádza hrad Houska, tajomný stredoveký hrad s povesťami o bráne do pekla.

Zvláštne pomenovanie Chléviště získalo toto skalné bludisko, nachádzajúce sa pri obci Koběrovy (okres Jablonec nad Nisou), vďaka tomu, že tu boli počas vojny ukrývané stáda s dobytkom. Je to lokalita, ktorá je obľúbená medzi turistami. Leží totiž v prírodnej rezervácii Maloskalsko, ktorá je súčasťou Českého raja. Známe je tiež neďaleké bludisko Kalich.

Z obce Besedice Vás sem zavedie značená okružná turistická trasa. Nájdete tu celkovo päť vyhliadkových plošín, z ktorých sa môžete kochať výhľadom do okolia. Uvidíte aj jaskyňu U kalicha, v ktorej sa v protireformačnom období ukrývali nekatolíci. Niektorí z nich tu našli aj miesto svojho posledného odpočinku. V neďalekom Hrobe českých bratov (Hrobě českých bratří), čo je sluj s oltárom, budete obdivovať vytesaný kalich i nápisy z Biblie kralickej.

Zavítať môžete aj do sluje exulanta V. Sadovského, modlitebne Jednoty bratskej alebo jaskyne Matěje Krocínovského. Určite (Jistě) Vás zaujmú aj zvláštne skalné útvary – Hroch, Ľadový medveď (Lední medvěd) a Korytnačka (Želva). Celá trasa z Besedic je nenáročná, hravo ju zvládnu aj deti, ktoré si navyše vychutnajú cestu úzkymi skalnými uličkami.

Najvyšším bodom na trase je Sokol (562 m n. m.), ktorý je zároveň najvyšším vrcholom Jičínskej pahorkatiny. Dominuje mu obrovský pieskovcový balvan. Pokiaľ máte šťastie na počasie, dohliadnete z neho až na Jizerské hory. Výhľady do kraja si užijete aj z vyhliadky s poetickým názvom Kde domov můj.

A že je tu nielen prírodných krás naozaj mnoho, sa presvedčíte určite sami. Hneď ako dostatočne preskúmate skalné bludisko Chléviště, vydajte sa na zrúcaninu hradu Zbirohy, do prírodnej rezervácie Klokočské skály (Klokočské skaly) alebo na zrúcaninu skalného hradu Vranov. A pre tých, ktorí vyhľadávajú skôr múzeá, bude ideálny Železný Brod, v ktorom sa nachádzajú hneď dve – múzeum Běliště a minimúzeum sklenených betlehemov (sklaněných betlémů).

Ubytovanie v blízkosti skalného bludiska Chléviště si môžete zaistiť v blízkych obcích (obciach) napr. Malá Skála, Mírová pod Kozákovem alebo vo vzdialenejšom meste Turnov. Takýto víkendový pobyt na Turnovsku bude príjemným spestrením medzi náročnými pracovnými dňami. Tu si totiž každý nájde to svoje a garantujeme Vám, že sa sem budete aj radi vracať.

Pieskovcové veže na česko-nemeckej hranici

Krkavčí kameny je názov pre impozantný skalný útvar, skupinu pískovcových skalných veží, ktoré sa nachádzajú v malebných Lužických horách priamo na česko-saskej hranici. Vrchol tohto zalesneného návršia, nazývaný na českej strane aj Sokolík (menšia veža), leží v nadmorskej výške približne 556 m n. m. a patrí do katastra obce Dolní Světlá v okrese Česká Lípa. Vďaka svojej polohe pri starej obchodnej ceste sú zmienky o týchto výrazných skalách známe už od 14. storočia.

Komplex tvoria dve hlavné skalné veže, pričom tá na nemeckej strane bola pôvodne nazývaná Falkenstein (Sokol). Menšia veža na českej strane, Sokolík, má dva vrcholky, ktoré ľudia v minulosti prirovnávali k dvom hlavám alebo hlave leva a koňa. V súčasnosti sú Krkavčí kameny obľúbeným cieľom najmä pre horolezcov, ktorí tu nájdu niekoľko lezeckých ciest rôznych obtiažností. Pôvodné upravené vyhliadky, ktoré boli v minulosti súčasťou turistických stavieb, dnes už zanikli, no ich pozostatky sú v lese stále viditeľné.

Ako sa tam dostanete

K samotným skalám nevedie žiadna cesta pre autá, dostupné sú len pešo. Najčastejším východiskovým bodom na českej strane je obec Dolní Světlá, ktorá patrí pod obec Mařenice. Odtiaľ vedie k česko-saskému hraničnému prechodu k saskému Jonsdorfu turistická trasa so zeleným pásovým značením Klubu českých turistov, ktorá prechádza popri Krkavčích kameňoch. Prístup je možný aj z nemeckej strany, z neďalekej obce Jonsdorf.

Čo môžete v okolí objavovať

Oblasť Lužických hôr, v ktorej sa Krkavčí kameny nachádzajú, ponúka rozsiahle možnosti turistiky. V okolí nevynechajte návštevu malebnej nemeckej kúpeľnej obce Jonsdorf a jej časti, ktorá je súčasťou prírodného parku Zittauer Gebirge (Žitavské hory). Ak vás zaujíma geológia, v blízkosti môžete nájsť zrúcaninu hradu Oybin týčiacu sa nad rovnomennou obcou, ktorá sa nachádza len kúsok od českých hraníc. Za návštevu stojí aj Expozícia v dole Černá díra v blízkosti Jonsdorfu, ktorá poskytuje pohľad do banskej histórie. Prehliadnuť by ste nemali ani skalné útvary, ako sú Nonnenfelsen (Skalné jeptišky).

Pieskovcové labyrinty a pustovne

Sloupské skalné mesto sa nachádza na juhovýchodnom okraji obce Sloup v Čechách v okrese Česká Lípa, v oblasti Ralskej pahorkatiny. Ide o rozsiahly komplex pieskovcových skál, kaňonov a roklín, ktoré sú pretkané množstvom turistických ciest, vyhliadok, skalných jaskýň a horolezeckých veží. Toto malebné územie je známe svojou romantickou atmosférou a tvorí prirodzený protipól ikonického Skalného hradu Sloup, ktorý sa vypína na samostatnej pieskovcovej skale na protiľahlej strane údolia. Skalné mesto aj jeho okolie je bohaté na stopy po niekdajšom osídlení a pustovníckom živote.

Ako sa tam dostanete

Východiskovým bodom pre preskúmanie skalného mesta je obec Sloup v Čechách. Tu je možné zaparkovať pri skalnom hrade (platené parkovisko) alebo v blízkosti lesného divadla a začať prechádzku po vyznačených okruhoch. Jedným z hlavných je Sloupský vyhlídkový okruh, značený zelenou farbou a dlhý približne 4 až 5 km. Tento okruh vás zavedie cez Lesné divadlo (prírodný amfiteáter obnovený v roku 2004) k vyhliadkam a späť do obce. Na okruh nadväzujú aj kratšie chodníky k jednotlivým atrakciám, celá oblasť je voľne prístupná a dobre značená.

Čo môžete v okolí objavovať

Okrem skalných útvarov samotného mesta stoja za návštevu konkrétne miesta. Jednoznačne najväčšou atrakciou je Skalný hrad Sloup, v ktorom si prezriete do skaly vytesané miestnosti a kaplnky. Vyhľadávaným cieľom je tiež Samuelova jaskyňa, skalná pustovňa vytesaná Samuelom Görnerom v 18. storočí. Z vyhliadok v skalnom meste nevynechajte Hraběnčinu vyhlídku, odkiaľ je pekný pohľad na miestny zámok, alebo Hradní vyhlídku s najlepším výhľadom na skalný hrad. Milovníci podzemia by sa mali vydať do Veľkej a Malej cikánskej jaskyne, ktoré sa nachádzajú v neďalekej rokline Cikánsky důl a sú voľne prístupné. Nad obcou stojí aj rozhľadňa Na Stráži, ktorá bola postavená na mieste bývalého vysielača.

Romantická zrúcanina nad Máchovým krajom

Skalný hrad Jastrabie (Skalní hrad Jestřebí) je malebná zrúcanina týčiaca sa na dominantnom pieskovcovom skalnom suku nad rovnomennou obcou v Libereckom kraji, v srdci Máchovho kraja. Jeho založenie je datované do druhej polovice 13. storočia pánmi z Dubé. V priebehu storočí hrad niekoľkokrát zmenil majiteľa, bol dobyt husitmi a už v polovici 16. storočia sa uvádza ako pustý. Dnešný stav je len torzom pôvodnej stavby, ktoré bolo silne poznačené ťažbou pieskovca v 18. storočí a pokračujúcou eróziou skaly, vrátane zosuvov, ku ktorým došlo aj v 21. storočí. Najpozoruhodnejším zachovaným prvkom je v pieskovci vytesaný priestor s reliktmi šliapacieho kolesa rumpálu, ktoré slúžilo na vyťahovanie vody zo studne, a novogotické schodisko vstavané do bývalej studne.

Ako sa tam dostanete

Zrúcanina hradu Jastrabie sa nachádza asi 9 km juhovýchodne od Českej Lípy a 6 km severozápadne od Doks. Je dobre viditeľná a prístupná z hlavnej cesty medzi Českou Lípou a Doksy. Pre peších turistov vedie k hradu červeno značená turistická trasa, ktorá hrad obchádza a prechádza obcou. Najbližšia vlaková zastávka je Provodín (cca 2 km). V obci Jastrabie, neďaleko podhradia, je k dispozícii dostatok parkovacích miest. Vstup na hrad je voľný a na hornú plošinu, ponúkajúcu nádherný výhľad, vedie celkovo 77 schodov.

Čo môžete v okolí objavovať

Okolie hradu Jastrabie je súčasťou CHKO Kokořínsko – Máchův kraj a ponúka množstvo ďalších atraktívnych miest. Z hornej plošiny sa naskytne výhľad napríklad na výrazný hrad Bezděz. Neďaleko sa nachádza známe Máchovo jazero a s ním spojené rekreačné oblasti ako Staré Splavy a Doksy. Môžete sa vydať po náučnej trase do Obory Židlov, alebo navštíviť Braniborskú jaskyňu pri Starých Splavoch. Ďalej sa ponúka zrúcanina Vodného hradu Lipý v Českej Lípe, zrúcanina hradu Svojkov, alebo sa vydať k neďalekej Pozorovateľni vtáctva pri Novozámeckom rybníku pri Zahrádkach, ktorý je národnou prírodnou rezerváciou a hostí vyše 220 druhov vtákov.

Pieskovcové krásy Kokořínska

Prírodná pamiatka Martinské stěny je výrazná skupina pieskovcových skalných útvarov, ktorá sa nachádza v severnej časti Chránenej krajinnej oblasti Kokořínsko – Máchův kraj, južne od obce Stvolínky. Hoci názov evokuje spojenie s Broumovskými stenami, tieto Martinské stěny sú súčasťou Ralskej pahorkatiny a spadajú pod katastrálne územie Dřevčice, patriace k mestu Dubá. Skaly dosahujú nadmorskú výšku 390 až 420 metrov a boli vyhlásené prírodnou pamiatkou v roku 2002 na ochranu geomorfologických tvarov, predovšetkým celistvej skalnej steny, na ktorej sú vyvinuté menšie útvary, najmä výrazné škrapy. Chránené sú aj vzácne druhy bezstavovcov, ako je pavúk sliedič (Alopecosa fabrilis) a sklípkánek hnedý (Atypus affinis), ktoré žijú na okolitých vresoviskách a lišajníkoch.

Ako sa tam dostať

Martinské stěny sú dobre dostupné po turistických chodníkoch, ktoré vedú severnou časťou CHKO Kokořínsko. K skalám sa dostanete najjednoduchšie po červenej turistickej značke, ktorá prechádza po hornej hrane skalnej steny a tiahne sa celou touto oblasťou. Prístup je možný aj z obce Pavličky, odkiaľ vedie najprv spoločná modrá a žltá značka do Čapského dolu a následne stúpaním po žltej k Martinskej stěne. Najbližšia vlaková zastávka na trati Česká Lípa – Lovosice je v približne 8 kilometrov vzdialených Blíževedlách. Z dediny Dřevčice vedie k pamätihodnosti miestna komunikácia, auto je možné odstaviť aj pri obci Pavličky priamo pri rázcestí.

Čo môžete v okolí objavovať

Martinské stěny sú súčasťou európsky významnej lokality Roverské skály, ktorá ponúka rozsiahle možnosti turistiky. V blízkosti sa nachádzajú ďalšie chránené maloplošné územia a výrazné geologické body. Navštíviť môžete prírodnú pamiatku Husa, kde sa nachádza skalný útvar pripomínajúci hus a tiež pamätník Járovi Cimrmanovi. Ďalšou zaujímavosťou je prírodná rezervácia Vlhošť, ktorá zahŕňa rovnomenný vrchol a Malý Vlhošť so zaujímavým skalným priechodom. V okolí sa nachádzajú aj rozsiahle polojaskyne ako Tisícový kámen a Krápník. Milovníci histórie môžu preskúmať zrúcaniny hradov ako Čap (skalný hrad), Chudý hrádek alebo Ronov, ktoré sú vzdialené len niekoľko kilometrov.

Ochrana teplomilných spoločenstiev a hadcových hornín pri rieke Jihlave

Prírodná pamiatka Stříbrný vrch sa nachádza v Juhomoravskom kraji, v okrese Brno-venkov, v katastri obce Němčice a mesta Ivančice, na strmom svahu nad meandrom rieky Jihlava. Územie je vyhlásené na ochranu mimoriadne vzácnych xerotermných (teplomilných) spoločenstiev a skalnej stepi, ktoré sa vyvinuli na geologicky unikátnom podloží, ktoré tvoria prevažne hadcové horniny (serpentinit). Hadce sú horniny s vysokým obsahom ťažkých kovov a nízkym obsahom vápnika, čo podmieňuje rast špecifickej a veľmi vzácnej hadcovej flóry. Rastie tu napríklad kostrava tuhá (Festuca pallens) a ďalšie suchomilné trávy a byliny. Lokalita je tiež dôležitá pre výskyt chránených druhov plazov a hmyzu. Samotný názov Stříbrný vrch (Strieborný vrch) je pravdepodobne odvodený od predpokladaného historického náleziska striebornej rudy v tejto oblasti.

Ako sa tam dostanete

Východiskovým bodom je obec Němčice alebo Ivančice. Autom je možné parkovať na okraji obce Němčice. K pamiatke vedie zelená turistická značka, ktorá prechádza hrebeňom Stříbrného vrchu a ponúka výhľady na meander rieky Jihlavy. Trasa je stredne náročná, vedie strmým lesným terénom.

Čo môžete v okolí objavovať

V blízkom meste Ivančice môžete navštíviť pamätník Alfonsa Muchu a historické centrum. Necelých 5 km južne sa nachádza prírodná pamiatka Budkovické slepence, ktorá chráni permské zlepence. V širšom okolí sa nachádza aj hrad Špilberk v Brne.