Národné parky a chránené územia Benecko

V Českej republike nájdete 4 národné parky - Národný park Šumava, Národný park České Švýcarsko, Národný park Podyjí a najstarší a zároveň i najnavštevovanejší Národný park Krkonoše. Jeho rozloha je cez 36 300 hektárov. Vyhlásený za národný park bol 17. mája 1963, necelé štyri roky po založení jeho poľskej časti (Karkonoski Park Narodowy). Oddelené sú štátnou hranicou. V roku 1986 bol rozšírený o ochranné pásmo. Hlavným účelom národného parku je najmä ochrana a zlepšovanie prírodného prostredia, živočíchov, rastlín, ako aj regulácia turistiky a aktívne stráveného času bez neprimeraných zásahov do štruktúry prírody.

Krkonošský národný park, označovaný aj skratkou KRNAP, leží v geomorfologickej oblasti Krkonoše, nachádzajúcej sa v Severných Čechách. Prevažná časť národného parku leží v okrese Trutnov, ale patrí sem i časť okresu Jablonec nad Nisou a okresu Semily. Západná časť národného parku je ohraničená obcou Kořenov a ťahá sa smerom na východ cez Vysoké nad Jizerou, Jilemnici, Vrchlabí, Rudník, Mladé Buky až k mestu Žacléř.

Národný park Krkonoše je medzi návštevníkmi veľmi obľúbený. Svoj podiel na tom má aj fakt, že sa tu nachádza najvyšší bod Českej republiky - hora Sněžka, ktorá je častým cieľom turistov z domova i zo zahraničí. Nástupným bodom na túry na tzv. „strechu Čiech“ sú lokality Horní Malá Úpa a Dolní Úpa, prislúchajúce katastrálne k obci Malá Úpa, ďalej Špindlerův Mlýn alebo Pec pod Sněžkou. Cestu z Pece si môžete uľahčiť lanovkou. Na vrchole na Vás okrem úchvatných výhľadov čaká aj rotundová kaplnka sv. Vavrinca a najvyššie položená česká poštovňa. Môžete tak priamo odtiaľ dať svojim blízkym vedieť, že ste zdolali najvyššiu českú horu.

Všetku činnosť týkajúcu sa tohto národného parku má vo svojej kompetencii Správa Krkonošského národného parku vo Vrchlabí. Územie je rozdelené do troch častí - okrajová, riadená prírodná a prísna prírodná. Podľa tohto rozdelenia sa riadi chod celého parku. V prísne prírodnej zóne je zakázané vstupovať mimo vyznačených trás, v ostatných dvoch sa návštevníci môžu pohybovať takmer voľne. Od roku 1992 je český aj poľský Krkonošský národní park súčasťou biosférickej rezervácie UNESCO. Nájdete tu okrem iného aj rašeliniská, ktoré sú na zozname významne dôležitých mokradí podľa Ramsarského dohovoru.

Klimatické podmienky Krkonošského národného parku sú ovplyvnené Atlantickým oceánom. Vďaka tomu je tu pomerne premenlivé počasie. Sneh na vrcholkoch Krkonôš sa bežne vyskytuje až 180 dní. V jesennom a zimnom období nie sú žiadnou výnimkou inverzie, ktoré často trvajú aj niekoľko týždňov. Z niekoľkoročného merania vyplýva, že najchladnejším mesiacom je tu január, naopak najteplejším júl. Podľa slnečného svitu a prúdenia vetrov se tu vyskytujú rastliny typické práve pre toto podnebie, ako sú rašeliníky alebo ostružiny.

Samozrejme, aj živočíšna ríša tu má svoje hojné zastúpenie. Nájdete tu cez 400 druhov stavovcov, desiatky druhov obojživelníkov, rýb i plazov. V minulosti nebol ojedinelý výskyt medveďa hnedého, vlka, mačky divej, rysa ostrovida, sysľa alebo škrečka. Tieto druhy však v Krkonošskom národnom parku postupne vyhynuli.

Ako už sme zmienili na začiatku, Krkonoše sú častým cieľom turistov. Aby nie, možnosti sú tu nekonečné. Nie je to totiž len o Sněžke alebo krásnych horských túrach. Navštíviť môžete aj známe miesta, napr. Mumlavský vodopád, prameň Labe, rozhľadne v Kořenove alebo množstvo lyžiarskych stredísk.

Dovolenka v Krkonošiach sa skrátka vždy oplatí. A je celkom jedno, či prídete v zime alebo v lete. I možnosti ubytovania v Krkonošskom národnom parku sú veľmi rozmanité. Pokiaľ Vás lákajú skôr objekty vyššieho štandardu, poobzerajte sa po horských hoteloch. Tie ponúkajú množstvo služieb, ktoré zregenerujú Vaše telo i naladia Vaše chuťové poháriky.

Pre rodiny s deťmi sú obľúbeným variantom napr. horské chaty, ktoré Vám zaistia potrebné súkromie, alebo apartmány. Pre horské prostredie sú tiež typické nádherné zruby a zrubové domy, ktorých prevádzkovatelia dokážu zachovať prírodný ráz ubytovania, dokonale zapadajúci do tejto oblasti. Nech už si však vyberiete akékoľvek ubytovanie v Krkonošiach, veríme, že Vás naše najznámejšie hory naplnia množstvom krásnych spomienok. Nie nadarmo sem jazdí viac ako milión návštevníkov ročne.

Významná paleontologická lokalita pri Prahe

Prírodná pamiatka Lom Strážné sa nachádza v Stredočeskom kraji, v okrese Beroun, pri obci Loděnice, a chráni geologicky a paleontologicky mimoriadne cennú lokalitu. Ide o opustený vápencový lom, ktorý je významný pre výskyt skamenelín prvohorných morských živočíchov (hlavonožce, trilobity) zo silúrskeho obdobia.

Lokalita predstavuje dôležitý stratotypový profil, čo znamená, že jej vrstvy slúžia ako medzinárodná referencia pre geologické časové obdobie. Pamiatka je dôležitá pre štúdium geologického vývoja Barrandienu (geologická oblasť v okolí Prahy a Berouna). Vďaka odkryvu sú tu vrstvy hornín jasne viditeľné a prístupné pre odborné účely.

Ako sa tam dostanete

Najlepší prístup je z obce Loděnice. Do obce sa dostanete vlakom alebo autom. Lom sa nachádza v severnej časti obce. K lomu vedie miestna cesta a značené lokálne chodníky. Hoci je lom voľne prístupný, pohyb v ňom môže byť nebezpečný, a preto sa odporúča držať sa mimo strmých stien. Geologický profil je často viditeľný z prístupovej cesty.

Čo môžete v okolí objavovať

Okolie je preplnené geologickými a historickými pamiatkami Barrandienu. Necelé 4 km južne sa nachádza lom Alkazar, ďalší slávny lom s kaňonovitým údolím. V blízkom meste Beroun môžete navštíviť Medvedárium a Berounskú jaskyňu. Severovýchodne leží hrad Karlštejn, jeden z najvýznamnejších českých hradov. Pre milovníkov geológie je zaujímavé aj Barrandovo múzeum v Loděnici.

V katastrálnom území Polubný, ktoré patrí pod obec Kořenov v okrese Jablonec nad Nisou, sa nachádza Prírodná pamiatka Tesařov. Územie je viac ako 50 rokov súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Jizerské hory. Ochrana sa týka predovšetkým tuorňajších podmočených pichliačových a rašelinových lúk, na ktorých sa vyskytujú obzvlášť chránené a ohrozené druhy rastlín.

Oblasť spadá od roku 1968 medzi chránené oblasti Jizerských hôr a patrí do III. zóny chránenej krajinnej oblasti. V rámci plánu starostlivosti z roku 2010 boli preverené lokality, ktoré budú nanovo zaradené do obzvlášť chránených území. Medzi nimi bola aj „Prstnatcová louka v Tesařově“. V rámci ochrany ide prakticky o kosenie určitých druhovo neudržiavaných plôch na pozemkoch patriacich obci (južná časť prírodnej pamiatky). Súkromní vlastníci potom kosia pravidelne lúky v severnej časti chráneného územia. Geodetické zameranie územia v roku 2013 bolo použité ako podklad na vyhlásenie prírodnej pamiatky. Ide tu o širokú populáciu kukučky májovej (prstnatca májového), ktorá je ohrozeným druhom a je nutné jej dopriať patričnú pozornosť. Boli nastavené pravidlá ako zákaz hnojenia a odvodňovania pozemkov, ukladania biomasy a prevádzkovania intenzívnej pastvy hospodárskych zvierat.

Na tuorňajších lúkach je veľká pestrosť rastlín, okrem kukučky májovej (prstnatca májového), ktorá sa tu vyskytuje v stovkách kvitnúcich jedincov, tu rastie prstnatec Fuchsov, ostrica hnedá, vŕbovka močiarna, vŕbovka tmavá, valeriána dvojdomá, trsy kýchavice bielej Lobelovej alebo páperníka pošvovitého (tie sú typické pre horské lúky). Bol tu zistený aj silne ohrozený cesnak hadí. Katalóg biotopov Českej republiky uvádza, že ide o ekosystém zamokrených lúk ostricového až pichliačového typu (zväz Calthion a Caricion canescenti-nigrae) miestami s hojným výskytom kukučky májovej a s roztrúseným náletom krovinatých vŕb.

Ak si nájdete čas na poznávanie ďalších atrakcií, zostaňte v Libereckom kraji dlhšie a zarezervujte si pobyt priamo u majiteľa. Ponúkame nielen ubytovanie v blízkosti Prírodnej pamiatky Tesařov, ale aj v ďalších lokalitách. Vyberať môžete medzi chalupami, apartmánmi, hotelmi a ďalšími možnosťami podľa Vašich požiadaviek. Priamo v Kořenove nájdete Múzeum Jizerských hor, Jizerskú oblasť tmavej oblohy alebo Múzeum Járy Cimrmana.

Klenot Riegrovej stezky

Prírodná rezervácia Údolie Jizery u Semil a Bítouchova patrí medzi najcennejšie a najnavštevovanejšie lokality Libereckého kraja, ležiace v rámci Geoparku Český ráj. Predmetom ochrany je hlboké kaňonovité údolie rieky Jizery, ktoré sa na približne troch kilometroch zarezáva do kryštalických hornín, predovšetkým do fylonitov a metagranitov, s impozantnými skalnými stenami dosahujúcimi výšku až 40 metrov. Najväčšou turistickou atrakciou a zároveň najlepšou cestou na spoznanie rezervácie je Riegrova stezka, ktorá vedie po pravom brehu rieky. Stezka, pomenovaná po semilskom rodákovi a významnom politikovi Františkovi Ladislavovi Riegrovi, bola slávnostne otvorená už v roku 1909. Úsek v dĺžke približne 3,5 km ponúka adrenalínový zážitok: časť trasy je vytesaná priamo do skaly, prechádza razeným tunelom a jej dominantou je 77 metrov dlhá visutá oceľová lávka (galéria) ukotvená v skalnom masíve, ktorá vedie 5,5 metra nad hladinou rieky. Flóra a fauna v rezervácii je tiež jedinečná; na skalách a sutinových svahoch sa darí vzácnym druhom rastlín, ako je napríklad lomikameň trsnatý vlnatý.

Ako sa tam dostať

Prírodná rezervácia sa rozprestiera medzi mestskou časťou Semily-Bítouchov a železničnou zastávkou Spálov (Podspálov), pričom Riegrova stezka je značená červenou turistickou značkou. Začať môžete v Semiloch, v časti Bítouchov, kde sa nachádza aj parkovisko priamo pri vstupe na Riegrovu stezku. Prípadne môžete prísť vlakom do stanice Spálov na trati Pardubice – Liberec a vydať sa po červenej značke smerom na Semily. Turistická trasa je celoročne voľne prístupná, no vyžaduje pevnú obuv a opatrnosť, najmä za vlhkého počasia.

Čo môžete v okolí objavovať

Okrem samotnej Riegrovej stezky sa v rezervácii nachádza niekoľko kľúčových zaujímavostí. Jednou z nich je Böhmova vyhlídka, z ktorej sa ponúka nádherný pohľad na kaňon Jizery a okolité skaly. Na ľavom brehu rieky sa týči mohutná Krkavčí skála (vyše 100 metrov nad riekou), ku ktorej vedie žltá turistická značka. V blízkosti Riegrovej stezky môžete navštíviť technickú pamiatku – funkčnú Vodnú elektráreň Spálov z 20. rokov 20. storočia, ku ktorej vedie v skale vytesaný 1 300 metrov dlhý tunel. Zážitok z údolia je možné doplniť prechádzkou po súbežnej Kamenického stezce, ktorá vedie po hornej hrane údolia a ponúka ďalšie vyhlídky, napríklad Peretka a Kopáňka.

Ochrana podhorskej krajiny a bukových lesov pri Bystřici nad Pernštejnem

Prírodný park Sýkornice sa nachádza v Juhomoravskom kraji, v okrese Brno-venkov a Žďár nad Sázavou, v oblasti Českomoravskej vrchoviny. Bol vyhlásený na ochranu typickej kopcovitej a lesnatej podhorskej krajiny s prevahou zachovalých bukových lesov. Park nesie názov podľa dominantného vrchu Sýkornice (694 m n. m.).

Park je významný predovšetkým pre zachovanie mozaiky biotopov – od lesov cez vlhké lúky až po polia. Charakteristický je tu výskyt karpatských druhov flóry, ktoré sa sem rozšírili z Bielych Karpát. Park poskytuje ideálne podmienky pre pešiu turistiku a cyklistiku v kľudnom a málo zaľudnenom prostredí.

Ako sa tam dostanete

Východiskovými bodmi sú mestá Bystřice nad Pernštejnem alebo Nedvědice. Do oboch miest je dobré cestné spojenie. Autom sa dá dostať na parkoviská v oboch mestách. Parkom prechádza hustá sieť značených turistických chodníkov. Na vrchol Sýkornice vedie turistická trasa, ktorá ponúka výhľady do údolia rieky Svratky. Cesta je stredne náročná, prevažne lesnými cestami a chodníkmi.

Čo môžete v okolí objavovať

V blízkosti parku sa nachádza jeden z najkrajších moravských hradov – hrad Pernštejn, ktorý je monumentálne a architektonicky cenné dielo. V meste Bystřice nad Pernštejnem môžete navštíviť Vlastivedné múzeum v Bystřici a historické námestie. Južne sa oplatí navštíviť malebnú obec Nedvědice s náučným chodníkom v údolí rieky Svratky.

Krkonošský domov vzácnych lúk

Prírodná pamiatka je chránené územie nachádzajúce sa v Královohradeckom kraji, v okrese Trutnov, v katastri obce Svoboda nad Úpou. Táto oblasť bola za chránenú vyhlásená ešte v roku 1995. Chráni rozsiahly komplex slatinných a rašelinových lúk s mimoriadne zachovalou mozaikou rastlinných spoločenstiev, ktoré sú celoštátne ohrozené v dôsledku odvodňovania podobných lokalít. PP Slunečná stráň sa rozkladá na ploche približne 16,56 hektára v nadmorskej výške okolo 640 m n. m..

Predmet ochrany a flóra

Územie Slunečnej stráne je cenné predovšetkým vďaka svojej unikátnej botanickej skladbe. Ide o kľúčový príklad zachovalých ekosystémov, pričom časť biotopov spadá do zbierky prioritných biotopov v rámci celoeurópskej sústavy Natura 2000. Prírodná pamiatka slúži aj ako dôležité miesto pre záchranné transfery - je využívaná ako genetická banka pre prenos chránených druhov rastlín zo zanikajúcich prirodzených nálezísk. Medzi vzácne druhy, ktoré sa tu úspešne uchytili, patria napríklad orchidey, ako napríklad vstavačovec bazový a kruštík močiarny, ale aj nápadný mečík strechovitý.

Turistická dostupnosť

Prírodná pamiatka Slunečná stráň je situovaná približne jeden kilometer východne od mesta Svoboda nad Úpou. Návštevníci sem môžu doraziť individuálnou dopravou, pričom auto je možné zaparkovať na prípadných dostupných parkoviskách v smere na Jánské Lázně. Pešia trasa vedie z centra Svobody nad Úpou po značených cestách smerom na východ. Konkrétne turistické trasy KČT nevedú priamo cez samotnú pamiatku, nakoľko je snahou Správy KRNAP udržať vysokú ochranu územia, avšak chodníky v blízkom okolí ponúkajú krásny výhľad na pôsobivú scenériu Krkonôš, vrátane Černej hory a Sněžky. 

Turisti by mali dbať na ohľaduplnosť a rešpektovať pravidlá správania sa v chránenom území.