Pamätníky Příbor

Pietne miesto venované slávnemu zakladateľovi psychoanalýzy

Rodný dom Sigmunda Freuda sa nachádza v historickom centre mesta Příbor v okrese Nový Jičín v Moravskosliezskom kraji. V tomto dome sa narodil slávny rakúsky psychiater, neurológ a zakladateľ psychoanalýzy Sigmund Freud v roku 1856. Dnes slúži dom ako moderné múzeum a pietne miesto, ktoré návštevníkom predstavuje Freudovo detstvo, jeho raný život a významný vplyv jeho teórií na modernú vedu a kultúru.

Prístup

K rodnému domu vedie z okolitých miest (napríklad z Nového Jičína, dostupného zo silnice číslo 48) dobre značená cesta. Pre motoristov je k dispozícii platené parkovisko s dostatočnou kapacitou, ktoré sa nachádza na Námestí Sigmunda Freuda alebo na ulici Jičínská v blízkosti domu. Samotný dom sa nachádza v centre mesta a je ľahko dostupný. Najbližšia železničná stanica Příbor je vzdialená necelý kilometer, odtiaľ je to k domu krátka prechádzka.

Okolie – čo stojí za poznanie

V blízkosti sa nachádza historické centrum mesta Příbor s Piartistickým kláštorom a Kostolom sv. Vavrinca a Barokovou radnicou Příbor. Necelých desať kilometrov severovýchodne leží Zámok Hukvaldy a Rodný dom Leoša Janáčka. Oplatí sa navštíviť aj historické mesto Nový Jičín s unikátnym Masarykovým námestím a Novojičínskym múzeom.

Neogotická kaplnka zakladateľa automobilky Tatra

Hrobka rodiny Šustalovcov sa nachádza na hlavnom mestskom cintoríne v Kopřivnici. Bola postavená na konci 19. storočia ako miesto posledného odpočinku Ignáca Šustalu, zakladateľa továrne na koče a vagóny, z ktorej sa neskôr stala svetoznáma automobilka Tatra. Stavba je vybudovaná v štýle dekoratívnej neogotiky a je výraznou dominantou cintorína.

Dnes je hrobka chránenou kultúrnou pamiatkou a pripomína význam rodu, ktorý zásadne ovplyvnil priemyselný rozvoj regiónu. Objekt je možné si prezrieť zvonku počas otváracích hodín cintorína. Kaplnka je cenná svojou architektúrou, najmä kamenárskou výzdobou a vitrážovými oknami.

Prístup

Cintorín sa nachádza v širšom centre mesta Kopřivnice, neďaleko hlavnej cesty. Parkovanie je možné na priľahlých parkoviskách pri cintoríne alebo pri neďalekých supermarketoch. Železničná stanica "Kopřivnice" je vzdialená približne 10 minút chôdze.

Okolie - čo stojí za poznanie

V meste je neodlúčiteľnou zastávkou Technické múzeum Tatra, ktoré vystavuje unikátnu zbierku osobných aj nákladných automobilov vrátane Slovenskej strely. Za návštevu stojí aj Lachian múzeum v Šustalovej vile. Nad mestom sa týči zrúcanina hradu Šostýn a moderná Bezručova vyhliadka.

Návšteva Šustalovej hrobky je pietnou spomienkou na muža, ktorý dal Kopřivnici jej priemyselnú tvár. Je vhodným doplnkom k návšteve technických múzeí v meste.

Jedným zo symbolov Beskýd je už niekoľko desaťročí socha Radegasta, pohanského boha slnka, hojnosti a úrody, ktorá stojí v polovici cesty medzi Pustevnami a vrchom Radhošť v Moravskosliezskych Beskydách. Povera hovorí, že kto sa dotkne Radegastovho opasku, zaistí si hojnosť a blahobyt.

Legendy hovoria tiež o tom, že na Radhošti stávala modla Radegasta už v 9. storočí, avšak na podnet Cyrila a Metoda bola zborená. Nová socha tu bola vztýčená až v roku 1931. Z umelého kameňa s prímesou drvenej žuly ju vytvoril rodák z Frenštátu pod Radhoštěm, sochár Albín Polášek, žijúci dlhodobo v Amerike. Finančne sochu podporili českí krajania v USA. Pôvodná Poláškova socha mala cestu na Radhošť dosť komplikovanú. Pri jej prevážaní auto uviazlo vo svahu a do druhého dňa muselo čakať, kým ho vytiahne šesť párov koní. A pri búrke blesk zabil vojaka, ktorý držal pri soche čestnú stráž. Navyše pôvodná socha Radegasta na Radhošti zle znášala drsné počasie, preto od roku 1998 stojí na jej mieste presná kópia sochy z dielne Jana Sobka a originál môžete vidieť vo vestibule frenštátskej radnice.

Súčasná 7-tonová kópia sochy Radegasta je vytesaná z prírodnej žuly a odolá i extrémnemu horskému počasiu vo výške 1 105 m n. m. Dôjdete k nej z Pustevien po modrej turistickej značke. Trasa je ľahká, pretože na Pustevny sa môžete nechať vyviezť lanovkou z Ráztoky a pešo sa tak prejdete iba jeden kilometer. Väčšiu pešiu túru si môžete dopriať z Dolní Bečvy, odtiaľ po zelenej značke na hrebeň Radhošťa a odtiaľ po modrej až k Radegastovi. Počítajte s prechádzkou dlhou takmer 15 kilometrov.

Socha Radegasta je tiež jednou zo zastávok rovnomennej náučného chodníka (rovnomenného náučného chodníka), ktorý bol otvorený v roku 2001. Vedie cez okresy Nový Jičín a Vsetín, meria 9 kilometrov a počas 2 až 3 hodín prejdete katastre obcí Dolní Bečva, Prostřední Bečva a Trojanovice. Výškový rozdiel na trase je iba 160 metrov, a tak zvládnu cestu aj staršie deti. V priebehu trasy sa dozviete zaujímavosti o histórii a ľudových stavbách na Pustevnách, o miestnych jaskyniach, v ktorých majú svoje zimoviská netopiere, o valašskej kolonizácii a tiež o miestnej faune a flóre.

Vypravili ste sa na dovolenku do Beskýd, aby ste videli čo najviac? Potom sa určite vydajte od Radegasta na Jurkovičovu rozhľadňu, ktorá stojí v Rožnove pod Radhoštěm. Ide o rozhľadňu v štýle miestnej ľudovej architektúry. Ďalším zaujímavým miestem (miestom) je Valašské múzeum v prírode, ktoré Vám priblíži, ako sa v tejto oblasti kedysi žilo a pracovalo. V lete sa môžete vykúpať na miestnom kúpalisku a v zime si zalyžujete v neďalekých Veľkých Karloviciach, kde sa nachádza Ski areál Soláň. V každom ročnom období tu strávite čas plnohodnotne.

Ubytovanie v blízkosti sochy Radegasta je možné v Dolní Bečvě, kde Vám okrem penziónov a chát ponúknu miestni tiež ubytovanie v súkromí. Pokiaľ by ste tu ubytovanie z nejakého dôvodu nezohnali, využite tiež ubytovanie v Trojanoviciach alebo Viganticiach. Turistické trasy sú tu pomerne husté, takže sa môžete často priamo pri svojom ubytovaní napojiť na niektorú z nich a vyšliapnuť si na niektorú z beskydských hôr. Krásne výhľady a skvelé zážitky Vás presvedčia, že stojí za to sa sem vracať opakovane.