Kam na výlet Nová Pec

Schwarzenberský plavebný kanál (starší názov Schwarzenberský prieplav) sa nachádza v blízkosti obce Nová Pec. Je to šumavský vodný kanál, ktorého úlohou bolo spojiť jeden z prítokov Studenej Vltavy s rakúskou riekou Große Mühl (prítok Dunaja), čím došlo k prepojeniu úmorí Čierneho a Severného mora. Kanál začína na severnom svahu vrchu Třístoličník (v nadmorskej výške 916 metrov) a jeho celkový spád je 255 m. Voda do kanála riadene prúdi z Plešného jazera. V súčasnosti je kanál národnou kultúrnou pamiatkou, pričom zrekonštruovaných je približne 15 km z pôvodnej dĺžky.

S prvým návrhom prepojenia dvoch úmorí prišiel už rímsky cisár a český kráľ Karol IV. a v jeho dobe mali začať aj prvé snahy o uskutočnenie tohto plánu – údajne boli nájdené stopy po výkopoch zo 16. storočia. Ten skutočný existujúci kanál v celkovej dĺžke 44 km prikázal vystaviť knieža Ján Nepomuk I. zo Schwarzenbergu a projekt viedol Josef Rosenauer. Dokončený bol až za vlády Jozefa II. zo Schwarzenbergu. Cieľom bolo prepravovať polená dreva (s dĺžkou do 1 metra) z neprístupných oblastí Šumavy v povodí Vltavy do cisárskeho hlavného mesta Viedne. Kanálom, ktorý bol v predvojnovej dobe pýchou schwarzenberských panstiev, sa plavilo drevo takmer 170 rokov (1793 až 1962). Počas „zlatých časov“ plavenia dreva (1793 – 1892) bolo zo Šumavy do Viedne dopravených takmer 8 miliónov m³ palivového dreva. Josef Rosenauer bol neskôr menovaný za čestného občana Viedne za zásluhy o zásobovanie mesta. Posledné drevo bolo na českej strane splavené v roku 1962.

V období komunizmu kanál nebol udržiavaný a došlo k jeho zaneseniu a poničeniu na mnohých úsekoch. Po páde Železnej opony sa o zachovanie kanála zaslúžili lesníci a miestni obyvatelia – pri príležitosti 200. výročia začiatku výstavby kanála vzniklo tzv. Bratstvo Schwarzenberského plavebného kanála. Na konzervačné práce nadviazali Lesy Českej republiky od roku 1995 a následne aj študenti z Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe. V súčasnosti je z pôvodných 44 km zrekonštruovaných vyše 15 km. Najdlhší úsek (cca 11 km) sa ťahá od Jeleních Vrchov po odbočenie Želnavského šmyku, ďalší úsek je medzi bavorskými hranicami a Stockým (Ježovým) potokom (cca 1,8 km) a opravená je aj časť od hraničného potoka Ježová (Iglbach) po bývalú osadu Růžový Vrch (cca 2,5 km). Najnovšia rekonštrukcia, o ktorú sa postarali Vojenské lesy a statky ČR v spolupráci s Lesmi ČR a rakúskym partnerom, prebehla na Želnavskom šmyku a bola dokončená v auguste 2021. Želnavský šmyk bol vystavaný až v roku 1887 a spájal pôvodný kanál s Vltavou.

Turisti začali Schwarzenberský kanál navštevovať v roku 1998, o rok neskôr sa konala prvá Slávnosť Schwarzenberského kanála. Každoročnou udalosťou je tiež Stretnutie s tradíciou na Schwarzenberskom plavebnom kanáli, ktoré je spolufinancované nielen českými, ale aj rakúskymi a európskymi nadáciami a spoločnosťami. Kanál má nie jedno, ale hneď dve múzeá: v rodisku Josefa Rosenauera – obci Chvalšiny – a v osade Jelení Vrchy, kde je hranica starého a nového kanála. Tok kanála lemujú pešie a cyklistické trasy vrátane Náučného chodníka Schwarzenberský plavebný kanál, ktorý začína pri parkovisku na Jeleních Vrchoch, má dĺžku 9 km a je vhodný pre peších, cyklistov, vozíčkarov a v zime aj pre bežkárov. V jednom úseku pozdĺž kanála vedie aj Medvedí chodník, najstarší náučný chodník na Šumave.

Keď už budete na dovolenke na Šumave, určite si nájdete čas spoznať aj niečo viac. Pre rodiny s deťmi bude zážitkom Minizoo Černá v Pošumaví a malí ani veľkí nebudú veriť vlastným očiam v Rozprávkovej rezervácii. Stávkou na istotu pri pobyte na Šumave je Lipenská priehrada, kde si v lete užijete kúpanie a vodné športy a v zime sa tu môžete napríklad zakorčuľovať na zamrznutej hladine.

Hľadanie ubytovania v blízkosti Schwarzenberského kanála zvládnete jednoducho. Skúste sa pozrieť napríklad po apartmánoch a penziónoch v Novej Peci. Ideálny pobyt si možno užijete v Hornej Planej, kde na Vás čakajú chaty v prírode i moderné apartmány. Stožec má rovnako pestrú ponuku vrátane hotelov a apartmánov. Aj Černá v Pošumaví Vás prekvapí svojimi ubytovacími kapacitami, rovnako ako Frymburk. Ak by Vaša vysnívaná dovolenka mala byť zasadená do nádhernej prírody, tak Šumava je to pravé pre Vás. Neváhajte a začnite plánovať svoj pobyt pri Schwarzenberskom kanáli.

Malebné horské jazierko s dreveným prístreškom v srdci Šumavy

Jelenie jazierko (Jelení jezírko) je malé umelo vytvorené jazierko, ktoré sa nachádza v tichej a odľahlej oblasti v Národnom parku Šumava neďaleko obce Kvilda v okrese Prachatice v Juhočeskom kraji. Jazierko bolo pôvodne vytvorené ako retenčná nádrž pre plavenie dreva. Dnes je známe vďaka drevenému prístrešku v severskom štýle, ktorý slúži ako odpočinkové miesto pre turistov a cyklistov. Lokalita je ideálna pre nenáročné prechádzky a cyklistiku po šumavských lesoch.

Prístup

K jazierku nevedie priama cesta pre automobily, prístup je možný iba pešo alebo na bicykli. Odporúča sa parkovať na platenom parkovisku s dostatočnou kapacitou, ktoré sa nachádza v centre obce Kvilda pri informačnom centre (dostupná zo silnice číslo 169). Odtiaľ je to k jazierku nenáročná prechádzka alebo jazda na bicykli v dĺžke asi dva kilometre po červenej turistickej značke vedúcej smerom na Jelenov. Najbližšia železničná stanica Vimperk je vzdialená necelých dvadsať kilometrov.

Okolie – čo stojí za poznanie

V blízkosti sa nachádza rozsiahly Národný park Šumava s dominantným prameňom rieky Vltava a Hrad Kašperk. Necelých dvadsať kilometrov južne leží historické mesto Vimperk s dominantným Zámkom Vimperk a Jazero Laka (Laka). Oplatí sa navštíviť aj Rozhľadňu Poledník a Náučný chodník Vydra.

Báječné tróny troch kráľov na Šumave

Trojstoličník (nemecky Dreisesselberg) je významný a hojne navštevovaný vrchol v južnej časti Šumavy s nadmorskou výškou 1333 metrov (hlavný vrchol Hochstein). Hoci samotný najvyšší bod masívu leží na nemeckej strane (v Bavorskom lese), výrazne zasahuje k česko-nemeckej hranici, kde je najvyšší slovenský bod vo výške 1302 m n. m. Hora je známa svojimi bizarnými žulovými skalnými útvarmi, ktoré zvetrávanie vymodelovalo do podoby skalných vežičiek. Podľa starej povesti sedávali na troch týchto skalných stoličkách (kreslách) panovníci Čiech, Bavorska a Rakúska a radili sa o priebehu hraníc, čo dalo hore jej meno. Z vyhliadkového miesta, ktoré je na nemeckej strane, sa ponúka za dobrej viditeľnosti úchvatný panoramatický výhľad na Bavorsko, českú Šumavu a v diaľke aj na Alpy, vrátane Grossglockneru.

Ako sa tam dostanete

Na Trojstoličník vedie niekoľko turistických trás. Jednou z najobľúbenejších a najnáročnejších je pešia cesta po červeno značenej hrebeňovej trase (E10) z Nového Údolí (približne 7 km jedným smerom), kam sa dá prísť aj vlakom. Táto trasa vedie po náročnom kamenistom teréne. Najjednoduchší prístup je z nemeckej strany, kde sa nachádza parkovisko Dreisessel len asi 500 metrov od vrcholu. Na českej strane je parkovanie možné napríklad v Novom Údolí alebo v Stožci.

Čo môžete v okolí objavovať

Z vrcholu Trojstoličníka sa môžete vydať na hrebeňovú túru po červenej turistickej značke, ktorá vás dovedie k ďalším významným miestam Šumavy. Asi 3 km juhovýchodne od Trojstoličníka leží Trojmedzie (1325 m n. m.), čo je sedlo, kde sa stretávajú hranice Českej republiky, Nemecka a Rakúska. Miesto je označené trojbokým žulovým stĺpom. Ďalej po hrebeni dôjdete až na najvyšší vrch českej časti Šumavy, Plechý (1378 m n. m.), pod ktorého svahom sa rozprestiera krásne Plešné jazero. Neďaleko od Trojstoličníka sa nachádza aj pamätník staviteľovi Schwarzenberského plavebného kanála, Josefovi Rosenauerovi, v ktorého blízkosti kanál začína. Tu sa taktiež nachádza bývalá horáreň Rosenberger Gut, v ktorej je dnes múzeum Adalberta Stiftera.

Medvedia cestička – najstarší náučný chodník na Šumave

Na území Národného parku Šumava, medzi Čiernym Krížom a Ovesnou, sa nachádza Medvedia cestička, najstarší náučný chodník na Šumave. Bola vyznačená už v roku 1967 a svoje meno získala podľa posledného šumavského medveďa, ktorý bol na týchto miestach ulovený v roku 1856. Chodník Vás prevedie malebnou prírodou, skalnými útvarmi a pripomenie históriu tejto oblasti.

Čo Vám chodník ponúka – od prírody po históriu

• Tras u dlhú približne 14 km so 16 zastaveniami a informačnými tabuľami
• Unikátne prírodné útvary – Medvedí kameň, Perníkovú chalúpku či skalné previsy
• Pamätník posledného šumavského medveďa
• Možnosť vidieť rašeliniská, horské lesy a potoky v chránenej prírode
• Prechádzku, ktorá spája turistický zážitok s poznaním prírodných krás

Pre koho je chodník určený

• Pre milovníkov prírody, turistiky a šumavských legiend
• Pre rodiny s deťmi, ktoré zaujmú skalné útvary aj príbeh o poslednom medveďovi
• Pre turistov a cestovateľov hľadajúcich nenáročnú, ale pestrú trasu v prírode
• Pre školy a skupiny, ktoré chcú spojiť výlet s poznávaním ekológie a histórie

Ako sa sem dostanete a čo môžete v okolí objavovať

Medvedia cestička spája železničné zastávky Čierny Kríž a Ovesná na trati medzi Volarmi a Novou Pecou. Vďaka tomu je ľahko dostupná vlakom, ktorý je ideálnym dopravným prostriedkom na Šumave. Autom je možné zaparkovať v Čiernom Kríži alebo pri Ovesnej. V okolí môžete navštíviť Schwarzenberský plavebný kanál, Plešné jazero alebo sa vydať na výlety do nitra Šumavy.

Medvedia cestička – miesto, kde ožíva príbeh Šumavy

Medvedia cestička ponúka jedinečné spojenie prírody, histórie a legiend. Objavte náučnú trasu, ktorá Vás prevedie srdcom šumavskej divočiny a zanechá nezabudnuteľný zážitok.

Lipenská priehrada alebo vodná nádrž Lipno je najväčším umelým jazerom v Českej republike, ležiacim na území Národného parku Šumava. Je prvým stupňom tzv. Vltavskej kaskády. S jej budovaním sa začalo v roku 1952 a výstavba trvala 7 rokov. Počas týchto rokov dosiahla priehrada dĺžku cca 44 km a bola pomenovaná podľa blízkej obce Lipno nad Vltavou. Rozprestiera sa na území dvoch okresov – Český Krumlov a Prachatice a niekedy je označovaná ako „juhočeské more“.

Lipenská priehrada je nielen dôležitá z protipovodňového hľadiska, ale je jednou z najnavštevovanejších atrakcií Šumavy. Vyhľadávaná je najmä rybármi a milovníkmi vodných športov. Na jej brehoch nájdete niekoľko upravených pláží. Napríklad pri Lipne nad Vltavou sa nachádza krásna trávnatá pláž so stánkami s občerstvením, požičovňou vodných bicyklov a lodičiek aj detským zázemím. V jej blízkosti môžete vidieť Králičí ostrov s krásnou piesočnou plážou. A keď si požičiate vodný bicykel alebo loďku, môžete sa naň pozrieť aj zblízka.

Ďalšie pláže, ktoré na vodnej nádrži Lipno môžete využiť, sa nachádzajú v obciach Frymburk, Černá v Pošumaví, Přední Výtoň alebo Horní Planá, ktorá býva označovaná ako najkrásnejšia. Všetky disponujú občerstvením a potrebným zázemím, aby Vám nič nechýbalo a vy ste si tu mohli užiť celý deň.

Obľúbenými športmi, ktoré môžete na lipenskej priehrade prevádzkovať, sú napríklad jachting alebo windsurfing. Funguje tu aj lodná doprava a je možné si zarezervovať aj plavbu so špeciálnym programom, napríklad živou hudbou. Významnou stavbou, ležiacou na tejto priehrade je aj vodná elektráreň Lipno, ktorá bola uvedená do prevádzky v roku 1959.

Vďaka svojej strategickej polohe patrí lipenská priehrada k atraktívnym turistickým cieľom. Nie je potrebné zostávať len pri vode, vydať sa môžete aj na potulky krásnou prírodou Šumavy alebo spoznávať okolité mestá. Jeden deň na túto oblasť rozhodne nestačí. Odporúčame vyhľadať si vhodné ubytovanie pri Lipenskej priehrade a zažiť dovolenku, na ktorú sa nezabúda.

Krytý mestský vodný areál v prostredí Šumavy určený na kondičný pohyb a rekreáciu

Mestský plavecký areál sa nachádza v meste Volary v okrese Prachatice v Juhočeskom kraji. Toto kryté športovisko s dlhou tradíciou slúži ako dôležitý bod pre vodnú rekreáciu obyvateľov šumavského regiónu. Charakter miesta je definovaný jeho zameraním na kondičné plávanie a základnú výučbu plávania. Pre každého z Vás predstavuje areál funkčný priestor na udržanie fyzickej kondície. Objekt patrí k tradičným mestským zariadeniam a je pravidelne využívaný miestnymi obyvateľmi aj turistami.

Čo tu nájdete?

Dominantou areálu je hlavný plavecký bazén s dĺžkou dvadsaťpäť metrov, ktorý je rozdelený na plavecké dráhy a priestor pre voľné plávanie. Pre najmenších návštevníkov je k dispozícii menší detský bazén s teplejšou vodou. Súčasťou haly je priestor určený na oddych po plávaní. Zázemie tvoria tradičné šatne, sprchy a sociálne zariadenia spĺňajúce základné štandardy mestského športoviska. V priestoroch sa nachádza aj bufet s občerstvením, ktorý poskytuje základný sortiment nápojov. Architektúra objektu je účelová a plne prispôsobená potrebám krytej plavárne bez nadbytočných komerčných prvkov.

Pre koho je miesto vhodné?

Zariadenie je primárne určené pre kondičných plavcov a športovcov hľadajúcich priestor pre pravidelný tréning. Vďaka prítomnosti detského bazéna je lokalita vhodná aj pre rodiny s deťmi, ktoré hľadajú aktívny program na Šumave počas nepriaznivého počasia. Miesto často navštevujú seniori a turisti hľadajúci odpočinok po horských túrach. Pre každého z Vás, kto hľadá cenovo dostupnú alternatívu na plávanie priamo v meste, ponúka tento bazén vyhovujúce podmienky. Areál slúži tiež na plavecký výcvik žiakov a tréningy miestnych športových oddielov.

Čo môžete navštíviť v okolí?

Priamo vo Volaroch sa nachádza Múzeum Volary, ktoré približuje históriu tradičných zrubových domov alpského typu. Približne 7 kilometrov odtiaľ leží obec Stožec so známou informačnou kanceláriou národného parku a trasami pre peších aj cyklistov. V dosahu 15 kilometrov môžete navštíviť pralesnú rezerváciu Boubín s náučným chodníkom a vyhliadkovou vežou. Pre milovníkov prírody je dostupná aj unikátna lokalita Mrtvý luh, ktorá sa nachádza na sútoku Teplej a Studenej Vltavy. Ďalším zaujímavým cieľom je historické mesto Prachatice so zachovaným mestským opevnením, vzdialené zhruba 20 kilometrov.

Klenot Vltavského luhu

Soumarské rašelinisko je rozsiahly a cenný rašelinný ekosystém nachádzajúci sa v Národnom parku Šumava, v údolí rieky Teplá Vltava, približne 5 km západne od Volar. Rozprestiera sa v nadmorskej výške okolo 740 m n. m. a má rozlohu približne 85 hektárov. Oblasť je súčasťou tzv. Vltavského luhu a je jedným z najlepšie prístupných rašelinísk na Šumave. Názov lokality súvisí s historickou Zlatou stezkou, po ktorej v stredoveku prechádzali súmari s nákladmi soli. Rašelinisko sa vyvíjalo už od skončenia doby ľadovej, avšak v 70. rokoch 20. storočia bolo silne narušené priemyselnou ťažbou rašeliny, ktorá tu prebiehala až do roku 2000. Následne bola zahájená rozsiahla revitalizácia s cieľom obnoviť prirodzené vodné pomery a rašelinový porast.

Ako sa tam dostanete

Východiskovým bodom pre návštevu rašeliniska je oblasť Soumarský most, kde sa nachádza vlaková zastávka, vodácke táborisko a parkovisko. Z tohto miesta začína Náučný chodník Soumarské rašelinisko, ktorý je dlhý približne 1,5 km. Chodník je sprístupnený po drevenom povalovom chodníku, ktorý prechádza vlhkým terénom. Chodník je vhodný aj pre kočíky a končí pri vybudovanej drevenej vyhliadkovej veži, ktorá je však v súčasnosti (jar 2025) z dôvodu zlého technického stavu uzavretá a čaká na rekonštrukciu alebo nahradenie. Z dôvodu ochrany silne ohrozeného tetrova hoľniaka je celá trasa uzavretá od novembra do mája, prístupná je len od júna do konca októbra.

Čo môžete v okolí objavovať

V tesnej blízkosti Soumarského mosta a rašeliniska sa nachádza niekoľko obnovených bunkrov ľahkého opevnenia vzor 37 (tzv. "řopík") z obdobia prvej republiky, ktoré tvoria malé múzeum lehkého opevnění. Turisticky atraktívne je aj splavovanie Teplé Vltavy, ktoré sa začína v neďalekej Lenore a prechádza regulovaným úsekom okolo rašeliniska, kde je nutná registrácia a dodržiavanie Návštevného poriadku NP Šumava. Z táboriska vedie zelená turistická značka smerom do Volar, ktorá kopíruje tok rieky. Môžete navštíviť aj historickú sklářsku obec Lenora s krytým dreveným mostom a sklářským múzeom.

Pre brehy rieky Vltavy v údolí Vltavský luh sú typické rašeliniská. Jedno také nájdete aj 5 kilometrov západne od Volár v Juhočeskom kraji v okrese Prachatice. Krátky náučný chodník Vás dovedie až k neveľkej rozhľadni Soumarské rašeliniště, odkiaľ budete mať pekný výhľad nielen na väčšinu rašeliniska, ale aj na časti Národného parku Šumava, na ktorého území sa nachádza.

Vyhliadková veža Soumarské rašeliniště bola prvýkrát otvorená pre verejnosť v máji 2012. Ide o dvojposchodovú drevenú krytú rozhľadňu s celkovou výškou 9,2 metra. Výstup na ňu nie je príliš náročný, na vyhliadkovú plošinu vo výške 6,2 metra vedie iba 31 schodov, takže ju hravo zvládnu aj mladšie deti. Rozhľadňa je voľne prístupná iba od júna do októbra, keďže sa tu vyskytuje silne ohrozený tetrov hoľniak. V letnom období Vám však poskytne rozhľad na všetky svetové strany, takže uvidíte Boubín, Stožec alebo Želnavskú pahorkatinu.

Rozhľadňa je súčasťou a zároveň cieľovým bodom náučného chodníka, ktorý meria 1,5 km a čiastočne vedie po povalových chodníkoch. Na ceste Vás čaká 7 zastavení, vďaka ktorým sa dozviete zaujímavosti o tunajšej faune, flóre i o revitalizácii Soumarského rašeliniska, kde prebiehala od konca 19. storočia až do roku 1998 ťažba rašeliny. Začiatok cesty je pri vodáckom táborisku Soumarský most, kam sa dostanete pohodlne autom aj vlakom zo svojho ubytovania. Tu si môžete tiež prezrieť jeden z obnovených predvojnových bunkrov ľahkého opevnenia. Dostanete sa sem tiež na bicykli, avšak vstup na náučný chodník je na bicykloch zakázaný.

Pýtate sa, kde budete mať najlepšie ubytovanie blízko rozhľadne Soumarské rašeliniště? Mesto Volary, v ktorého katastri sa rozhľadňa nachádza, ponúka návštevníkom ubytovanie tak v penziónoch, ako aj v apartmánoch. Pokiaľ máte radi istý štandard služieb, odporúčame rezervovať si ubytovanie v hoteli v Stožci. Väčším skupinám budú vyhovovať chalupy v Lenore alebo v Novej Peci. Ďalšími možnosťami v blízkom okolí sú tiež obce Strážný alebo Horní Vltavice. Ak Vám nevadí štvrťhodinka cesty, prakticky všetky typy ubytovania Vám ponúkne okresné mesto Prachatice.

Práve v Prachaticiach môžete začať so spoznávaním ďalších zaujímavých miest. Deťom sa bude páčiť v Múzeu českej bábky a cirkusu, predovšetkým mamičky a babičky potom môžu obdivovať výrobky v Múzeu čipky. A nemali by ste vynechať ani Husov dom, kde si môžete oprášiť vedomosti zo základnej školy. Ale pretože dovolenka nie je len o poznávaní, ale aj o zábave, odporúčame Vám tiež návštevu lanového parku Libín, kde si užijete poriadne dobrodružstvo. Komu ku šťastiu stačí pokoj a romantická prechádzka, ten by mal zájsť k Boubínskemu jazierku alebo k Jeleniemu jazierku. Vlastne celá prírodná rezervácia Boubínsky prales je zaujímavá a ponúka vlastné tipy na výlet. Ak by sa Vám však z ubytovania vo Volaroch, ktoré sú rozhľadni Soumarské rašeliniště najbližšie, nikam ďaleko nechcelo, môžete využiť miestny plavecký bazén.

Ski areál České Žleby je skvelým miestom pre všetky rodiny s deťmi a začínajúcich lyžiarov. V nádhernej prírode Šumavského národného parku neďaleko mesta Volary tu určite strávite skvelú zimnú dovolenku.

V lyžiarskom stredisku České Žleby si môžete vybrať zo siedmich zjazdoviek rôznych náročností s prevýšením od 50 do 70 metrov. Zjazdovky pre verejnosť tu merajú od 300 do 600 metrov a ich náročnosť je označená žltou, modrou a červenou farbou. Červené zjazdovky sú Slalomová, Snowpark so siedmimi prekážkami a Snowcross. Modré potom sú najdlhšia 600-metrová Turistická, ďalej Žlebská a 200-metrová Školní. Zjazdovka v detskom parku pre najmenších lyžiarov potom meria 30 metrov. Plynulosť lyžovania zaisťujú dva vleky s kapacitou približne 650 osôb za hodinu.

Keby ste mali pochybnosti o snehových podmienkach, nemusíte sa báť, zjazdovky sú umelo zasnežované a tiež môžete ich stav sledovať pomocou webových kamier. Nič Vám teda nebráni vyraziť s celou rodinou do Ski areálu České Žleby. Samozrejmosťou je tu aj požičovňa lyžiarskeho vybavenia, takže nemusíte začínajúcim lyžiarom hneď kupovať kompletnú výbavu. Pokiaľ Vaše lyže dlho ležali niekde v pivnici, nezúfajte a využite zdejší servis, kde Vám ich dajú do poriadku a pripravia na novú lyžiarsku sezónu. Takže deti môžete zapísať do lyžiarskej školy a Vy sa vydajte na svah.

Potešíme tiež milovníkov bežeckého lyžovania, pretože priamo v areáli Ski České Žleby máte ideálne miesto nástupu na bežecké trate všetkými smermi. Môžete sa vydať smerom na Lenoru, Volary, Stožec, Strážný i k hraničnému priechodu s Nemeckom. Navyše parkovanie autom máte zaistené priamo pri vleku zadarmo, takže stačí prísť a pokojne na celý deň vyraziť.

Po celom dni lyžovania sa Vám určite bude hodiť tiež dobré ubytovanie pri Ski areáli České Žleby. Jednou z možností sú apartmány Volary, ale úplne najbližšie to budete mať zo Stožca, kde sa môžete ubytovať tak v apartmánoch, ako aj v hoteloch. Predstavujete si dobrú lyžovačku hlavne s ďalšími priateľmi či rodinou, potom bude pre Vás skvelá chalupa v Lenoře alebo v Horních Vltavicích. A pokiaľ máte radi kompromis medzi cenou, službami a súkromím, potom budete spokojní v penziónoch vo Strážném.

Nech už sa ubytujete kdekoľvek v okolí, určite nebudete chcieť celé dni tráviť len na svahu. V čase odpočinku môžete zavítať napríklad na zámok Vimperk alebo do Múzea Vimperska, aby ste sa dozvedeli aj niečo o mieste, kam ste sa vypravili. Zdatní turisti sa môžu vybrať na zrúcaninu hradu Kunžvart alebo na Třístoličník, čo je turisticky atraktívny vrchol na hranici s Nemeckom, podľa bájí tu sú tróny troch kráľov – českého, rakúskeho a bavorského. A keď si dáte poriadne do tela, je pochopiteľné, že si zaslúžite aj nejaký ten relax. K tomu určite dobre poslúži plavecký bazén vo Volarech, kde môžete natiahnuť unavené a stuhnuté svaly, aby ste mohli ďalší deň vyraziť znovu na svah Ski areálu České Žleby.

Zbierka technických pokladov v Hořiciach na Šumave

Múzeum historických rádioprijímačov sa nachádza v rovnakej budove ako Múzeum pašijových hier, teda v kultúrnom dome na námestí v Hořiciach na Šumave. Základom expozície je súkromná zbierka miestneho nadšenca a zberateľa Antonína Brodňanského, ktorý obci venoval desiatky prístrojov. Múzeum bolo otvorené v roku 2001.

Dnes si tu návštevníci môžu prezrieť viac ako stovku funkčných rádií rôznych značiek a typov, vyrobených v priebehu 20. storočia. Medzi najvzácnejšie exponáty patria prístroje z 20. a 30. rokov, vrátane legendárnych „kapličiek“ či výrobkov firiem Philips, Telefunken a Tesla. Výstava dokumentuje nielen technický vývoj, ale aj dizajn a estetiku svojej doby.

Prístup

Múzeum sídli v centre obce Hořice na Šumavě. Parkovanie je k dispozícii zadarmo na námestí priamo pred vchodom. Autobusová zastávka „Hořice na Šumavě“ sa nachádza len pár metrov od budovy.

Okolie - čo stojí za poznanie

Okrem susedného Múzea pašijových hier stojí za prechádzku aj samotné historické jadro obce, ktoré je pamiatkovou zónou. Zaujímavosťou je sústava siedmich kamenných kašní (studní), ktoré zásobovali obec vodou. V okolí sa nachádza vodná nádrž Lipno a mesto Český Krumlov (UNESCO).

Pre milovníkov techniky a nostalgie je toto múzeum malým rajom. Ponúka možnosť vidieť a často aj počuť prístroje, ktoré kedysi tvorili neodmysliteľnú súčasť domácností našich predkov.

Unikátna expozícia divadelnej tradície na Šumave

Múzeum pašijových hier sídli v budove bývalej školy na námestí v obci Hořice na Šumavě v okrese Český Krumlov. Táto inštitúcia dokumentuje slávnu históriu pašijových hier, ktoré sa v obci hrali od roku 1816 a v 19. storočí dosiahli svetový ohlas, prirovnávaný k nemeckému Oberammergau. Expozícia bola otvorená v roku 2000 a spravuje ju obec v spolupráci s miestnymi nadšencami.

Dnes múzeum ponúka fascinujúci pohľad do zákulisia tohto fenoménu. Návštevníci môžu obdivovať historické kostýmy, rekvizity, scenáre a unikátny model pašijového divadla, ktoré bolo v roku 1893 postavené pre 1 500 divákov, no neskôr zaniklo. Súčasťou prehliadky je aj expozícia o histórii obce a premietanie filmu z predstavenia z roku 1923, ktorý je cenným archívnym dokumentom.

Prístup

Múzeum sa nachádza priamo v centre obce Hořice na Šumavě, v kultúrnom dome (bývalá škola). Parkovanie je možné na námestí pred budovou. Autobusová zastávka „Hořice na Šumavě“ je v bezprostrednej blízkosti. Vlaková stanica je vzdialená asi 2 km od centra.

Okolie - čo stojí za poznanie

V budove múzea sa nachádza aj Múzeum historických rádioprijímačov. V obci môžete navštíviť gotický Kostol svätej Kataríny a areál pašijových hier s prírodným amfiteátrom, kde sa tradícia v modernejšej podobe udržiava dodnes. Neďaleko obce vedie náučný chodník okolo sústavy kamenných studní.

Návšteva tohto múzea je kľúčom k pochopeniu kultúrnej identity Šumavy. Pripomína dobu, keď malá dedinka v Pošumaví priťahovala návštevníkov z celej Európy i zámoria.