Prírodné zaujímavosti Ústecko

Pravčická brána je symbolom Národného parku České Švýcarsko.
Nachádza sa neďaleko obce Hřensko v severných Čechách. Táto národná prírodná pamiatka je najväčšou prirodzenou skalnou bránou na európskom kontinente. Na svojom mieste stojí odnepamäti, vznikla milióny rokov trvajúcim procesom zvetrávania kvádrových pieskovcov skalného masívu, presnejšie jeho spodnej časti, ktorá je menej odolná.

Krásu Pravčickej brány, v minulosti zvanej Prebischtor, začali turisti objavovať už dávno. V tesnej blízkosti brány kedysi stála malá chalúpka pobitá kôrou, ktorá slúžila ako výčap. Už koncom 70. rokov 19. storočia bola vydláždená prístupová cesta od Hřenska a v tom období vznikla aj promenádna cesta k Meznej Lúke. Roku 1881 nechal knieža Edmund Clary-Aldringen, ako majiteľ panstva, vystavať výletný zámok Sokolie hniezdo priamo pri Pravčickej bráne. Talianski stavitelia ho dokončili v rekordnom čase – za jediný rok. O pár rokov neskôr pribudlo zábradlie na skalných vyhliadkach v okolí. Krátko po vybudovaní reštaurácie sa za vstup do areálu začal vyberať poplatok. Od čias, keď sa Pravčická brána stala turistickou atrakciou, ju navštívili milióny ľudí vrátane známych osobností. Dvakrát, v rokoch 1831 a 1851, sem zavítal aj slávny spisovateľ Hans Christian Andersen, ktorý tu čerpal inšpiráciu pre svoju tvorbu.

Do roku 1980 mali návštevníci možnosť vystúpiť až na samotný vrchol brány. Vstup však bol zakázaný, pretože prítomnosť ľudí na skalnom oblúku spôsobovala zrýchlenú eróziu. V dôsledku toho došlo k zúženiu tejto časti takmer o jeden meter, preto bol vstup zakázaný, aby sa pamiatka zachovala aj pre ďalšie generácie. Aj keď si nemôžete užiť výhľad zo skalného mosta, rozhľady určite stoja za to. Nádherný pohľad nielen na samotnú bránu, ale aj na České a Saské Švajčiarsko Vám ponúknu hneď tri vyhliadky. Dostanete sa k nim po upravených chodníkoch a schodiskách, ktoré vedú priamo z miesta vstupu do areálu. Prvá vyhliadka sa nachádza priamo pod skalnou bránou a očarí Vás svojou zvláštnou atmosférou. Z druhej vyhliadky uvidíte v plnej kráse Pravčickú bránu aj zámok Sokolie hniezdo, ale tiež Krídelné steny a Pravčický kužeľ. Tretia vyhliadka ponúka pohľad na Dlouhodolské steny.

K Pravčickej bráne neodmysliteľne patrí aj Sokolie hniezdo, výletný zámok v alpskom štýle. V minulosti slúžil ako ubytovanie pre významných hostí kniežacieho rodu. V súčasnosti sa tu nachádza štýlová dobová reštaurácia zdobená pôvodným obložením stien a maľbami. Okrem toho je zámok sídlom múzea Národného parku České Švýcarsko a informačného centra. Prvé poschodie budovy je venované výstave fotografií tunajšej prírody od Juliusa Puflera.

K Pravčickej bráne sa dostanete buď z Hřenska, alebo z Mezej Lúky. Ak zvolíte ako východiskový bod Hřensko, povedie Vás červená turistická značka asi 2 km popri ceste smerom na Mezní Louku, potom pri Třech pramenoch vojdete do lesa a miernym stúpaním budete pokračovať približne 2,5 km až k národnej prírodnej pamiatke. Z Meznej Lúky vedie taktiež červená značka po Gabrielině ceste. Čaká Vás členitá trasa dlhá asi 6 km s krásnymi výhľadmi. V Hřensku aj na Meznej Lúke nájdete odstavné parkoviská.

Možno si hovoríte, že okrem Pravčickej brány tu musí byť ešte niečo viac. A máte pravdu. Vašu pozornosť si zaslúžia aj dve blízke tiesňavy, Divoká a Edmundova. Spoznajte tiež CHKO Labské pieskovce a celý národný park České Švýcarsko, vrátane Malej Pravčickej brány, Růžovského vrchu, skalnej priepasti Úzke schody či Jetřichovických stien. Máte chuť aj na trochu mestského prostredia? Vyberte sa do Děčína, ktorý má dve dominanty a to zámok a Pastýřsku stenu s vyhliadkou. Výborne sa tu zabavia aj rodiny s deťmi. Zážitkom bude zoologická záhrada alebo aquapark.

Už iste cítite nadšenie a tešíte sa, až tú krásu spoznáte. Naplánujte si rovno niekoľkodňovú dovolenku s ubytovaním v blízkosti Pravčickej brány. V okolí nájdete štýlové chaty a útulné penzióny, ale aj komfortné hotely či chalupy v pokojnom prostredí. Pri hľadaní si môžete vybrať rôznymi smermi. Uubytovacie kapacity ponúka Hřensko, Janov, Arnoltice či Jetřichovice a rôzne izby alebo apartmány nájdete aj v Děčíne. Pravčická brána aj celé České Švýcarsko sa pýšia unikátnou krásou, ktorú sa oplatí vidieť na vlastné oči. Začnite svoj pobyt plánovať hneď teraz. Prezrite si našu ponuku ubytovania!

Egyptská hádanka v Krušných horách

Sfingy pri Měděnci je unikátna prírodná pamiatka nachádzajúca sa v Krušných horách v okrese Chomutov, neďaleko obce Měděnec. Ide o sústavu skalných útvarov dosahujúcich výšku až 15 metrov, ktoré vďaka svojmu tvaru pripomínajú bájnu egyptskú sfingu. Táto geologická rarita, chránená od roku 1983, vznikla v štvrtohorách procesom mrazového zvetrávania ortoruly. Ortorula, tvoriaca podložie, je silne premenená hornina s viditeľnými "okami" kremeňa a živca. Z vrcholku týchto skál, ktoré sa nachádzajú v nadmorskej výške okolo 790 metrov, sa otvára nádherný výhľad na údolie rieky Ohře a na siluetu Doupovských hôr. Lokalita je aj domovom vzácnych druhov plazov, ako sú kriticky ohrozená vretenica obyčajná a jašterica živorodá.

Ako sa tam dostanete

Prírodná pamiatka Sfingy leží v blízkosti cesty, ktorá vedie z obce Měděnec smerom na Kamennú a Kláštereckú Jeseň. Lokalita je veľmi ľahko dostupná. Priamo pri zákrute sa nachádza menšie prírodné parkovisko. Pre peších je prístup možný z centra Měděnca, odkiaľ vedie cesta juhovýchodným smerom približne 1 kilometer k skalným útvarom. Oblasťou prechádza aj cyklotrasa č. 35 a Náučný chodník Cesta z města, ktorý spája Měděnec s Kláštercom nad Ohří, čo robí Sfingy ideálnou zastávkou pre cyklistov a turistov.

Čo môžete v okolí objavovať

Oblasť okolo Měděnca má bohatú banícku históriu, sústredenú na neďalekom vrchu Mědník (910 m n. m.). Môžete navštíviť sprístupnenú Štolu Marie Pomocné alebo Štolu Země zaslíbená, ktoré sú súčasťou unikátneho banského revíru. Turistické chodníky vás zavedú na vrch Mědník, ktorý je doslova prešpikovaný štolami a ponúka výhľady. V neďalekom meste Klášterec nad Ohří si môžete pozrieť novogotický zámok s múzeom českého porcelánu a relaxovať v tamojšom Aquaparku. Krušnými horami prechádza aj dlhá Krušnohorská magistrála pre peších a cyklistov.

Ochrana teplomilných spoločenstiev a hadcových hornín pri rieke Jihlave

Prírodná pamiatka Stříbrný vrch sa nachádza v Juhomoravskom kraji, v okrese Brno-venkov, v katastri obce Němčice a mesta Ivančice, na strmom svahu nad meandrom rieky Jihlava. Územie je vyhlásené na ochranu mimoriadne vzácnych xerotermných (teplomilných) spoločenstiev a skalnej stepi, ktoré sa vyvinuli na geologicky unikátnom podloží, ktoré tvoria prevažne hadcové horniny (serpentinit). Hadce sú horniny s vysokým obsahom ťažkých kovov a nízkym obsahom vápnika, čo podmieňuje rast špecifickej a veľmi vzácnej hadcovej flóry. Rastie tu napríklad kostrava tuhá (Festuca pallens) a ďalšie suchomilné trávy a byliny. Lokalita je tiež dôležitá pre výskyt chránených druhov plazov a hmyzu. Samotný názov Stříbrný vrch (Strieborný vrch) je pravdepodobne odvodený od predpokladaného historického náleziska striebornej rudy v tejto oblasti.

Ako sa tam dostanete

Východiskovým bodom je obec Němčice alebo Ivančice. Autom je možné parkovať na okraji obce Němčice. K pamiatke vedie zelená turistická značka, ktorá prechádza hrebeňom Stříbrného vrchu a ponúka výhľady na meander rieky Jihlavy. Trasa je stredne náročná, vedie strmým lesným terénom.

Čo môžete v okolí objavovať

V blízkom meste Ivančice môžete navštíviť pamätník Alfonsa Muchu a historické centrum. Necelých 5 km južne sa nachádza prírodná pamiatka Budkovické slepence, ktorá chráni permské zlepence. V širšom okolí sa nachádza aj hrad Špilberk v Brne.

Pieskovcové krásy Kokořínska

Prírodná pamiatka Martinské stěny je výrazná skupina pieskovcových skalných útvarov, ktorá sa nachádza v severnej časti Chránenej krajinnej oblasti Kokořínsko – Máchův kraj, južne od obce Stvolínky. Hoci názov evokuje spojenie s Broumovskými stenami, tieto Martinské stěny sú súčasťou Ralskej pahorkatiny a spadajú pod katastrálne územie Dřevčice, patriace k mestu Dubá. Skaly dosahujú nadmorskú výšku 390 až 420 metrov a boli vyhlásené prírodnou pamiatkou v roku 2002 na ochranu geomorfologických tvarov, predovšetkým celistvej skalnej steny, na ktorej sú vyvinuté menšie útvary, najmä výrazné škrapy. Chránené sú aj vzácne druhy bezstavovcov, ako je pavúk sliedič (Alopecosa fabrilis) a sklípkánek hnedý (Atypus affinis), ktoré žijú na okolitých vresoviskách a lišajníkoch.

Ako sa tam dostať

Martinské stěny sú dobre dostupné po turistických chodníkoch, ktoré vedú severnou časťou CHKO Kokořínsko. K skalám sa dostanete najjednoduchšie po červenej turistickej značke, ktorá prechádza po hornej hrane skalnej steny a tiahne sa celou touto oblasťou. Prístup je možný aj z obce Pavličky, odkiaľ vedie najprv spoločná modrá a žltá značka do Čapského dolu a následne stúpaním po žltej k Martinskej stěne. Najbližšia vlaková zastávka na trati Česká Lípa – Lovosice je v približne 8 kilometrov vzdialených Blíževedlách. Z dediny Dřevčice vedie k pamätihodnosti miestna komunikácia, auto je možné odstaviť aj pri obci Pavličky priamo pri rázcestí.

Čo môžete v okolí objavovať

Martinské stěny sú súčasťou európsky významnej lokality Roverské skály, ktorá ponúka rozsiahle možnosti turistiky. V blízkosti sa nachádzajú ďalšie chránené maloplošné územia a výrazné geologické body. Navštíviť môžete prírodnú pamiatku Husa, kde sa nachádza skalný útvar pripomínajúci hus a tiež pamätník Járovi Cimrmanovi. Ďalšou zaujímavosťou je prírodná rezervácia Vlhošť, ktorá zahŕňa rovnomenný vrchol a Malý Vlhošť so zaujímavým skalným priechodom. V okolí sa nachádzajú aj rozsiahle polojaskyne ako Tisícový kámen a Krápník. Milovníci histórie môžu preskúmať zrúcaniny hradov ako Čap (skalný hrad), Chudý hrádek alebo Ronov, ktoré sú vzdialené len niekoľko kilometrov.

Zaniknutý skalný hrad Šaunštejn nájdete asi 1 kilometer od obce Vysoká Lípa, patriacej pod obec Jetřichovice, v Národnom parku České Švýcarsko. Písomné zmienky o hrade Šaunštejn sa objavujú až v rokoch 1431 – 1446. Isté však je, že sa hrad týčil na pieskovcovej skale v nadmorskej výške 340 m n. m. a niekedy bol nazývaný aj ako Lúpežnícky hrad. Do súčasnosti sa zachovala iba časť konštrukčných prvkov a priestorov, ktoré boli vytesané do skaly.

Hrad Šaunštejn bol jedným z mnohých skalných hradov v Českosaskom Švajčiarsku, ktorý plnil svoju funkciu, ale následne sa stal sídlom lúpeživých rytierov. Patril do majetku Berků z Dubé, tvoril centrum malého panstva a zabezpečoval bezpečnosť obchodnej cesty tzv. Českej cesty. Osadenstvo hradu však ohrozovalo záujmy lužického Šestiměstia a priliehajúcich častí Saska. Preto v roku 1431 prišli z Drážďan dvaja zvedovia, aby preverili ich vojenské zámery. Len čo došlo k upokojeniu pomerov, hrad prestal plniť vojenský význam a došlo k jeho zániku. Dnes je hrad chránený ako kultúrna pamiatka ČR a pre verejnosť je voľne prístupný.

O hrade Šaunštejn koluje niekoľko povestí. Najznámejšia je pravdepodobne tá o cudzom chorom rytierovi, ktorý prišiel do Vysokej Lípy a z choroby sa liečil v jednom z miestnych statkov. Keď sa mu podarilo nad chorobou zvíťaziť, rozhodol sa v tejto malebnej krajine zostať a na skale postaviť hrad. Keďže sa jednalo o človeka, ktorý si z východu priniesol veľké bohatstvo a jeho svedomie nebolo celkom čisté, nemohol ani na hrade nájsť potrebný pokoj. Stále len blúdil tmavými chodbami aj okolo hradu, stenal a vzdychal. Keď nakoniec zomrel, nemal žiadnych potomkov a nikto cudzí sa do hradu neodvážil vstúpiť.

Keď bol v neskorších rokoch postavený neďaleko drevený lovecký zámoček, preniesli sem z hradu Šaunštejn všetko použiteľné náradie. Jedného dňa sem prišiel pocestný a prosil o nocľah. Bol však správcom odmietnutý a tak sa schoval do stodoly, že prenocuje na slame. V noci začul podivné zvuky a keď sa pozrel, čo sa deje, uvidel správcu a jeho paholka, ako nesú ženu so zapchatými ústami, strkajú ju do vreca a odvážajú. Naskočil preto na povoz a ženu oslobodil. Ukázalo sa, že išlo o dcéru správcu, ktorý ju upísal čertovi a chcel ju vykúpiť tým, že jej dušu prisľúbil iným zloduchom. Zrazu sa objavila z diaľky veľká žiara a keď vybehli na kopec, uvideli zámoček v plameňoch. Chceli utekať na pomoc, rovnako ako ostatní dedinčania, ale akási neznáma sila ich zastavila a pustila až vtedy, keď zámoček ľahol popolom a s ním aj správca so svojím paholkom. Záchranca si potom vzal správcovu dcéru za ženu a žili šťastne až do smrti.

Dnes je hrad Šaunštejn obľúbeným turistickým cieľom. Na vrcholovej plošine môžete v skale vidieť vytesanú svetničku aj obytnú vežu, prípadne aj zahlbenú konštrukciu so zúženým hrdlom, slúžiacu na skladovanie. Zrúcaninami sa okolie Jetřichovíc len hemží. Len čo teda preskúmate Šaunštejn, môžete vyraziť na hrad Falkenštejn, zrúcaninu Dolského mlyna alebo zrúcaninu hradu Kamenice. Každá je iná, každá je niečím zaujímavá. Zážitky si odtiaľ určite odnesiete.

Alebo vyrazte spoznávať blízke mestá. Aj tie sú zaujímavé nielen svojou architektúrou a históriou. Na juhozápad od hradu Šaunštejn sa nachádza okresné mesto Děčín. Južným smerom narazíte na Českú Kamenici a ak sa vydáte na východ, dôjdete do Chřibskej a Krásnej Lípy. Smerom na sever sa už tiahnu štátne hranice s Nemeckom. Môžete teda vyraziť aj na prieskum pohraničnej nemeckej oblasti.

Vo vyššie uvedených mestách sa nachádza aj množstvo kvalitných ubytovacích zariadení. Ak teda budete hľadať ubytovanie v blízkosti hradu Šaunštejn, môžete prenocovať v týchto mestách. Alebo Vás láka skôr ubytovanie na samote? Potom vyberajte chaty a chalupy v Jetřichoviciach a okolí. A keď si svoj pobyt radšej zariadite aj so stravovaním, prípadne s ďalšími doplnkovými službami, budú pre Vás ideálne penzióny alebo hotely. Výber kvalitného ubytovania je totiž alfou a omegou každej dovolenky.

Hrad Falkenštejn – dramatická skala s výhľadom i históriou
Táto zrúcanina skalného hradu, známa tiež ako Sokolí, sa týči nad Jetřichovicami v Národnom parku České Švýcarsko. Pochádza z prelomu 13. a 14. storočia a slúžila ako správne centrum rodu Michalovcov. Prvá písomná zmienka z roku 1395 potvrdzuje jeho význam. Hrad bol súčasťou ochrany obchodnej cesty smerom na Míšeň a Lužicu. Po husitských vojnách zanikol a od 15. storočia bol opustený. Dnes z neho zostali iba skalné miestnosti, cisterna a časť vytesaných priestorov v masíve Havraních kameňov.

Čo vás tu čaká – dobrodružstvo v kameni a panoramatické výhľady

• Vytesaná miestnosť, cisterna a fragmenty hradieb v skale ukrývajú dobovú atmosféru
• Prístup na vrchol vedie po novo vybudovanom oceľovom rebríku, schodoch a vyhliadkovej plošine, ktorá zároveň chráni skalu pred eróziou
• Z ochodze sa otvárajú skvelé výhľady do krajiny okolo Jetřichovíc a Českého Švajčiarska

Informácie pre návštevníkov

• Ľahká náročnosť – prístup vedie po žltej značenej trase z Jetřichovíc, cca 500 m, s výstupom po atraktívnych schodoch a rebríku
• Vhodné pre turistov aj s deťmi, ktoré zvládnu niekoľko desiatok schodov
• Vstup so psami možný — exteriérový terén tento typ výletu umožňuje
• Priemerná dĺžka pobytu: 45–60 minút — ideálne na výstup, fotky aj chvíľu ticha vo výške

Ako sa sem dostať a čo ďalšie navštíviť
Z východiskového parkoviska v Jetřichoviciach (pod vrchom) vedie trasa po žltej značke – cesta aj výstup sú atraktívne, odporúčajú sa pevné topánky. Po návšteve hradu možno pokračovať k Mariinej vyhliadke, Šaunštejnu alebo Tokáni. Ideálna kombinácia na letný deň plný výhľadov a dobrodružstva.

Skala, ktorá šepká históriu i dobrodružstvo
Falkenštejn vás prenesie do sveta, kde sa stretáva stredoveká história so silou skál a výhľadmi. Je to miesto, ktoré vás povzbudí aj inšpiruje – nechajte sa uniesť tým, čo zostalo z minulosti vo večnej prítomnosti.

Pieskovcové labyrinty a pustovne

Sloupské skalné mesto sa nachádza na juhovýchodnom okraji obce Sloup v Čechách v okrese Česká Lípa, v oblasti Ralskej pahorkatiny. Ide o rozsiahly komplex pieskovcových skál, kaňonov a roklín, ktoré sú pretkané množstvom turistických ciest, vyhliadok, skalných jaskýň a horolezeckých veží. Toto malebné územie je známe svojou romantickou atmosférou a tvorí prirodzený protipól ikonického Skalného hradu Sloup, ktorý sa vypína na samostatnej pieskovcovej skale na protiľahlej strane údolia. Skalné mesto aj jeho okolie je bohaté na stopy po niekdajšom osídlení a pustovníckom živote.

Ako sa tam dostanete

Východiskovým bodom pre preskúmanie skalného mesta je obec Sloup v Čechách. Tu je možné zaparkovať pri skalnom hrade (platené parkovisko) alebo v blízkosti lesného divadla a začať prechádzku po vyznačených okruhoch. Jedným z hlavných je Sloupský vyhlídkový okruh, značený zelenou farbou a dlhý približne 4 až 5 km. Tento okruh vás zavedie cez Lesné divadlo (prírodný amfiteáter obnovený v roku 2004) k vyhliadkam a späť do obce. Na okruh nadväzujú aj kratšie chodníky k jednotlivým atrakciám, celá oblasť je voľne prístupná a dobre značená.

Čo môžete v okolí objavovať

Okrem skalných útvarov samotného mesta stoja za návštevu konkrétne miesta. Jednoznačne najväčšou atrakciou je Skalný hrad Sloup, v ktorom si prezriete do skaly vytesané miestnosti a kaplnky. Vyhľadávaným cieľom je tiež Samuelova jaskyňa, skalná pustovňa vytesaná Samuelom Görnerom v 18. storočí. Z vyhliadok v skalnom meste nevynechajte Hraběnčinu vyhlídku, odkiaľ je pekný pohľad na miestny zámok, alebo Hradní vyhlídku s najlepším výhľadom na skalný hrad. Milovníci podzemia by sa mali vydať do Veľkej a Malej cikánskej jaskyne, ktoré sa nachádzajú v neďalekej rokline Cikánsky důl a sú voľne prístupné. Nad obcou stojí aj rozhľadňa Na Stráži, ktorá bola postavená na mieste bývalého vysielača.

Pieskovcové veže na česko-nemeckej hranici

Krkavčí kameny je názov pre impozantný skalný útvar, skupinu pískovcových skalných veží, ktoré sa nachádzajú v malebných Lužických horách priamo na česko-saskej hranici. Vrchol tohto zalesneného návršia, nazývaný na českej strane aj Sokolík (menšia veža), leží v nadmorskej výške približne 556 m n. m. a patrí do katastra obce Dolní Světlá v okrese Česká Lípa. Vďaka svojej polohe pri starej obchodnej ceste sú zmienky o týchto výrazných skalách známe už od 14. storočia.

Komplex tvoria dve hlavné skalné veže, pričom tá na nemeckej strane bola pôvodne nazývaná Falkenstein (Sokol). Menšia veža na českej strane, Sokolík, má dva vrcholky, ktoré ľudia v minulosti prirovnávali k dvom hlavám alebo hlave leva a koňa. V súčasnosti sú Krkavčí kameny obľúbeným cieľom najmä pre horolezcov, ktorí tu nájdu niekoľko lezeckých ciest rôznych obtiažností. Pôvodné upravené vyhliadky, ktoré boli v minulosti súčasťou turistických stavieb, dnes už zanikli, no ich pozostatky sú v lese stále viditeľné.

Ako sa tam dostanete

K samotným skalám nevedie žiadna cesta pre autá, dostupné sú len pešo. Najčastejším východiskovým bodom na českej strane je obec Dolní Světlá, ktorá patrí pod obec Mařenice. Odtiaľ vedie k česko-saskému hraničnému prechodu k saskému Jonsdorfu turistická trasa so zeleným pásovým značením Klubu českých turistov, ktorá prechádza popri Krkavčích kameňoch. Prístup je možný aj z nemeckej strany, z neďalekej obce Jonsdorf.

Čo môžete v okolí objavovať

Oblasť Lužických hôr, v ktorej sa Krkavčí kameny nachádzajú, ponúka rozsiahle možnosti turistiky. V okolí nevynechajte návštevu malebnej nemeckej kúpeľnej obce Jonsdorf a jej časti, ktorá je súčasťou prírodného parku Zittauer Gebirge (Žitavské hory). Ak vás zaujíma geológia, v blízkosti môžete nájsť zrúcaninu hradu Oybin týčiacu sa nad rovnomennou obcou, ktorá sa nachádza len kúsok od českých hraníc. Za návštevu stojí aj Expozícia v dole Černá díra v blízkosti Jonsdorfu, ktorá poskytuje pohľad do banskej histórie. Prehliadnuť by ste nemali ani skalné útvary, ako sú Nonnenfelsen (Skalné jeptišky).