Prírodné zaujímavosti na Morave

Najväčšia priepasť svojho druhu v Česku i v strednej Európe, hlboká viac ako 138,5 metra. To je priepasť Macocha. Nachádza sa v Moravskom krase, v blízkosti obce Vilémovice, v okrese Blansko. Priepasť vznikla s najväčšou pravdepodobnosťou prelomením klenby veľkého podzemného dómu Punkevných jaskýň, ktorým preteká riečka Punkva. Pokiaľ Punkevné jaskyne navštívite, dostanete sa nielen na dno priepasti, ale aj na loďku, ktorá Vás k nej dovezie.

Horná časť priepasti Macocha je dlhá 174 metrov a široká až 76 metrov. V dvoch miestach, v rôznych úrovniach priepasti, sú pre návštevníkov k dispozícii dva vyhliadkové mostíky. Prvý pochádza z roku 1882 a nachádza sa v najvyššej časti. Druhý je o 92 metrov nižšie a bol vybudovaný v roku 1899. Celé okolie priepasti Macocha má svoju zvláštnu až magickú atmosféru. Tak, ako má Praha svoj nechvalne známy Nuselský most, pre oblasť Blanenska je typickým miestom, kde sa desiatky ľudí rozhodli skoncovať so životom, práve priepasť Macocha.

Aj povesť, ktorá sa k priepasti Macocha viaže, má tragický podtext. V neďalekých Vilémoviciach žil kedysi mladý sedliak Hálek. Keď jeho žena ochorela a následne zomrela, zostal Hálek sám s malým chlapcom Martínkom. Ako to už býva, Hálek sa po čase znovu oženil a zanedlho sa jeho žene narodil syn. Potom nastali Martínkovi zlé časy. Jeho macocha dávala prednosť svojmu vlastnému dieťaťu a na Martínka zanevrela. Hálek sa snažil tajne svojmu prvorodenému synovi pomáhať, ale všetko bolo málo platné.

Keď raz Hálek odišiel aj so svojím mladším synom do mesta, vzala macocha Martínka do lesa na jahody. Došli až k priepasti s jazierkom, o ktorom sa hovorilo, že je také hlboké, že nemá dno. Macocha poslala Martínka až na okraj priepasti, vraj sú tam najkrajšie jahody. Martínek sa bál neposlúchnuť, naklonil sa nad priepasť a vtom doňho macocha strčila a Martínek sa zrútil do hlbín. Zlá žena od priepasti utiekla, ale cestou domov si začala uvedomovať, čo urobila, a tak sa na miesto vrátila. Bolo jej jasné, že toto by jej Hálek nikdy neodpustil a rovnako by nemohla pokojne žiť. Preto si zakryla oči a skočila dole do priepasti.

Keď sa sedliak vrátil z mesta a nenašiel ženu s chlapcom doma, vydal sa ich hľadať. Susedia mu povedali, že sa vybrali na jahody. Sedliak došiel až k priepasti a najednou sa strhla veľká búrka. Už-už chcel utiecť schovať sa, ale odrazu začul detský plač. Naklonil sa teda nad okraj priepasti a uvidel svojho Martínka, ktorý sa ako zázrakom zachytil na kroví, ktoré rástlo na úbočí priepasti. Odbehol po lano a chlapca vytiahol. Podľa šatky, ktorá sa tiež zachytila na kroví, mu došlo, čo sa stalo s jeho ženou. Od tých čias sa priepasti začalo hovoriť Macocha. A pri búrke vraj môžete počuť z priepasti tichý plač. To vraj stone nešťastná macocha.

Do priepasti Macocha prenikol ako prvý tím Karla Absolona cez Punkevné jaskyne z Pustého žlebu tzv. suchou cestou. Prvý človek tu stanul 31. januára 1914. V 30. rokoch potom bola Macocha sprístupnená aj tzv. vodnou cestou, práve po riečke Punkve cez vodné dómy. Na dne priepasti sa nachádzajú dve jazierka, konkrétne Dolné a Horné. Pod Dolným jazierkom sa nachádzajú ďalšie, doteraz nepreskúmané priestory. Pokiaľ je hladina jazierka zvýšená, napr. počas vytrvalých dažďov, dochádza k jeho spojeniu s Horným jazierkom. Naopak, počas obdobia sucha voda úplne vysychá.

Priepasť Macocha je určite najznámejším turistickým lákadlom celej oblasti Chránenej krajinnej oblasti Moravský kras. Preto tu, najmä v období prázdnin, býva veľké množstvo turistov a prehliadku je potrebné si rezervovať vopred. Okrem Punkevných jaskýň môžete navštíviť aj neďaleké Sloupsko-šošůvské jaskyne, jaskyňu Balcarku alebo Kateřinské jaskyne. Táto oblasť je rajom ako profesionálnych, tak aj začínajúcich speleológov.

Nájsť si ubytovanie v blízkosti priepasti Macocha bude s portálom MegaUbytko hračka. Útulné chaty, penzióny alebo apartmány na Blanensku sú na Vás pripravené a ich majitelia a prevádzkovatelia, ktorí sú typickí svojou srdečnosťou, Vám radi porozprávajú nielen povesť o macoche, ale dajú aj mnoho zaujímavých tipov na výlety alebo menej známe miesta tejto oblasti. A zaujímavých atrakcií na Blanensku je naozaj veľa. Neveríte? Príďte sa sami presvedčiť.

Monumentálna pamiatka na slávu husitstva

Súsošie husitských bojovníkov je mohutná sochárska kompozícia, ktorá sa nachádza v Juhočeskom kraji, pri meste Tábor, ktoré je historicky spojené s husitským hnutím. Toto súsošie bolo postavené na počesť slávnych husitských vojsk a ich významných osobností, ktoré zohrali kľúčovú úlohu v českých dejinách v 15. storočí. Pamiatka je symbolom odvahy, viery a bojov za náboženskú slobodu.

Súsošie, často umiestnené na dominantnom mieste, má pripomínať nielen vodcu Jana Žižku z Trocnova, ale aj bežných husitských bojovníkov – sedliakov, mešťanov a duchovných. Jeho cieľom je vizuálne stvárniť silu a odhodlanie tohto hnutia. Lokalita je dôležitým historickým a pietnym miestom.

Ako sa tam dostanete

Súsošie sa nachádza v priamej blízkosti centra mesta Tábor. Prístup je možný autom, pričom parkovanie je obvykle k dispozícii v širšom centre mesta. K pamiatke vedú značené pešie trasy priamo z historického námestia Žižkovo námestie a okolitých ulíc. Pre návštevníkov je oblasť súsošia ľahko dostupná a často býva súčasťou prehliadkovej trasy mestom.

Čo môžete v okolí objavovať

Mesto Tábor je samo osebe historickým klenotom. Navštívte Žižkovo námestie, na ktorom stojí pomník Jana Žižku, historické domy a Stará radnica, v ktorej sídli Husitské múzeum. Pod námestím sa rozprestiera rozsiahle Táborské podzemie, sprístupnené pre turistov. Dominantou je aj Kotnovská veža, z ktorej je krásny výhľad na mesto a okolie. V blízkom okolí sa nachádza aj prírodná rezervácia Kvěchov, ktorá chráni cenné dubové porasty.

Najmohutnejšie prepadanie Moravského krasu

Rudické propadání je dominantným krasovým fenoménom v strednej časti CHKO Moravský kras, neďaleko obcí Rudice a Jedovnice. Jedná sa o miesto, kde sa Jedovnický potok náhle stráca pod zemou do vápencového podložia a vytvára jeden z najdlhších jaskynných systémov v Českej republike, dlhý vyše 13 kilometrov. Tento systém, prepojený s Býčí skálou v Josefovskom údolí, zahŕňa jaskyňu s kaskádou vodopádov, pričom jeden dosahuje výšku až 35 metrov. V podzemí sa tiež nachádza Rudická propast, ktorá je so svojou hĺbkou 153 metrov považovaná za najhlbšiu suchú priepasť v Českej republike, a impozantný priestor Obří dóm. Vody potoka prekonávajú pod zemou spád až 90 metrov.

Ako sa tam dostanete

Najlepší prístup je z obce Rudice, kde môžete nechať auto na neplatenom parkovisku a sledovať zelenú turistickú značku (časť Náučnej stezky Jedovnické rybníky – Rudické propadání). Celá okružná náučná stezka má dĺžku 6,5 km až 7 km a začína sa v Jedovniciach. Priamo k prepadaniu vedie kratší úsek, kde je terén v okolí jaskynného portálu o niečo náročnejší.

Čo môžete v okolí objavovať

Priamo pri prepadaní nájdete skalný útvar Kolíbky, obľúbený medzi horolezcami. V obci Rudice sa nachádza historický murovaný veterný mlyn s múzeom a geoparkom, ktorý mapuje históriu ťažby železa a sklárskej výroby. V blízkej dostupnosti je aj svetoznáma Propast Macocha a verejnosti sprístupnené jaskyne Moravského krasu, ako sú Punkevní jeskyně, Kateřinská jeskyně alebo Sloupsko-šošůvské jeskyně. Pre rodiny je vhodná prechádzka k neďalekým Jedovnickým rybníkom.

Brniansky biotop s malebnými jazierkami

Růženin lom je významný krajinný prvok na severovýchodnom okraji Brna, nachádzajúci sa na úbočí masívu Hády. Je to bývalý vápencový jamový lom, dnes čiastočne zatopený, a tvorí súčasť európsky významnej lokality Južné svahy Hádov. Ťažba vápenca tu prebiehala od roku 1911 až do roku 1998, a po jej ukončení sa lom premenil na prosperujúci biotop. V lome sa nachádza niekoľko malebných jazierok, ktoré sú napájané výdatným prameňom, a ktoré sú domovom rôznych chránených druhov živočíchov, vrátane vážok, vodných chrobákov a obojživelníkov. Hoci je lom oficiálne uzatvorený pre verejnosť z dôvodu ochrany krehkého ekosystému, stal sa obľúbeným rekreačným miestom s pokojným prostredím.

Ako sa tam dostanete

Růženin lom sa nachádza na katastrálnom území Maloměřice, ale najbližšia zástavba je sídlisko Líšeň. Prístup autom k bráne lomu je možný len od Líšně, avšak je formálne obmedzený (zákaz vjazdu okrem dopravnej obsluhy), preto sa k lomu odporúča prísť pešo alebo MHD. Okolo lomu vedie žltá a zelená turistická značka. Samotný lom je dostupný iba pre peších, pričom vstup k jazierkam je možný z jeho juhovýchodného okraja. Okolo celého lomu vedie taktiež náučný chodník.

Čo môžete v okolí objavovať

Priamo v okolí lomu je možné prejsť sa po náučnom chodníku Hádecké lomy a okolie, ktorý informuje o prírodných, geologických a historických zaujímavostiach. Okolo celého Růženinho lomu vedie "Stezka rákosím" na povalovom chodníku, ktorú vybudoval Pozemkový spolok Hády na edukáciu návštevníkov o ekologickom význame lokality. Neďaleko lomu, v bývalom vápencovom lome Džungle na Hádoch, sa nachádza Lamacentrum Hády, kde sa môžete dostať do tesnej blízkosti lám. Pre peších turistov je zaujímavá aj dlhšia Cesta Stanislava Kostku Neumanna, ktorá vychádza z Obřan v Brne.

Unikátny výskyt prameniska s penovcovými kaskádami a vzácnymi machovými spoločenstvami

Prírodná pamiatka Pod lázněmi sa nachádza v Juhomoravskom kraji, v okrese Znojmo, v katastri mesta Moravský Krumlov, v údolí neďaleko rieky Rokytná. Táto lokalita je mimoriadne cenná pre hydrogeológiu a botaniku, pretože chráni výdatné pramenisko s vysokým obsahom vápnika, ktoré vytvára unikátne penovcové (travertínové) kaskády a rozsiahle vápencové nálety. Tieto penovcové útvary sú neustále modelované vyvierajúcou vodou a sú domovom pre veľmi špecifické a vzácne spoločenstvá penovcových machov a slatinných rastlín, ktoré sú viazané na vysokú vlhkosť a prítomnosť vápnika. Jedná sa o jeden z najlepšie zachovaných príkladov tohto typu biotopu v celom Juhomoravskom kraji.

Ako sa tam dostanete

Východiskovým bodom je mesto Moravský Krumlov. Autom je možné parkovať v meste, odkiaľ sa k pamiatke prechádza pešo. Lokalita sa nachádza blízko bývalých kúpeľov. K pamiatke vedie miestna cesta a zelená turistická značka, ktorá prechádza údolím Rokytnej. Trasa je nenáročná.

Čo môžete v okolí objavovať

V blízkom meste Moravský Krumlov môžete navštíviť zámok Moravský Krumlov (Slovanská epopej) a historické centrum. Necelých 5 km severne sa nachádza prírodná pamiatka Krumlovsko-rokytenské zlepence. V širšom okolí sa oplatí vidieť zrúcaninu hradu Rokštejn.

I keď je rieka Morava najdôležitejšou riekou rovnomennej časti Českej republiky, zaujímavosťou je, že nezačína ani nekončí na historickom území Moravy. Podľa príslovia má rieka Morava toľko prameňov, koľko je dní v roku, ten oficiálny prameň sa ale nachádza v nadmorskej výške 1 380 m n. m. pod vrcholom Králického Sněžníku, v severovýchodnom cípe Čiech.

Pravdou zostáva, že na svahoch Králického Sněžníku sa skutočne nachádzajú vedľajšie zdrojnice, pramienky a potôčiky, ktoré stekajú do takzvanej zdrojnicovej misy. I keď Morava pod Králickým Sněžníkom vyviera zo zeme len ako slabý pramienok, stačí jej len pár sto metrov, aby sa zmenila na horskú bystrinu. Po ďalšom kilometri je z nej už potok a obcou Dolní Morava preteká ako skutočne dravá rieka. V oblasti Jeseníkov do nej vtekajú tri väčšie toky – Krupá, Branná a Desná. V Mohelnickej brázde pri Zábřehu pribúda Moravskú Sázavu. Po tom, čo pretečie severnou, strednou i južnou Moravou, nakoniec dorazí na Slovensko, kde sa pod Devínom vlieva do Dunaja. Morava je celkovo dlhá 354 kilometrov, z toho 284 kilometrov na českom území.

Prameň rieky Moravy je upravený ako studnička, ktorú nájdete asi 500 m pod vrcholom Králického Sněžníku. Vedú k nemu značené turistické chodníky, ako z Dolní Moravy (9 km, žltá trasa), tak aj zo Stříbrnice pri Starom Měste pod Sněžníkem (7 km, modrá, žltá a červená trasa). Ďalšou obľúbenou trasou, a vraj aj najkrajšou, je o niečo dlhší prechod cez vrch Klepáč (Klepý), ktorému sa prezýva aj strecha Európy, keďže vody odtiaľto stekajú hneď do troch európskych morí.

Od prameňa si vychutnáte výhľad do údolia aj na Klepáč. Dobrý nápad je tiež vyšliapať až na vrchol Králického Sněžníku do výšky 1 424 m n. m., kde uvidíte známu sochu sloníka. Pohorím Králického Sněžníku sa môžete nechať viesť po náučnom chodníku s 15 zastaveniami a informáciami z miestnej oblasti. I keď táto trasa nevedie na vrchol, jednou zo zastávok je práve prameň Moravy, pri ktorom Vás tabuľa informuje aj o histórii vrcholu a o chate s rozhľadňou, ktoré tam kedysi stáli. Celá prírodná rezervácia Králický Sněžník ponúka pestré možnosti turistiky, vyšliapte na Slamník, preskúmajte Patzeltovu jaskyňu alebo obdivujte a foťte Vodopád pod Strašidly. Keď zostúpite do Dolní Moravy, užijete si na bobovej dráhe, v Adrenalin parku a na deti čaká detský park Amálka.

S ubytovaním v blízkosti Prameňa rieky Moravy budete mať určite ľahké zaobstaranie. Táto oblasť je turisticky obľúbená, a preto aj ponuka je široká. Najčastejšie nájdete chaty a chalupy, do tejto kategórie sa radia aj romantické zruby. Čoraz obľúbenejšou možnosťou sú apartmány, ktoré kombinujú súkromie chát a vynikajúcu polohu, napríklad priamo pri lyžiarskom stredisku. Pokiaľ by ste uprednostnili viac služieb, vyberte si z ponuky penziónov, rad ich ponúka napríklad aj možnosti stravovania. Plánovanie dovolenky, tak aby boli spokojní všetci účastníci, môže byť náročnou úlohou. Je potrebné zvoliť dobrú lokalitu, ktorá kombinuje prírodu aj zábavu. A to práve ponúka Králický Sněžník. Rezervujte si ubytovanie ešte dnes a balte kufre!

Oáza biodiverzity na Znojemsku

Mašovický lom je prírodná pamiatka, ktorá sa nachádza asi 5 km západne od Znojma, neďaleko obce Mašovice. Predstavuje unikátny rekultivovaný priestor bývalého lomu, kde sa v minulosti, od čias prvej republiky až do roku 2007, ťažil žulový kameň. Po ukončení ťažby bol lom zaplavený spodnou vodou a vzniklo atraktívne lomové jazero s hĺbkou dosahujúcou až 15 metrov. Vďaka čistote a priezračnosti vody je obľúbeným miestom na prírodné kúpanie a potápanie. Lokalita je chránená od roku 2013 ako Prírodná pamiatka Mašovický lom a zároveň je súčasťou sústavy Natura 2000. Chránené územie bolo vyhlásené najmä pre ochranu kriticky ohrozeného mloka dravého (Triturus carnifex), ktorý tu má jednu z najvýznamnejších lokalít v Českej republike, a tiež pre výskyt jašterice zelenej (Lacerta viridis).

Ako sa tam dostanete

Mašovický lom je dobre prístupný. Leží v blízkosti obce Mašovice. Najpohodlnejší prístup je autom po ceste smerujúcej z Bezkov do Mašovic. Parkovanie je možné neďaleko areálu. Miesto je dostupné aj autobusovou dopravou zo Znojma do Mašovíc. Pre turistov a cyklistov vedú k lomu značené turistické a cyklistické trasy z okolia Znojma a Národného parku Podyjí, čo umožňuje spojiť výlet s oddychom pri vode.

Čo môžete v okolí objavovať

Mašovický lom leží v blízkosti Národného parku Podyjí, ktorý ponúka množstvo prírodných krás. Len kúsok od lomu sa nachádzajú jedny z najkrajších vyhliadok na hlboko zarezané meandre rieky Dyje, napríklad Vyhliadka Králův stolec alebo slávny Sealsfieldov kameň. V neďalekom Znojme môžete navštíviť historické pamiatky ako Znojemský hrad a unikátnu Rotundu svätej Kataríny, alebo preskúmať rozsiahle Znojemské podzemie. Milovníci vína môžu navštíviť svetoznámu vinicu Šobes. Blízko Mašovíc sa tiež nachádza bývalá Mašovická strelnica, ktorá je dnes významnou lokalitou pre vzácne druhy motýľov a orchideí, a Prírodná pamiatka Cínová hora s teplomilnými trávnikmi.

Horolezecký klenot Vsetínskych vrchov

Valova skála je výrazný skalný útvar nachádzajúci sa v údolí Velký Skalník, približne 3 kilometre severovýchodne od centra Vsetína na Valašsku. Táto masívna pieskovcová a zlepencová stena, dosahujúca výšku až 38 metrov, je považovaná za najvyšší skalný útvar Vsetínskych vrchov. Skala, tvorená lukovskými vrstvami solánskeho súvrstvia magurského flyša, je obľúbená predovšetkým medzi horolezcami, pretože jej 35 metrov vysoká západná stena ponúka najdlhšie lezecké cesty v celej oblasti moravských pieskovcov. Na vrchole skaly je pekná vyhliadka obľúbená aj u turistov. Okolie skaly je známe výskytom vzácnych druhov orchideí.

Ako sa tam dostanete

Valova skála je ľahko prístupná, a to aj vďaka svojej blízkosti k mestu. Z centra Vsetína je možné využiť autobus MHD smerom do Jasenice na zastávku Kovárna. Odtiaľ sa pokračuje pešo (približne 1,2 km) žltou turistickou značkou do údolia Velký Skalník. K Valovej skale vás privedie tiež trasa Náučné stezky Okolím Vsetína. Pre motoristov je k dispozícii malé parkovisko v údolí pri potoku Velký Skalník, odkiaľ vedie vyšliapaný chodník priamo k skale.

Čo môžete v okolí objavovať

Oblasť okolo Vsetína ponúka celý rad prírodných zaujímavostí. Ak sa vydáte po Náučné stezke Okolím Vsetína, navštívite aj ďalšie chránené územia, ako napríklad Prírodnú pamiatku Vršky-Díly a neďalekú Prírodnú pamiatku Ježůvka. Pod Valovou skalou je možné nájsť lavičky a ohnisko, ktoré lákajú k odpočinku. Z historických zaujímavostí sa v meste Vsetín nachádza Vsetínsky zámok, ktorý slúži ako múzeum a je dominantou mesta.

Masívny skalný útvar Čertovy kameny sa nachádza asi 3 kilometre od okresného mesta Jeseník, v Olomouckom kraji, na severnom okraji kopca Zlatý Chlum. Je 40 metrov vysoký a 100 metrov dlhý, čo z neho robí jeden z najrozsiahlejších skalných útvarov na Jesenicku. Našťastie nie je prístupný iba skúseným horolezcom, ale navštíviť ho môže každý výletník, ktorého Jeseníky zlákajú na návštevu.

Na vrchol Čertových kamenů vedie už od konca 19. storočia reťazový chodník. Ide však o náročnejší výstup, pretože skaly sú často veľmi šmykľavé. Preto si treba dať veľký pozor a v prípade, že sa vyberiete aj s deťmi, majte ich stále na očiach. Odmenou za fyzický výkon Vám na vrcholku budú nádherné výhľady na protiľahlý Sokolí hřbet, ktorý je súčasťou masívu Rychlebských hôr. Viditeľné sú aj známejšie vrcholy, napr. Šerák, Keprník alebo Červená hora.

Naskytne sa Vám nádherný výhľad aj na údolie rieky Bělej a Sliezsku nížinu. Pri dobrej viditeľnosti zahliadnete aj Otmuchowské a Nysské jazero, ktoré síce ležia v Poľsku, ale vďaka blízkej vzdialenosti od českých hraníc sa stali vyhľadávanou rekreačnou destináciou našincov nielen na kúpanie, ale aj na prevádzkovanie jachtingu a ďalších vodných športov. Právom je preto táto lokalita označovaná za Sliezsky alebo Poľský Karibik.

Tesne pod vrcholom Čertových kamenů nájdete priehlbina v skale (priehlbinu v skale). Podľa geológov bola vyhĺbená eróziou, miestni však vsádzajú skôr na legendu, podľa ktorej ju zanechal čert. Ten sľúbil miestnemu uhliarovi zarovnať kopcovitú krajinu do roviny, aby sa mu lepšie ťahali ťažké klády. Odmenou mu mala byť duša uhliarovej dcéry. Keďže sa však čertovi nepodarilo zarovnať všetky okolité vrchy, odtiahol s nepochodenou a od hnevu nechal na skale odtlačok svojho kopyta. Od tých čias sa vraj skala nazýva Čertovy kameny a neďaleký vrch, ktorý leží naproti, zasa Pekelník.

Čertovy kameny majú v obľube najmä horolezci. Ide o jednu z najťažších horolezeckých oblastí na Jesenicku. Celý masív je tvorený okrajovými skalami a niekoľkými vežami. Vďaka vysokej pevnosti skaly ponúka úžasné lezenie na platniach i kolmých a previsnutých stenách. Cesty sú zaistené nitmi a kruhmi. Pravidelne sem každý rok jazdia horolezci nielen z blízkeho okolia, ale aj zo vzdialenejších kútov Českej republiky alebo zo zahraničia.

A ako sa sem vlastne dostanete? Pešo sem vedie žltý turistický chodník z Jeseníku, na ktorý sa môžete napojiť pri vlakovej i autobusovej stanici. Alebo zvoľte modrý chodník, ktorý je okružný a vedie tiež z Jeseníku alebo z obce Česká Ves. Na Čertovy kameny sa dá dostať aj autom alebo na bicykli. Z Jeseníku Vás sem dovedú orientačné tabule úzkou cestičkou okolo záhradkárskej osady.

A z Čertových kamenů môžete vyraziť za ďalšími zaujímavými miestami, ktorými je celé Sliezsko bohato pretkané. Pokiaľ radi relaxujete, nemali by ste vynechať Priessnitzove liečebné kúpele Jeseník, ktoré boli prvým vodoliečebným ústavom na svete. Založil ich už v roku 1822 lekár Vincenz Priessnitz a v súčasnosti sa vďaka priaznivým liečebným účinkom tešia bohatej návštevnosti.

Abo sa vydajte bližšie spoznať okolité mestá a dedinky. Okrem Jeseníku Vám príjemné prechádzky s posedením v kaviarni alebo reštaurácii ponúka aj Lipová-lázně alebo Bělá pod Pradědem. V okolitých obciach si môžete zaistiť aj nocľah. Pokiaľ hľadáte vhodné ubytovanie v blízkosti Čertových kamenů, je na Vás okolie, samozrejme, pripravené. K dispozícii sú útulné penzióny, chaty a chalupy i apartmány. Lacnejším typom ubytovania sú kempy alebo ubytovanie v súkromí. Potešíme aj tých, ktorí dávajú prednosť ubytovaniu s nadštandardnými službami – hotely v Jeseníkoch ponúkajú vysoký komfort s nádhernými výhľadmi. Tak neváhajte a vyrazte vpred novým dobrodružstvám!

Lačnovské skály predstavujú rozsiahly pieskovcový skalný masív na hrebeni Vizovických vrchov, ležiaci severne nad obcou Lačnov na Valašsku. Oblasť je rozdelená na tri lokality: Horné skaly (tiež nazývané Vrátnica), Prostredné skaly a Dolné skaly (známe ako Trčkovy skály). Tieto skaly sú charakteristické svojím výrazne členitým povrchom, ktorý je pokrytý množstvom voštín, skalných mís a pseudokrasových výklenkov, vďaka čomu bývajú označované aj ako „miss valašských skál“. Horné skaly dosahujú výšku približne 11 metrov a ponúkajú nádherné výhľady na Biele Karpaty a Strážovské vrchy. Sú obľúbeným cieľom horolezcov a peších turistov.

Ako sa tam dostanete

K Lačnovským skalám vedie z obce Lačnov žltá turistická značka. Z obce Lidečko sa k nim dostanete po modrej značke. Oblasťou tiež prechádza trasa náučného chodníka Vařákovy paseky. Najvyššia veža Dolných skál, nazvaná Lucifer, je vysoká až 15 metrov. Turistické chodníky vedú k Horným a Dolným skalám, zatiaľ čo Prostredné skaly sú menej známe a nevedie k nim značená cesta. Skaly sú dostupné výhradne pre peších turistov.

Čo môžete v okolí objavovať

V neďalekom okolí môžete navštíviť Muzeum Vařákovy paseky, ktoré sa nachádza na trase rovnomenného náučného chodníka a pripomína históriu osídlenia tohto kraja. Pri obci Lužná sa nachádza chránený pamätný strom Žídkův buk. V širšom okolí sa dá podniknúť výlet k Čertovým skalám pri Lidečku.

Sústava skalných útvarov a vyhliadok nad meandrami Dyje

Skalný labyrint Vranov nad Dyjí je rozsiahla a malebná sústava žulových skalných útvarov, puklín a vyhliadok v národnom parku Podyjí v Juhomoravskom kraji. Nachádza sa v bezprostrednej blízkosti mesta Vranov nad Dyjí a je charakteristický svojou polohou na príkrych svahoch nad hlboko zarezávajúcim sa údolím a meandrami rieky Dyje. Celé územie predstavuje geomorfologicky významnú oblasť, ktorá je cenná aj z hľadiska flóry a fauny.

Labyrint sa skladá z viacerých skalných plošín a výstupov, ktoré poskytujú jedinečné výhľady na dominantu okolia – zámok Vranov nad Dyjí a okolité husté lesy národného parku. Terén je členitý s mnohými skalnými schodmi a úzkymi priechodmi, čo prechádzke dodáva dobrodružný charakter. Oblasť je súčasťou rozsiahlejšieho systému skalných hradieb v Podyjí, ktoré vznikli zvetrávaním žulového masívu.

Ako sa tam dostanete

Východiskovým bodom je obec Vranov nad Dyjí. Najlepší prístup je priamo z centra mesta, kde sú k dispozícii parkoviská. K skalnému labyrintu vedú značené turistické chodníky. Môžete sa vydať napríklad po červenej turistickej značke, ktorá prechádza väčšinou vyhliadok v tejto oblasti a smeruje k zámku Vranov a ďalej do národného parku. Chodník je stredne náročný kvôli prevýšeniu a skalnému terénu, ale je zabezpečený.

Čo môžete v okolí objavovať

Okolie Vranova je bohaté na atrakcie, predovšetkým historické a prírodné. Dominantou je barokový zámok Vranov nad Dyjí, postavený na skale. Necelé tri kilometre juhozápadne sa nachádza monumentálna zrúcanina hradu Nový Hrádek, ktorý patril k dôležitým hradom Podyjí. Vranovská oblasť je tiež vstupnou bránou do Národného parku Podyjí, ktorý ponúka ďalšie prírodné skvosty, ako sú meandre rieky Dyje a náučný chodník Vranovské lesy. Na rieke Dyji je obľúbená Vranovská priehrada, vhodná na kúpanie a rekreáciu.

Pulčínske skaly sú zaujímavým prírodným útvarom, ktorý sa nachádza v Chránenej krajinnej oblasti Beskydy na Valašsku. Katastrálne patria k obci Pulčín, ktorá je súčasťou obce Francova Lhota. Tá leží neďaleko hlavnej cesty spájajúcej mestá Vsetín a Valašské Klobouky. Blízkosť slovenských hraníc ešte zvyšuje atraktivitu tohto miesta.

Pulčínske skaly sú najväčším moravským skalným labyrintom. V roku 1989 bola celá oblasť vyhlásená za prírodnú rezerváciu. Na prvý pohľad sa Vám môže zdať, že ide iba o nelogicky poskladané veľké kamene. Opak je však pravdou. Balvany vytvárajú súvislé rady a steny. Ich výška dosahuje až 20 metrov a na dĺžku sú skaly až 250 metrov dlhé. Nevyniknú však v celej kráse vďaka stromom a kríkom, ktoré rastú v ich blízkosti. Iba čiastočne môžete vidieť tento masív z protiľahlého kopca pri Pulčíne.

Najjednoduchšie sa sem dostanete práve z obce Pulčín. Cesta je dlhá zhruba 600 metrov, ale ak túžite po dlhšej prechádzke, môžete si trasu predĺžiť cez neďaleké lúky a lesné cesty. Najprv dorazíte k zrúcanine skalného hradu Pulčín, ktorá je na pohľad tiež veľmi zaujímavá, aj keď pôvodný hrad pripomínajú iba do skaly vytesané schody.

Po potrebnom zdokumentovaní miesta môžete vyraziť ďalej. Aj tu si môžete zvoliť trasu, ktorá pre Vás bude zaujímavejšia. Ak sa vyberiete vpravo, cesta Vás povedie lesom a bude pre Vás komfortnejšia. Uvidíte Pulčínske skaly z ich zadnej časti. Ak zvolíte druhý variant, pripravte sa na namáhavejšiu turistiku vedúcu po vonkajšej strane skál. Občas budete skákať po skalách, preliezať mohutné korene stromov, ale postupne cesta prejde do upraveného chodníka, aké sú napríklad v Prachovských skalách. Skaly končia práve v miestach, kedy dorazíte k potoku.

V stredoveku skaly poskytovali úkryt zbojníkom a počas uhorských nájazdov aj obyvateľom z okolitých miest a obcí. Zámčisko, Päť kostolov alebo Izby – to sú najznámejšie terajšie časti Pulčínskych skál. Podobný skalný útvar nájdete aj v blízkosti obce Lidečko. Dostal pomenovanie Čertove skaly podľa povesti o čertovi, ktorý prehral stávku o prehradenie údolia. Malebné skaly aj ich okolie očarili aj niekoľkých českých umelcov. Niekoľkokrát ich navštívil maliar Mikoláš Aleš a spisovateľ Svatopluk Čech sa nimi inšpiroval vo svojej povesti O Ludmilinej skale.

Po zdolaní Pulčínskych skál môžete navštíviť aj neďaleké Lačnovské skaly, ktoré sú označované ako najderavejšie skaly Vizovických vrchov. Aj to je zaujímavý pohľad. Celá oblasť rozhodne stojí za návštevu a nadchne nielen milovníkov turistiky, ale určite Vás očaria aj nádherné výhľady a krásna okolitá krajina. Ak sa rozhodnete nájsť si ubytovanie pri Pulčínskych skalách a zostať tu napríklad na víkendový pobyt alebo aktívnu dovolenku, radi Vám s výberom pomôžeme. Na portáli MegaUbytko nájdete predovšetkým komfortné chaty, vhodné pre rodinný pobyt alebo na stretnutie priateľov. Ak hľadáte ubytovanie aj so službami, odporúčame penzióny alebo hotely. U nás si určite vyberiete.

Pohľad na Lašskú bránu Beskýd

Bezručova vyhliadka označuje v Moravskosliezskom kraji dve populárne miesta spojené s básnikom Petrom Bezručom. Jedným z nich je drevná rozhľadňa nad mestom Kopřivnice, stojaca na vrchole Brdy v Podbeskydskej pahorkatine vo výške 461 m n. m. Táto 13 metrov vysoká stavba s pôvodom siahajúcim do roku 1938 bola opakovane obnovovaná, pričom súčasná drevená veža bola otvorená v roku 2012. Ponúka výhľady na Kopřivnici s areálom svetoznámej automobilky Tatra, na neďaleký Štramberk, Vaňkov kameň, Bílou horu, Moravskú bránu a za dobrej viditeľnosti aj na Jeseníky. Vyhliadka je súčasťou Lašskej brány Beskýd. Druhá a historicky významnejšia Bezručova vyhliadka sa nachádza v obci Sedliště (okres Frýdek-Místek) na kopci Černá zem (374 m n. m.) a je to miesto, ktoré často navštevoval sám básnik a venoval mu aj báseň. Ponúka rozhľad na Beskydy, Lysú horu a Ostravskú aglomeráciu a nachádza sa pri nej Pomník oslobodenej pôdy a súsošie Pútnik a jeho múzy.

Ako sa tam dostanete

Bezručova vyhliadka (Kopřivnice): Pre návštevu rozhľadne je ideálnym východiskovým bodom parkovisko pri kúpalisku (Skiareál Červený kameň) v Kopřivnici na Husovej ulici. Od parkoviska vedie k vyhliadke žltá turistická značka a tiež Lašská náučná stezka, pričom cesta má približne 800 metrov a vedie okolo pamätnej Husovej lipy.

Bezručova vyhliadka (Sedliště): Toto miesto je ľahko dostupné priamo autom, pretože pri ňom sa nachádza parkovisko a zastávka autobusu Sedliště, Černá zem. Okolo vyhliadky vedie aj cyklotrasa č. 6005, čo umožňuje pohodlný prístup. Vyhliadka je voľne prístupná po celý rok.

Čo môžete v okolí objavovať

Z Kopřivnice sa môžete vydať na prehliadku zrúcaniny hradu Šostýn, ktorá leží neďaleko. Milovníkov techniky určite zaujme Technické múzeum TATRA, kde je rozsiahla expozícia osobných a pretekárskych automobilov, a tiež Múzeum nákladných automobilov TATRA. V blízkosti nájdete aj malebné mestečko Štramberk s vežou Štramberská trúba a jaskyňou Šipka. Z vyhliadky v Sedlištích sa dá prejsť po ceste s minimálnou premávkou k neďalekej studničke Hájek (asi 1,5 km). V letnej sezóne je na vyhliadke často otvorené občerstvenie so srubom.

Čertove kazateľnice sú nezvyčajný skalný útvar, ktorý sa vypína vysoko nad Račím údolím v Rychlebských horách. Najbližším mestom je Javorník v okrese Jeseník. Ak máte radi turistiku a blízkosť prírody a zároveň vás lákajú miesta opradené legendami, potom sú Čertove kazateľnice presne pre vás.

Legenda hovorí, že počas tridsaťročnej vojny, keď okolité obce plienili švédske vojská, sa obyvatelia Vlčíc, Bieleho Potoka a Javorníka tajne dohodli, že Švédov nečakane prepadnú. Tieto obce boli kruto drancované, no zámok Jánsky vrch nad Javorníkom zatiaľ švédskym vojskám odolával. Nečakaný útok mal nepriateľov z kraja vyhnať nadobro. Keď však sedliak Ryška kráčal cez Račie údolie z Javorníka do Vlčíc, stretol na kazateľniciach zvláštneho muža, ktorý mu sľúbil bohatstvo, ak všetko prezradí Švédom. Najprv sedliak odmietol, no napokon pokušeniu podľahol a Švédom prezradil pripravovaný plán. Nočný útok Švédi odrazili a povstalci zahynuli. Tu sa legendy rozchádzajú. Jedna hovorí, že zradcu Švédi zhodili z kazateľnice do Račieho údolia, druhá verzia tvrdí, že výčitky svedomia neuniesol a skočil z kazateľnice sám. Odvtedy nesie tento skalný útvar názov Čertove kazateľnice.

Už v 19. storočí boli dve kazateľnice vybavené železným zábradlím, na jednom z nich môžete vidieť rok 1891. Takzvaná horná kazateľnica ponúka nádherný výhľad na Račie údolie, ktoré má dĺžku 7 km, a stojí na takmer kolmej 13-metrovej stene. Práve podľa nej dostala názov, pretože pripomína kostolnú kazateľnicu. Nižšia kazateľnica ponúka výhľad aj na časť sliezskej Hany. Ak by vás tu zastihlo zlé počasie, môžete sa ukryť v drevenom prístrešku, ktorý je tu vybudovaný.

Ak sa vám podarí rezervovať ubytovanie blízko Čertových kazateľníc, môžete sa vydať objavovať ďalšie prírodné zaujímavosti alebo pamiatky. Ak si napríklad vyberiete ubytovanie v apartmánoch v Javorníku, budete mať na dosah zámok Jánsky vrch alebo v lete kúpalisko Červenka. Krátka prechádzka vás zavedie aj k zrúcanine hradu Rychleby. Z ubytovania v Bílej Vode môžete navštíviť unikátne Múzeum internácie, izolácie a integrácie. Zo susednej Čiernej Vody by ste si nemali nechať ujsť singltrek Rychlebské stezky ani zrúcaninu hradu Kaltenštejn.

V podstate nezáleží na tom, či si v Rychlebských horách vyberiete ubytovanie v hoteli, penzióne alebo apartmánoch, pretože kdekoľvek sa ubytujete, vždy budete mať blízko do prírody, ktorá vás určite nadchne a pomôže vám aspoň na chvíľu zabudnúť na každodenné starosti.

Ďáblova prdel je unikátny skalný útvar nachádzajúci sa v malebnom okrese Jindřichův Hradec, v Juhočeskom kraji. Táto prírodná atrakcia leží blízko dediny Valtínov, ktorá patrí pod obec Kunžak a nachádza sa na rozhraní turisticky atraktívnej oblasti Česká Kanada, známej svojou divokou prírodou, rozsiahlymi lesmi a početnými skalnými útvarmi, ktoré sú rozmiestnené po celej oblasti.

Skalný útvar Ďáblova prdel vznikol vďaka dlhodobému pôsobeniu prírodných vplyvov, predovšetkým vetra a dažďa, ktoré po stáročia modelovali žulový balvan do bizarného tvaru. Názov „Ďáblova prdel“ je síce neformálny, ale veľmi výstižný, pretože tvarom naozaj pripomína zadnú časť ľudského tela. Legenda vraví, že kameň dostal svoj tvar vďaka zlému duchovi, ktorého do skaly uväznili miestni obyvatelia. Táto atrakcia sa postupne stala obľúbeným cieľom turistov, ktorí sem mieria nielen kvôli jeho zvláštnemu vzhľadu, ale aj pre krásu okolitej prírody.

K Ďáblovej prdeli vedie niekoľko turistických trás, ktoré ponúkajú rôzne úrovne obtiažnosti. Najčastejšie využívaná trasa začína vo Valtínove, odkiaľ sa po modrej turistickej značke dostanete k útvaru za necelú hodinu pohodlnej chôdze. Ďalšou možnosťou je východiskový bod v mestečku Kunžak, odkiaľ vedie dlhšia, ale tiež veľmi malebná trasa cez lesy a pastviny. Pre cyklistov je tiež k dispozícii cyklotrasa, ktorá prechádza neďaleko tohto prírodného úkazu.

V blízkom okolí Ďáblovej prdele sa nachádza niekoľko ďalších zaujímavých atrakcií, ktoré stoja za návštevu. Medzi ne patrí napríklad hrad Landštejn, ktorý je jednou z dominánt Českej Kanady a ponúka nádherný výhľad na okolitú krajinu. Ďalším lákadlom je rozhľadňa U Jakuba, ktorá sa nachádza neďaleko obce Valtínov a poskytuje panoramatický výhľad na rozsiahle lesy a lúky tejto oblasti. Nájdete tu aj ďalšiu zaujímavú prírodnú atrakciu, ktorou je lesopark U Jakuba.

Pokiaľ hľadáte ubytovanie v blízkosti Ďáblovy prdele, môžete sa poobzerať v okolitých dedinách, ako je Kunžak, Strmilov alebo Český Rudolec. Ideálne pre Vás budú chaty a chalupy, prípadne útulné penzióny alebo apartmány. Pre tých, ktorí preferujú pobyt v prírode, je k dispozícii niekoľko kempov a táborísk v blízkom okolí, ktoré poskytujú základné vybavenie pre turistov. Ubytovacie kapacity v tejto oblasti sú rôznorodé a vyhovujú tak tým, ktorí hľadajú luxusnejšie ubytovanie, ako aj tým, ktorí uprednostňujú jednoduché a lacné pobyty. V každom prípade je oblasť Českej Kanady ideálnym miestom pre relaxáciu a objavovanie prírodných krás.