Národné parky a chránené územia v Česku

Unikátne skalné mesto v srdci Českého raja

Prachovské skaly sú jednou z najznámejších a najnavštevovanejších prírodných rezervácií v Českej republike. Táto unikátna pieskovcová oblasť, vyhlásená už v roku 1933, leží v Královéhradeckom kraji, približne 5 až 7 km severozápadne od mesta Jičín. Skalné mesto je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Český ráj a rozprestiera sa medzi obcami Prachov, Horní Lochov, Blata a Pařezská Lhota v nadmorskej výške 300 až 462 m n. m. Geologicky ide o kvádrové pieskovce vrchnej kriedy, ktoré tu vytvárajú členitú tabuľovú plošinu rozdelenú hlbokými roklinami a stržami na samostatné skalné veže a masívy, dosahujúce výšku až 90 metrov. Prachovské skaly ponúkajú široké možnosti turistiky po značených okruhoch a sú tiež obľúbeným cieľom horolezcov.

Areál ponúka dva hlavné prehliadkové okruhy. Malý okruh trvá približne trištvrte hodiny a vedie úzkou skalnou štrbinou a cez dve najznámejšie vyhliadky, pričom späť sa turisti vracajú Cisárskou chodbou medzi mohutnými skalnými blokmi. Veľký okruh je dlhý asi 3,5 km a prechádza siedmimi vyhliadkami. Prehliadka trvá zhruba 2,5 hodiny a preverí kondíciu vďaka početným schodištiam vytesaným do skaly. Medzi najznámejšie vyhliadky patrí Vyhliadka Českého raja a Schlikova vyhliadka, odkiaľ sa otvárajú panoramatické pohľady na okolitú krajinu. Z hľadiska ekológie je územie cenné pre zvyšky reliktných borov na skalách, ale prevažnú časť lesných porastov tvoria smrekové monokultúry.

Ako sa tam dostanete

Prachovské skaly sa nachádzajú približne 6 km severozápadne od Jičína. Najlepší je príchod autom z Jičína cez obec Holín do dediny Prachov, kde sú pri dvoch vstupoch do skál k dispozícii dve rozsiahle platené parkoviská pre osobné automobily a autobusy. Parkoviská sú priamo pri vstupoch na prehliadkové okruhy, čo zabezpečuje pohodlný prístup.

Čo môžete v okolí objavovať

Okolie Prachovských skál je bohaté na ďalšie zaujímavosti Českého raja. Hlavným východiskovým mestom je Jičín, kde môžete navštíviť historické centrum, Valdickú bránu a Krkonošské múzeum. V blízkosti skál sa nachádza zrúcanina skalného hradu Pařez. Za návštevu stoja tiež okolité vrchy ako Brada a Přivýšina, ktoré ponúkajú ďalšie vyhliadkové miesta a sú ideálne pre nenáročnú turistiku. Z vyhliadky Šikmá veža je navyše pekný rozhľad mimo samotné skalné mesto od Veliša cez Jičín až k vrchu Zebín.

Keď cudzincom predstavujete Českú republiku, mnohokrát sa spomenú krásne lesy, rybníky, malebné kopce. Neodmysliteľnou súčasťou našej vlasti sú však aj pieskovcové skalné mestá. V severných Čechách nájdete rozsiahlu skalnú krajinu s hlbokými kaňonmi, ktorá je európskym unikátom. Vznikala milióny rokov činnosťou rieky Labe i menších vodných tokov. Zásadným spôsobom bola ovplyvnená aj činnosťou človeka.

Áno, reč je o Národnom parku České Švýcarsko, ktorý bol za národný park vyhlásený v roku 2000 a má rozlohu 7 900 hektárov. Rozkladá sa v okrese Děčín, v Ústeckom kraji, kopíruje štátnu hranicu s Nemeckom a susedí s Chránenou krajinnou oblasťou Lužické hory a Chránenou krajinnou oblasťou Labské pískovce. Ohraničený je obcami Hřensko, Chřibská a Brtníky, náležiacimi pod obec Staré Křečany.

Územie národného parku je z 97 % pokryté lesmi, v ktorých majú najväčšie zastúpenie buky a smreky, ale aj stovky druhov machov a lišajníkov. Niektoré rastliny postupne vyhynuli, rovnako ako množstvo živočíchov, napr. los európsky alebo mačka divá. Stále tu však môžete naraziť na vzácne vtáky sokola sťahovavého alebo bociana čierneho, ktorí tu majú najväčšie zastúpenie z celej Európy.

Národný park České Švýcarsko bol vyhlásený najmä z dôvodu ochrany vzácnych pieskovcových útvarov a na ne naviazaného biotopu. Nájdete tu množstvo pieskovcových skál rôznych veľkostí a tvarov. Ihly, veže, bludiská aj skalné okienka. Najznámejším útvarom je Pravčická brána, ktorá je aj symbolom celého parku. Nájdete ju na všetkých reklamných predmetoch aj informačných brožúrach.

Pravčická brána je zaradená na zoznam národných prírodných pamiatok. S výškou otvoru 16 metrov, rozpätím oblúka 26,5 metra a šírkou mosta 8 metrov je najväčšou pieskovcovou skalnou bránou v Európe. Už dlhé roky priťahuje umelecky a romanticky založené duše, ktoré mnohokrát dychberúcu krásu prenášajú do svojich diel. Zaujala aj známeho spisovateľa Hansa Christiana Andersena, ktorý sa o Národnom parku České Švýcarsko zmienil aj vo svojich zápiskoch z ciest.

V minulých rokoch bol skalný oblúk dostupný aj pre návštevníkov. Postupom času sa však pod ich vplyvom začal oblúk zmenšovať a tak v záujme zachovania pamiatky bol v roku 1980 vstup na Pravčickú bránu zakázaný. Nemusíte však zúfať, v blízkosti brány sa nachádzajú ďalšie tri, nie menej krásne vyhliadky.

Impozantný je aj výletný zámoček Sokolí hnízdo, vybudovaný v alpskom štýle, ktorý je súčasťou Pravčickej brány. V roku 1881 vlastnil miestne panstvo knieža Edmund von Clary-Aldringen, ktorý dal zámoček vystavať ako miesto, kde sa schádzali významní ľudia z kniežacieho rodu. Dnes sa tu nachádza štýlová reštaurácia, informačné centrum aj múzeum národného parku.

Keď navštívite Národný park České Švýcarsko, určite Vás zaujmú aj soutěsky v Hřensku na rieke Kamenici. Dlhšia z nich (960 m) sa nazýva Edmundova, o niečo kratšia (450 m) je Divoká. Jedná sa o dlhé skalné kaňony s množstvom zaujímavých útvarov, z ktorých niektoré sú prístupné iba z vody. Dopravu zabezpečuje pramica s prievozníkom a odborným výkladom.

Ako srdce Národného parku České Švýcarsko sú označované Jetřichovice. Sú ideálnym východiskovým miestom, pretože sa tu zbieha niekoľko turistických trás. Za obcou narazíte na skalný rozprávkový svet rodu Kinských, podľa ktorých boli pomenované aj vyhliadky nad obcou: Mariina vyhlídka, vyhlídka Velemína a Rudolfov kameň. Vyraziť môžete na hrad Šaunštejn, kde sa nachádza vyhliadková plošina alebo na deťmi veľmi obľúbenú trasu od Kyjova k Rynarticiam, kde je do skaly vytesaná Snehulienka aj jej trpaslíci. Ďalšia známa rozprávka Pyšná princezná, sa zase natáčala na neďalekej zrúcanine Dolského mlyna.

Väčšina obcí Národného parku České Švýcarsko si zachovala svoju tradičnú ľudovú architektúru. Chránenú pamiatkovú zónu môžete nájsť vo Všemiloch alebo Vysokej Lípe. Žije tu množstvo srdečných ľudí, ktorí sa s Vami iste radi podelia o zaujímavé historky alebo tipy na menej známe miesta, ktoré nie sú preplnené turistami.

V národnom parku nájdete aj množstvo rôznych vrchov a kopcov. Najvyšší z nich, Růžový vrch s výškou 619 m n. m., je prezývaný ako Děčínská Fudžijama. Z jeho vrcholu sa Vám naskytne nádherný výhľad na Lužické hory aj České středohoří.

Je toho ale oveľa viac, čo môžete v Národnom parku České Švýcarsko podnikať. Keďže sa jedná o jednu z najnavštevovanejších prírodných pamiatok našej republiky, podmienky pre turistov sú prispôsobené tak, aby si tu každý našiel svoju zábavu. Okrem množstva značených turistických trás je celé České Švýcarsko popretkávané množstvom cyklistických trás. A keď už máte prírody dosť, vyrazte do mesta. Neďaleká Krásná Lípa alebo Česká Kamenice sú mestá bohaté na kultúrne pamiatky, kvalitné reštaurácie aj kultúrne akcie.

Už snívate plány na svoju ďalšiu dovolenku? Nie je nič jednoduchšie, než si pomocou nášho portálu nájsť vhodné ubytovanie v Národnom parku České Švýcarsko a vyraziť spoznávať skalné mestá zblízka. Odmenou Vám budú nezabudnuteľné zážitky. Prajeme príjemnú dovolenku!

V Českej republike sa nachádzajú 4 národné parky: Krkonošský národný park, Národný park Šumava, Národný park České Švajčiarsko a jediným moravským parkom je Národný park Podyjí, ležiaci v Juhomoravskom kraji, v okrese Znojmo. Bol vyhlásený 1. júla 1991. Rozlohou 6 259 hektárov je naším najmenším národným parkom. Územie bolo vyňaté ako najvzácnejšia časť pôvodnej Chránenej krajinnej oblasti Podyjí.

A naozaj sa je na čo pozerať. Rieka Dyje vytvára na trase medzi Vranovom nad Dyjí a Znojmom hlboký kaňon s malebnými meandrami a skalnými stenami. Keďže je miesto veľmi ťažko dostupné, ide o najzachovalejšie a najmenej dotknuté riečne údolie u nás. Južná strana parku je ohraničená štátnou hranicou, na ktorú nadväzuje rakúsky Národný park Thayatal. Vo východnej časti parku nájdete jednu z najobľúbenejších letných juhomoravských lokalít - Znojemskú priehradu, na východe leží na tesnej hranici Vranovská priehrada.

Fauna a flóra je v Národnom parku Podyjí veľmi rozmanitá. Nájsť tu môžete až 77 druhov chránených rastlín ako divozel, kosatec, poniklec, cyklámen aj niekoľko druhov orchideí. Tiež vzácne suché a teplé vresoviská a stepné lady, vznikajúce dlhodobou pastvou dobytka, ktoré sú európskym unikátom. Keďže je národný park z viac ako 80 % tvorený lesmi, vyskytuje sa tu aj značné množstvo rôznych druhov húb.

Zo živočíchov, ktoré sa v národnom parku nachádzajú, stojí za zmienku určite vydra riečna, ktorá tu má vďaka vlhkému prostrediu ideálne klimatické podmienky, syseľ pasienkový, užovka, bocian čierny alebo výr skalný. Naraziť môžete aj na vzácne druhy motýľov ako jasoň chochlačkový alebo vidlochvost ovocný.

Ochranu prírody a činnosti potrebné na údržbu parku zabezpečuje Správa Národného parku Podyjí, ktorá sídli v Znojme. Návštevníci, ktorí sa chcú dozvedieť veľa zaujímavých informácií, môžu navštíviť centrum v Čížove, kde sa nachádza stála expozícia aj zachovaná, 350 metrov dlhá, železná opona vrátane strážnej veže. V návštevníckom centre zistíte napríklad aj to, že národný park je držiteľom diplomu Rady Európy pre chránené územia.

O tom, že je oblasť Znojemska a Vranovska obľúbenou turistickou lokalitou, svedčí aj množstvo turistov, ktorí ju každoročne navštívia. Pre milovníkov histórie sa v tejto oblasti nachádza hrad Znojmo, hrad Bítov alebo majestátny zámok Vranov nad Dyjí, ktoré majú otvorené od apríla do októbra. S prichádzajúcou jeseňou začne byť v Znojme a jeho okolí dominantné vinárstvo. Vyraziť môžete na burčiakové slávnosti aj klasické vinobranie. Alebo si kedykoľvek počas roka posedieť u miestneho vinára vo vínnej pivničke. Vína z tejto oblasti sú kvalitné a pravidelne obsadzujú popredné priečky v medzinárodných súťažiach.

Ak chcete nádheru hlbokých údolí Dyje zhliadnuť z výšky, odporúčame vám vystúpiť na niektorú rozhľadňu. Veľmi obľúbená je vranovská vyhliadka Claryho kríž alebo Hardeggská vyhliadka v Čížove. Výhľady sú naozaj úchvatné.

Pre nadšených cyklistov nie je určite žiadnym tajomstvom, že cez územie Národného parku Podyjí vedie tzv. Cesta železnej opony. Európska diaľková cyklotrasa, vinúca sa od Barentsovho mora až k brehu Čierneho mora v Bulharsku, je dlhá takmer 10 000 kilometrov. Na území Českej republiky sa vinie od západočeského mesta Aš a naše územie opúšťa pri sútoku riek Moravy a Dyje pri Břeclavi.

Kto má rád skôr mestskú turistiku, určite by nemal vynechať prehliadku Znojma. Okrem toho, že sa tu nachádza mestská pamiatková zóna, je mesto známe svojimi tradičnými znojemskými uhorkami alebo úspešnými športovými klubmi. K tomu pripočítajme množstvo kvalitných reštaurácií a kaviarní a o pekný deň máte postarané.

Aj ponuka ubytovania v Národnom parku Podyjí je pomerne rozmanitá. Okrem Znojma vám príjemný nocľah radi poskytnú napríklad aj v menšej obci Lukov. Odporúčame vám osloviť niektorého zo starousadlíkov a poprosiť o osobné odporúčanie trasy alebo tipu na výlet. Rady od miestnych sú totiž nad zlato a nenájdete ich v žiadnej oficiálnej príručke. Prajeme vám príjemne strávený čas.

V Českej republike nájdete 4 národné parky - Národný park Šumava, Národný park České Švýcarsko, Národný park Podyjí a najstarší a zároveň i najnavštevovanejší Národný park Krkonoše. Jeho rozloha je cez 36 300 hektárov. Vyhlásený za národný park bol 17. mája 1963, necelé štyri roky po založení jeho poľskej časti (Karkonoski Park Narodowy). Oddelené sú štátnou hranicou. V roku 1986 bol rozšírený o ochranné pásmo. Hlavným účelom národného parku je najmä ochrana a zlepšovanie prírodného prostredia, živočíchov, rastlín, ako aj regulácia turistiky a aktívne stráveného času bez neprimeraných zásahov do štruktúry prírody.

Krkonošský národný park, označovaný aj skratkou KRNAP, leží v geomorfologickej oblasti Krkonoše, nachádzajúcej sa v Severných Čechách. Prevažná časť národného parku leží v okrese Trutnov, ale patrí sem i časť okresu Jablonec nad Nisou a okresu Semily. Západná časť národného parku je ohraničená obcou Kořenov a ťahá sa smerom na východ cez Vysoké nad Jizerou, Jilemnici, Vrchlabí, Rudník, Mladé Buky až k mestu Žacléř.

Národný park Krkonoše je medzi návštevníkmi veľmi obľúbený. Svoj podiel na tom má aj fakt, že sa tu nachádza najvyšší bod Českej republiky - hora Sněžka, ktorá je častým cieľom turistov z domova i zo zahraničí. Nástupným bodom na túry na tzv. „strechu Čiech“ sú lokality Horní Malá Úpa a Dolní Úpa, prislúchajúce katastrálne k obci Malá Úpa, ďalej Špindlerův Mlýn alebo Pec pod Sněžkou. Cestu z Pece si môžete uľahčiť lanovkou. Na vrchole na Vás okrem úchvatných výhľadov čaká aj rotundová kaplnka sv. Vavrinca a najvyššie položená česká poštovňa. Môžete tak priamo odtiaľ dať svojim blízkym vedieť, že ste zdolali najvyššiu českú horu.

Všetku činnosť týkajúcu sa tohto národného parku má vo svojej kompetencii Správa Krkonošského národného parku vo Vrchlabí. Územie je rozdelené do troch častí - okrajová, riadená prírodná a prísna prírodná. Podľa tohto rozdelenia sa riadi chod celého parku. V prísne prírodnej zóne je zakázané vstupovať mimo vyznačených trás, v ostatných dvoch sa návštevníci môžu pohybovať takmer voľne. Od roku 1992 je český aj poľský Krkonošský národní park súčasťou biosférickej rezervácie UNESCO. Nájdete tu okrem iného aj rašeliniská, ktoré sú na zozname významne dôležitých mokradí podľa Ramsarského dohovoru.

Klimatické podmienky Krkonošského národného parku sú ovplyvnené Atlantickým oceánom. Vďaka tomu je tu pomerne premenlivé počasie. Sneh na vrcholkoch Krkonôš sa bežne vyskytuje až 180 dní. V jesennom a zimnom období nie sú žiadnou výnimkou inverzie, ktoré často trvajú aj niekoľko týždňov. Z niekoľkoročného merania vyplýva, že najchladnejším mesiacom je tu január, naopak najteplejším júl. Podľa slnečného svitu a prúdenia vetrov se tu vyskytujú rastliny typické práve pre toto podnebie, ako sú rašeliníky alebo ostružiny.

Samozrejme, aj živočíšna ríša tu má svoje hojné zastúpenie. Nájdete tu cez 400 druhov stavovcov, desiatky druhov obojživelníkov, rýb i plazov. V minulosti nebol ojedinelý výskyt medveďa hnedého, vlka, mačky divej, rysa ostrovida, sysľa alebo škrečka. Tieto druhy však v Krkonošskom národnom parku postupne vyhynuli.

Ako už sme zmienili na začiatku, Krkonoše sú častým cieľom turistov. Aby nie, možnosti sú tu nekonečné. Nie je to totiž len o Sněžke alebo krásnych horských túrach. Navštíviť môžete aj známe miesta, napr. Mumlavský vodopád, prameň Labe, rozhľadne v Kořenove alebo množstvo lyžiarskych stredísk.

Dovolenka v Krkonošiach sa skrátka vždy oplatí. A je celkom jedno, či prídete v zime alebo v lete. I možnosti ubytovania v Krkonošskom národnom parku sú veľmi rozmanité. Pokiaľ Vás lákajú skôr objekty vyššieho štandardu, poobzerajte sa po horských hoteloch. Tie ponúkajú množstvo služieb, ktoré zregenerujú Vaše telo i naladia Vaše chuťové poháriky.

Pre rodiny s deťmi sú obľúbeným variantom napr. horské chaty, ktoré Vám zaistia potrebné súkromie, alebo apartmány. Pre horské prostredie sú tiež typické nádherné zruby a zrubové domy, ktorých prevádzkovatelia dokážu zachovať prírodný ráz ubytovania, dokonale zapadajúci do tejto oblasti. Nech už si však vyberiete akékoľvek ubytovanie v Krkonošiach, veríme, že Vás naše najznámejšie hory naplnia množstvom krásnych spomienok. Nie nadarmo sem jazdí viac ako milión návštevníkov ročne.

Národná prírodná rezervácia Adršpašsko-teplické skaly sa rozprestiera na území dvoch okresov – okresu Náchod a okresu Trutnov, na ploche 1 771 hektárov. Jej približne trojuholníkové územie je vymedzené obcami Adršpach a Teplice nad Metují a vrcholom Čáp, patriacim do Kladského pohraničia. Ako prírodná rezervácia bola vyhlásená už v roku 1933. Oblasť vznikla po ústupe kriedového mora, vďaka tektonickej a eróznej činnosti. Postupným zvetrávaním sa vytvorili mohutné pieskovcové tabule dvoch izolovaných skupín. Jednou sú Adršpašské skaly, druhou Teplické skaly a oddeľuje ich hlboká Vlčia roklina. Sú významné nielen z geomorfologického hľadiska, ale aj vďaka výskytu množstva chránených živočíchov a rastlín.

Keďže ide o skutočne výnimočnú prírodnú lokalitu a ochrana tohto územia je veľmi dôležitá, boli skaly od roku 1991 zaradené do Chránenej krajinnej oblasti Broumovsko. Preto je potrebné pri návšteve Adršpašsko-teplických skál dodržiavať všetky zásady ochrany prírody a pohybovať sa iba po vyznačených trasách.

Skalné mestá boli po dlhú dobu neprístupné a počas vojen poskytovali miestnym obyvateľom úkryt. Až začiatkom 18. storočia sem začali prichádzať turisti a postupne sa povesť o nich rozšírila. Adršpašsko-teplické skaly sa stali obľúbeným turistickým miestom pre rodiny aj skupiny priateľov. V roku 1790, v období romantizmu, sem zavítal aj nemecký básnik Johann Wolfgang Goethe, na ktorého pamiatku bola pri Veľkom Adršpašskom vodopáde umiestnená jeho busta. Po veľkom požiari v roku 1824 sa Adršpašsko-teplické skaly sprístupnili širokej verejnosti, aby každý mohol obdivovať prírodné krásy tejto oblasti.

O najväčší rozmach Adršpachu sa postaral Ludvík Karel Nádherný, ktorý v roku 1828 kúpil celé panstvo aj so zámkom Adršpach. Vďaka svojmu menu urobil z tejto oblasti miesto, kam radi zavítali králi, cisári aj bežní návštevníci. Investoval do rozširovania komunikácií, zakladal ovocné záhrady aj lesné škôlky. Práve počas jeho pôsobenia vzniklo vo skalách niekoľko turistických chodníkov, ktoré sa používajú dodnes, ako aj tzv. Gotická brána, pôvodný vstup do skál. Už vtedy bola prehliadka skalného mesta skutočným zážitkom – pri Malom Adršpašskom vodopáde si návštevníci dokonca mohli vypočuť predstavenie harfistiek.

Skalné mesto Adršpach je charakteristické množstvom samostatných vysokých skalných veží. Kto by nepoznal typické ikony tejto oblasti – Starostu a Starostovú, Milencov, Džbán alebo Homolu cukru. Naopak, Teplické skaly majú divokejší ráz. Ich centrom je Skalný ostrov a nachádza sa tu aj suťová Teplická jaskyňa, ktorá je najdlhšou pseudokrasovou jaskyňou v Českej republike (1 065 metrov).

Adršpašsko-teplické skaly sú vďaka ideálnym podmienkam veľkým lákadlom pre horolezcov. História horolezectva tu siaha hlboko do minulosti. Už v roku 1923 tu nemeckí horolezci uskutočnili prvé výstupy. Charakteristické lezecké skaly tvoria hladké platne, špáry a komíny najrôznejších tvarov a šírok. Aj tu však platia prísne pravidlá – napríklad nie je dovolené pridávať nové istenia. Vďaka tomu si tu môžete porovnať svoje schopnosti s priekopníkmi horolezectva v minulosti.

Malebnosť Adršpašsko-teplických skál zaujala aj filmárov. Temné vysoké skaly ste mohli vidieť v rozprávkach Z pekla šťastie, Princ a Večernica, Tretí princ alebo Peklo s princeznou. O oblasti koluje mnoho legiend, napríklad aj tá o ich vzniku. Podľa oficiálnych zdrojov ich vytvorila voda, avšak legenda tvrdí, že príčinou bol hnev bohov. Tí vraj potrestali obyvateľov pôvodných miest za to, že vpustili lúpežníkov do bohatých českých krajín. Bohovia ich jednoducho nechali skamenieť.

Toho sa už Vy báť nemusíte a môžete sa do Adršpašsko-teplických skál vybrať v pokoji. Je to skutočne jedinečný zážitok, ktorý osloví nielen dospelých, ale aj Vaše deti. Fantázii sa tu medze nekladú a čaká ich aj rarita – ulička široká iba 50 centimetrov.

Keď Adršpašsko-teplické skaly zdoláte, môžete pokračovať v spoznávaní prírodných krás v okolí, napríklad z výšky. Nájdete tu množstvo zaujímavých rozhľadní – napríklad rozhľadňu Čáp, Slavětínsku rozhľadňu alebo rozhľadňu Žaltman pri Veľkých Svatoňoviciach. Pri pohľade do diaľky sa plány na ďalšie výlety tvoria samy.

A že ide o oblasť, kde Vám jeden deň na návštevu rozhodne nebude stačiť, je už teraz jasné. Naplánujte si dovolenku a rezervujte si ubytovanie pri Adršpašsko-teplických skalách – miesto, kde si v pokoji usporiadate svoje zážitky a oddýchnete pred ďalším dňom plným výziev. V ponuke sú útulné chaty a chalupy, rozmanité penzióny so stravovaním aj ubytovanie v súkromí. Lacnejšou možnosťou počas leta sú kempy, ktoré sú plne vybavené, takže sa tu budete cítiť komfortne a zároveň neprekročíte rodinný rozpočet. Ak hľadáte vyšší štandard, poobzerajte sa po hoteloch. Určite si nájdete skvelé miesto nielen pre Vás, ale aj pre všetkých Vašich spolucestovateľov.

V katastrálnom území Polubný, ktoré patrí pod obec Kořenov v okrese Jablonec nad Nisou, sa nachádza Prírodná pamiatka Tesařov. Územie je viac ako 50 rokov súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Jizerské hory. Ochrana sa týka predovšetkým tuorňajších podmočených pichliačových a rašelinových lúk, na ktorých sa vyskytujú obzvlášť chránené a ohrozené druhy rastlín.

Oblasť spadá od roku 1968 medzi chránené oblasti Jizerských hôr a patrí do III. zóny chránenej krajinnej oblasti. V rámci plánu starostlivosti z roku 2010 boli preverené lokality, ktoré budú nanovo zaradené do obzvlášť chránených území. Medzi nimi bola aj „Prstnatcová louka v Tesařově“. V rámci ochrany ide prakticky o kosenie určitých druhovo neudržiavaných plôch na pozemkoch patriacich obci (južná časť prírodnej pamiatky). Súkromní vlastníci potom kosia pravidelne lúky v severnej časti chráneného územia. Geodetické zameranie územia v roku 2013 bolo použité ako podklad na vyhlásenie prírodnej pamiatky. Ide tu o širokú populáciu kukučky májovej (prstnatca májového), ktorá je ohrozeným druhom a je nutné jej dopriať patričnú pozornosť. Boli nastavené pravidlá ako zákaz hnojenia a odvodňovania pozemkov, ukladania biomasy a prevádzkovania intenzívnej pastvy hospodárskych zvierat.

Na tuorňajších lúkach je veľká pestrosť rastlín, okrem kukučky májovej (prstnatca májového), ktorá sa tu vyskytuje v stovkách kvitnúcich jedincov, tu rastie prstnatec Fuchsov, ostrica hnedá, vŕbovka močiarna, vŕbovka tmavá, valeriána dvojdomá, trsy kýchavice bielej Lobelovej alebo páperníka pošvovitého (tie sú typické pre horské lúky). Bol tu zistený aj silne ohrozený cesnak hadí. Katalóg biotopov Českej republiky uvádza, že ide o ekosystém zamokrených lúk ostricového až pichliačového typu (zväz Calthion a Caricion canescenti-nigrae) miestami s hojným výskytom kukučky májovej a s roztrúseným náletom krovinatých vŕb.

Ak si nájdete čas na poznávanie ďalších atrakcií, zostaňte v Libereckom kraji dlhšie a zarezervujte si pobyt priamo u majiteľa. Ponúkame nielen ubytovanie v blízkosti Prírodnej pamiatky Tesařov, ale aj v ďalších lokalitách. Vyberať môžete medzi chalupami, apartmánmi, hotelmi a ďalšími možnosťami podľa Vašich požiadaviek. Priamo v Kořenove nájdete Múzeum Jizerských hor, Jizerskú oblasť tmavej oblohy alebo Múzeum Járy Cimrmana.

Kráľovstvo rašeliniskovej flóry

Prírodná rezervácia sa rozprestiera na najvýchodnejšom mieste Českej republiky, neďaleko obce Bukovec v okrese Frýdek-Místek (Moravskosliezsky kraj). Chráni unikátnu lokalitu podhorského rašeliniska a vlhkých lúčnych spoločenstiev v Jablunkovskom medzihorí. Rezervácia je mimoriadne cenná vďaka výskytu vzácnej a ohrozenej flóry, vďaka čomu je dôležitým cieľom pre botanikov a milovníkov prírody.

Územie s rozlohou približne 7,4 hektára bolo vyhlásené za chránené v roku 1988, pričom jeho ochrana sa začala v 70. rokoch 20. storočia. Nadmorská výška rezervácie sa pohybuje okolo 500 m n. m.. Lokalita zahŕňa podmáčané lúky a priľahlý polokultúrny smrekový les. Predmetom ochrany sú predovšetkým rašelinné a lučné spoločenstvá s výskytom kriticky ohrozeného starčeka horského a kosatca májového, ktorých existenciu zabezpečuje pravidelné kosenie.

Ako sa tam dostanete

Prístup k rezervácii autom je možný po komunikácii vedúcej do obce Bukovec. Parkovanie je obmedzené, no k dispozícii je menšie verejné parkovisko v blízkosti náučného chodníka smerujúceho k rezervácii a najvýchodnejšiemu bodu. Verejná doprava je zabezpečená regionálnymi autobusovými linkami z neďalekých miest, ako sú Třinec alebo Jablunkov, s autobusovou zastávkou v obci Bukovec. Železničná stanica sa v obci nenachádza.

Čo môžete v okolí objavovať

Rezervácia leží v tesnej blízkosti najvýchodnejšieho bodu Českej republiky, ku ktorému Vás dovedie krátka, asi 500 metrov dlhá náučná cestička. Po zelenej turistickej trase KČT, ktorá prechádza Bukovcom, sa môžete vydať smerom na Trojmezí, kde sa stretávajú hranice Česka, Poľska a Slovenska. K Trojmezí je možné pokračovať z neďalekej rázovitej obce Hrčava po žltej značke. V Hrčave je tiež zaujímavý drevený kostol sv. Cyrila a Metoda. V okolí je tiež možné navštíviť Chránený strom - najväčší a najstarší Jilm horský v Českej republike, prezývaný Bukovecký hraničiar.

Prírodná rezervácia Bukovec ponúka rýchly a obohacujúci výlet k raritným mokraďovým biotopom a zároveň k jednému z geografických extrémov Českej republiky.

Objavte divočinu v Křivolatsku

Národná prírodná rezervácia (NPR) Týřov patrí medzi najvýznamnejšie chránené územia v Českej republike a tvorí najzachovalejšiu časť Chránenej krajinnej oblasti Křivoklátsko. Nachádza sa na rozhraní okresov Rakovník a Beroun v Stredočeskom kraji, na pravom svahu nad riekou Berounkou a v údolí Oupořského potoka. Rezervácia je pomenovaná podľa zrúcaniny rovnomenného hradu z 13. storočia, ktorá sa týči na skalnom ostrohu nad riekou. NPR Týřov je cenná vďaka svojej extrémnej biodiverzite, ktorá vznikla v dôsledku členitého terénu a rôznorodosti biotopov.

Územie NPR Týřov bolo vyhlásené za chránené v roku 1984, pričom vzniklo zlúčením pôvodných rezervácií Týřovské skály-Oupoř a Týřovské tisy. Rozloha rezervácie je približne 419 hektárov a nadmorská výška sa pohybuje v rozmedzí od 250 do 520 m n. m.. Predmetom ochrany je celá škála prirodzených lesných porastov a spoločenstiev na kambrických vulkanitoch Křivoklátsko-rokycanského pásma. V oblasti dominujú najmä bučiny a suťové lesy, no na južne orientovaných, suchých svahoch sa vyskytujú aj unikátne bezlesé skalné stepi, tzv. „pleše“. Lokalita je známa výskytom viac ako 400 jedincov chráneného tisu červeného. Zo živočíchov tu žije kriticky ohrozený rak kamenáč v Oupořskom potoku a hniezdi tu výr skalný.

Ako sa tam dostanete

Prístup k NPR Týřov je pre verejnosť povolený len po jedinej vyznačenej turistickej trase. Autá je možné nechať na parkovisku v obci Skryje, ideálne priamo pri moste cez rieku Berounku, odkiaľ sa začína turistická trasa. Autobusové spojenie do obce Karlova Ves, ktorá tiež leží v blízkosti rezervácie, je z okolitých sídel pomerne obmedzené, najmä počas víkendov. Do samotnej rezervácie je povolený vstup iba po žltej turistickej značke KČT, ktorá vedie od obce Skryje.

Čo môžete v okolí objavovať

Hlavným cieľom v rezervácii je zrúcanina hradu Týřov, ku ktorej vedie od Skryjí už spomínaná žltá turistická značka KČT. Počas výstupu k hradu, ktorý je celoročne prístupný, prejdete okolo Oskarovej vyhlídky, ktorá ponúka výhľady na rieku Berounku. V obci Skryje sa môžete napojiť aj na červenú alebo modrú značku, ktoré sa neskôr pripájajú na žltú, smerujúcu na hrad. V blízkom okolí sa nachádza aj prírodná pamiatka Skryjská jezírka na Zbirožskom potoku. V samotnej obci Skryje je možné navštíviť múzeum trilobitov a sledovať aj Náučný chodník Po stopě trilobita, ktorý vedie cez významné paleontologické náleziská Skryjsko-týřovického kambria.

NPR Týřov je teda dokonalým spojením prísnej ochrany prírody s možnosťou spoznávať divoké údolné toky a významné stredoveké pamiatky.

Ochrana lúk s výskytom vzácnej orchidey na Kroměřížsku

Prírodná rezervácia Stupava sa nachádza v Zlínskom kraji, v okrese Kroměříž, neďaleko obce Stupava, a bola vyhlásená na ochranu cenných mokraďných lúk a vlhkých pasienkov. Hlavným dôvodom ochrany je mimoriadne bohatý výskyt chráneného druhu – vstavača obyčajného (Orchis morio), ktorý tu vytvára jednu z najväčších populácií v regióne. Rezervácia chráni aj spoločenstvá slatinných lúk a prameniskových nív.

Rezervácia s rozlohou približne 10,6 hektára sa nachádza v nadmorskej výške okolo 300 – 350 metrov a je významnou ukážkou pôvodnej, človekom po stáročia udržiavanej krajiny. Územie je domovom aj pre množstvo ďalších ohrozených druhov rastlín a živočíchov, typických pre lužné a mokraďné prostredia.

Ako sa tam dostanete

Východiskovým bodom pre návštevu rezervácie je obec Stupava. Autom sa dá dostať do obce, kde je možné parkovanie. K lokalite vedie z obce zelená turistická značka, ktorá vás privedie k severnému okraju rezervácie. Cesta je prevažne poľnými a lesnými chodníkmi a je nenáročná. Najlepší čas na návštevu je na jar, keď kvitnú vstavače.

Čo môžete v okolí objavovať

V širšom okolí rezervácie môžete navštíviť významné historické mesto Kroměříž, ktoré je zapísané na Zozname svetového dedičstva UNESCO vďaka svojmu Arcibiskupskému zámku a unikátnym záhradám, najmä Kvetnej záhrade a Podzámockej záhrade. Pre milovníkov prírody je zaujímavý aj neďaleký prírodný park Chřiby, ktorý ponúka rozsiahle lesy a skalné útvary, napríklad skalný útvar Kozel alebo zrúcaninu hradu Buchlov.

Unikátna príroda na Morave

Prírodná pamiatka (PP) Pánov predstavuje unikátny chránený areál v Juhomoravskom kraji, ktorý sa nachádza severovýchodne od Hodonína, v blízkosti mesta Strážnice. Územie je cenné predovšetkým vďaka rozsiahlym plochám s unikátnou pieskomilnou vegetáciou. Pánov je zároveň súčasťou väčšej chránenej európsky významnej lokality Hodonínska dúbrava a spolu s ďalšími miestami tvorí časť tzv. Moravskej Sahary. Ide o kľúčové útočisko pre suchomilné a teplomilné druhy rastlín a živočíchov, vďaka čomu má štatút oblasti pre starostlivosť o biotopy a druhy (IUCN IV).

PP Pánov bola vyhlásená za chránenú v roku 2012 s cieľom chrániť spoločenstvá otvorených trávnikov kontinentálnych dún a prioritného stanovišťa panónskych pieskových stepí. Celková rozloha tohto chráneného územia je 86,67 hektára. Miesto je jedinečné v tom, že sa na ňom neobvykle kombinujú piesočnaté duny s drobnými tôňami. Špecifický charakter oblastí, ktoré zostali nezalesnené, sa zachoval práve vďaka historickému využitiu územia ako vojenského cvičiska (tankodromu), ktoré fungovalo pravdepodobne už od 18. storočia a opustené bolo začiatkom 90. rokov 20. storočia. Z botanického hľadiska je Pánov domovom silne ohrozených druhov, ako sú napríklad kriváč český pravý a kavyľ piesočný. Zo živočíchov je tu pozorovaná kriticky ohrozená modlivka zelená.

Ako sa tam dostať

Prírodná pamiatka Pánov sa nachádza na východnom okraji lesného komplexu Dúbrava. Doprava je najjednoduchšia autom s cieľom pri okraji Strážnice alebo Hodonína. Prístup je možný z cesty vedúcej medzi Strážnicou a obcou Bzenec. Využitím verejnej dopravy je možné vlakom alebo autobusom docestovať do obce Strážnice. Z centra Strážnic vedú turistické trasy priamo do lesného komplexu Dúbrava, ktorý PP Pánov obklopuje.

Čo ďalej v okolí

Samotná oblasť PP Pánov nie je pretkaná hustou sieťou turistických chodníkov, ale slúži na ňu nadväzujúce značenie. Zo Strážnice vedie žltá turistická značka KČT smerom na Bzenec a modrá značka smerom na Sudoměřice. V blízkej Strážnici je možné navštíviť Strážnický zámok, ktorý obklopuje anglický park, a najmä rozsiahly skanzen, známy ako Múzeum dediny juhovýchodnej Moravy. Južne od Strážnice sa nachádza ďalšia významná prírodná pamiatka Osypané břehy, ako aj prístav, odkiaľ možno objavovať Baťov kanál, ktorý je značený ako cyklotrasa a vodná cesta

PP Pánov tak predstavuje fascinujúci prírodný fenomén s prvkami stepi, ktoré sú v strednej Európe skutočne zriedkavé, ponúka kontrast k folklórnemu a historickému bohatstvu blízkej obce Strážnice.

Klenot kaňonovitých údolí v Česku

Prírodná rezervácia Kokořínsky důl predstavuje jeden z najvýznamnejších a najmalebnejších celkov Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Kokořínsko - Máchův kraj, nachádzajúci sa prevažne v Stredočeskom kraji. Ide o rozsiahle kaňonovité údolie, ktorého os tvorí potok Pšovka. Rezervácia je vyhľadávaná pre svoju unikátnu geomorfológiu s množstvom pieskovcových útvarov, hlbokých roklín a zachovalou ľudovou architektúrou stavieb pozdĺž údolia.

Táto rozsiahla prírodná rezervácia bola vyhlásená za chránenú v roku 1953. Rozloha územia dosahuje 23,65 km². Kaňonovité údolie sa tiahne v dĺžke približne 14 km medzi križovatkou Ráj a železničnou stanicou Lhotka u Mělníka. Nadmorská výška územia sa pohybuje v rozmedzí 220 až 398 m n. m.. Charakteristickými prvkami rezervácie sú pieskovcové útvary ako skalné pokličky, voštiny, okná a brány, ktoré vznikli selektívnym zvetrávaním. Územie je cenné aj z hľadiska botaniky a zoológie, najmä vďaka mokradiam pozdĺž potoka Pšovka a teplotnej inverzii v hlboko zarezaných údoliach. Rezervácia zahŕňa aj okolité zalesnené plošiny a susedné bočné rokliny ako Planý důl.

Ako sa tam dostanete

Do Kokořínského dolu vedie cesta III/25931, ktorá prechádza celým údolím, rovnobežne s potokom Pšovka. Pre dopravu autom je k dispozícii niekoľko platených parkovísk, najmä v turisticky exponovanej časti Kokořín - Podhradí, ktoré má však obmedzenú kapacitu. Pre návštevníkov, ktorí uprednostňujú verejnú dopravu, je možné prísť vlakom na železničnú stanicu Lhotka u Mělníka, odkiaľ údolie začína. Autobusové spojenie je dostupné do okolitých obcí Mšeno alebo priamo do osád Kokořínsky Důl a Vojtěchov. Z Mšena je vzdialenosť do rezervácie približne 8 km.

Čo môžete v okolí objavovať

Samotným Kokořínskym dolom prechádza po celej jeho dĺžke červená turistická trasa KČT, známa ako Máchova cesta. Táto historická trasa, ktorou putoval aj básnik Karel Hynek Mácha, spája Mělník, Kokořín a Doksy. V údolí sa nachádza dominantný hrad Kokořín, ku ktorému vedie z údolia modrá značka. Z Mšena sa dá po modrej turistickej značke dostať k populárnym skalným útvarom Kokořínskych pokličiek, ktoré sú súčasťou rezervácie. Ďalej sa dá po zelenej značke z Vojtěchova vystúpiť ku skalnému hradu Nedamy. Množstvo bočných kaňonovitých roklín ústiacich do Kokořínského dolu láka k odbočeniu, napríklad smerom do Planého dolu.

Kokořínsky důl predstavuje jednu z najkrajších českých lokalít, kde sa snúbi jedinečná pieskovcová geomorfológia s cennými mokraďovými biotopmi a prítomnosťou historických pamiatok.

"Za rytíři do srdce Podblanicka"

Chráněná krajinná oblast Blaník (CHKO) je s rozlohou približne 40 km² najmenšou CHKO v Českej republike, no svojím historickým a mytologickým významom patrí k najvýznamnejším. Bola vyhlásená v roku 1981 a rozprestiera sa v malebnej Vlašimskej pahorkatine v Stredočeskom kraji. Dominantou celej oblasti je bájna hora Velký Blaník (638 m n. m.), opradená povesťou o blanických rytieroch na čele so svätým Václavom, ktorí v útrobách hory čakajú, aby pomohli českej zemi v jej najťažších chvíľach. Toto posvätné miesto, z ktorého bol v roku 1868 vylomený jeden zo základných kameňov Národného divadla, je symbolom národnej nádeje a svojbytnosti.

Ako sa tam dostanete

Najlepším východiskovým bodom pre návštevu Blaníka sú obce Louňovice pod Blaníkem alebo Kondrac. Do Louňovic, ktoré ležia na úpätí hory, sa dá dostať autobusovou dopravou. Pre motoristov je k dispozícii parkovisko nad obcou Louňovice pod Blaníkem, odkiaľ vedú značené turistické trasy. Priamo z parkoviska nad Louňovicami alebo od Domu prírody Blaníku v Kondraci sa môžete vydať na náučný chodník S rytířem na Blaník. Táto stredne náročná trasa, dlhá približne 3,5 až 4 km (jednosmerne, vedie po červenej značke), vás prevedie lesmi prírodnej rezervácie Velký Blaník až na samotný vrchol, kde vás privíta rozhľadňa v tvare husitskej hlásky.

Čo môžete v okolí objavovať

Priamo na vrchole Velkého Blaníka sa nachádza drevená rozhľadňa, ktorá ponúka nádherné kruhové výhľady do Podblanicka, a tiež pozostatky keltského hradiska so zvyškami mohutných kamenných valov. Len kúsok od hlavného vrcholu leží Malý Blaník (580 m n. m.) so zrúcaninou romantickej kaplnky sv. Márie Magdalény, ktorá bola kedysi cieľom pútí. Pod oboma vrcholmi sa nachádza takzvaná Rytierska lúka. Ak sa zaujímate o geológiu, nevynechajte Geologickú expozíciu hornín Podblanicka pri Domu prírody v Kondraci. Navštíviť môžete aj neďaleký Zámok Vlašim s rozsiahlym prírodne-krajinárskym parkom alebo Hrad Český Šternberk nad riekou Sázava.

Divoký ostrov uprostred Čiech a prírodná pokladnica

Chráněná krajinná oblast Brdy bola vyhlásená k 1. januáru 2016 a stala sa tak 26. chránenou krajinnou oblasťou v Českej republike. Rozkladá sa na území Stredočeského a Plzeňského kraja, pričom zahŕňa najmä územie zrušeného vojenského obvodu Brdy a časti bývalých prírodných parkov v Južných Brdoch. S rozlohou 345 km² predstavuje najväčší súvislý lesný komplex v českom vnútrozemí, ktorý je cenený ako významná pramenná oblasť a zásobáreň kvalitnej pitnej vody. Predmetom ochrany je unikátne prírodné bohatstvo s rozsiahlymi lesnými porastmi, rašeliniskami, mokraďami, vresoviskami a vzácnymi geologickými a geomorfologickými lokalitami. Vďaka dlhoročnej izolácii vojenského priestoru sa tu zachovalo mnoho cenných ekosystémov, vrátane bezlesia s vresoviskami na bývalých dopadových plochách. Najvyšším bodom CHKO je vrch Tok s nadmorskou výškou 865 metrov.

Ako sa tam dostanete

Väčšina územia CHKO Brdy je dnes prístupná pre verejnosť po vyznačených turistických a cyklistických trasách, hoci niektoré bývalé dopadové plochy zostávajú trvalo neprístupné kvôli pyrotechnickej kontaminácii. Hlavnými vstupnými bodmi sú mestá a obce ako Jince, Strašice, Spálené Poříčí alebo Rožmitál pod Třemšínem, kam sa dostanete autobusom alebo autom. Auto je možné zaparkovať na záchytných parkoviskách na okraji CHKO, napríklad pri obci Láz alebo v Malé Vísce. Pri putovaní po Brdoch sa odporúča pohybovať sa iba po vyznačených cestách. Správa CHKO Brdy sídli v Jincích a pre návštevníkov je k dispozícii aj Dům přírody Brd pri Strašicích.

Čo môžete v okolí objavovať

CHKO Brdy ponúka množstvo prírodných a historických lákadiel. K najvyhľadávanejším cieľom patria romantické Padrťské rybníky (Hořejší a Dolejší), ktoré sú súčasťou I. zóny CHKO a vedie okolo nich náučný chodník. Navštíviť môžete aj lovecký zámoček Tři Trubky v Třítubeckom údolí alebo zrúcaninu hradu Valdek. Medzi prírodné pamiatky v Južných Brdoch patrí napríklad Hřebenec alebo Míšovské buky. Za výhľadmi sa oplatí vystúpiť na skalný útvar Jindřichova skála neďaleko Malé Vísky, odkiaľ uvidíte na hrad Valdek, alebo na vyhliadku Kazatelna pod vrcholom Třemošnej. V okolí Plešivca nájdete Plešivecký viklan.

Chránená krajinná oblasť Broumovsko sa nachádza v Broumovskom výbežku vo východných Čechách, na hranici s Poľskom. Oblasť je ohraničená Javořími horami, Stolovými horami a Jestřebími horami. Je to malebná krajina oplývajúca divokou prírodou, preslávená nielen rozsiahlymi skalnými mestami, ale aj unikátnou ľudovou a cirkevnou architektúrou. Vďaka stáročnému osídleniu a hospodáreniu sa Broumovsko vyformovalo do jedinečnej podoby. Lesy dopĺňajú poľnohospodárske pozemky, k tomu sa pridávajú menšie sídla a všetko to pretína sieť potokov. Na CHKO dohliadajú tri stolové hory – Bor, Ostaš a Hejšovina.

CHKO Broumovsko bola zriadená vyhláškou Ministerstva životného prostredia v roku 1991. Pod ochranu sa dostala plocha 410 km². Cieľom je ochrana a postupná obnova hodnôt krajiny, ako aj jej vzhľadu a typických znakov, v neposlednom rade i vytvorenie a rozvíjanie optimálneho systému využívania krajiny a prírodných zdrojov. Územie sa člení na štyri zóny ochrany prírody.

Klenotmi CHKO sú dve národné prírodné rezervácie. Adršpašsko-teplické skaly (rozloha 17 km²) patria medzi najväčšie skalné mestá v strednej Európe. Spolu s Broumovskými stenami sú výnimočné nielen svojím pieskovcovým reliéfom, ale aj klimatickými podmienkami, ktoré umožňujú existenciu jedinečnej flóry a fauny. Dôkazom ekologického významu vybraných maloplošných území je aj zvláštny stupeň ochrany a zaradenie do sústavy Natura 2000. Vyhlásená je tu aj vtáčia oblasť. Do CHKO Broumovsko patrí aj národná prírodná pamiatka Polické steny, prírodné rezervácie Ostaš, Krížová cesta a Farná stráň, ako aj prírodné pamiatky Borek, Šafránová stráň, Mačacie skaly, Pieskovcové stĺpiky a Morská transgresia. Medzi najkrajšie prírodné zaujímavosti sa radia aj Adršpašské jazierko a Pieskovňa Adršpach. Nevynechajte ani Slonie námestie či návštevu jaskyne Kováreň a Mariánskej jaskyne.

Medzi najväčšie mestá Broumovského výbežku patrí Broumov, Police nad Metují a Teplice nad Metují. V Broumove sa nachádza známy benediktínsky kláštor, ale aj Múzeum piva. Police nad Metují sa môže pochváliť dvomi jedinečnými múzeami – Múzeom stavebnice Merkur a Múzeom papierových modelov. V blízkosti mesta Teplice nad Metují nájdete hneď dva skalné hrady – Střmen a Skály. Pod správu CHKO Broumovsko spadá aj neďaleká národná prírodná pamiatka Babiččino údolie. To pripomína Boženu Němcovú a jej Babičku. Nájdete tu zámok Ratibořice aj Barunčinu školu, Viktorkin splav, mlyn i súsošie babičky s vnúčatami.

Že by ste to všetko chceli vidieť? Tak na to budete potrebovať viac než jeden deň. Tým pádom budete potrebovať aj ubytovanie v CHKO Broumovsko, ktoré by ste mali nájsť hravo, keďže táto oblasť je na turistov pripravená. Najlepšie si prírodnú atmosféru vychutnáte, ak sa ubytujete v chatách a chalupách, ktoré Vám poskytnú aj dostatok súkromia. Ešte útulnejšie na Vás zapôsobia drevenice. Ak potrebujete počas pobytu aj poradiť najlepšie turistické ciele alebo najkrajšie trasy, zarezervujte si rodinný penzión alebo ubytovanie v súkromí, kde sú majitelia vždy ochotní pomôcť. V prípade, že sa nezaobídete bez rozsiahlejších služieb, zavítajte do miest, kde na Vás čakajú hotely a apartmány. Nájsť ubytovanie bude skutočne jednoduché, omnoho náročnejšie bude stihnúť prejsť všetky krásy CHKO Broumovsko v obmedzenom čase. Vyberte si dostatočne dlhý termín a pozrite sa na ponuku ubytovania ešte dnes!

Chránená krajinná oblasť (CHKO) Český les bola vyhlásená v roku 2005 a s rozlohou 466 km² sa rozkladá pozdĺž česko-nemeckej hranice v Plzenskom kraji, od Chebu až po Českú Kubicu. Ide o druhú najmladšiu CHKO v Českej republike. Charakteristická je vysokou lesnatosťou (takmer 80 % rozlohy), ktorá je doplnená mozaikou pastvín, lúk, mokradí a zarastajúcich ladov. Krajina si uchováva divoký a odľahlý ráz vďaka historickému vysídleniu pohraničia po druhej svetovej vojne. Najvyšším vrcholom celého pohoria a územia CHKO je Čerchov (1042 m n. m.). Územie chráni zvyšky cenných bučín, vzácne rašeliniská s borovicou barinnou a kvetnaté lúky, ktoré sú domovom ohrozených druhov ako vydra riečna a rys ostrovid.

Ako sa tam dostanete

Vstupnými bránami do oblasti sú mestá ako Tachov, Přimda, Poběžovice a Klenčí pod Čerchovem. CHKO je pretínaná diaľnicou D5, ktorá ju rozdeľuje na dve časti. Turistická a cyklistická infraštruktúra je dobre rozvinutá, pričom najvyššie časti masívu Čerchova sú dostupné z Klenčí pod Čerchovem. V zimnom období sú v celej oblasti výborné podmienky pre bežecké lyžovanie. Centrálna správa CHKO sídli v Přimde.

Čo môžete v okolí objavovať

Medzi najcennejšie časti patrí Národná prírodná rezervácia Čerchovské hvozdy, ktorá chráni zvyšky prírode blízkych ekosystémov horských bučín. Milovníci histórie by mali navštíviť zrúcaninu hradu Přimda, jedného z najstarších kamenných hradov v Čechách, odkiaľ je vynikajúci rozhľad. Zaujímavosťou sú tiež zvyšky zaniknutých sudetonemeckých obcí a sklárskeho priemyslu, napríklad v zrekonštruovanej obci Lučina (Grafenried).

Nekonečné kaňony, rokliny, skalné veže a masívy, ktoré dokopy tvoria rozsiahle skalné mestá. Tak by sa dala charakterizovať úchvatná oblasť Chránenej krajinnej oblasti Labské pieskovce. Vyhlásená bola dňa 27. 7. 1972 na rozlohe 32 302 ha. V roku 2000 však došlo k odčleneniu jej najsevernejšej časti, ktorá bola samostatne vyhlásená ako Národný park České Švajčiarsko. Po tejto zmene sa rozloha chránenej oblasti zredukovala na 24 300 ha.

Chránená krajinná oblasť Labské pieskovce zasahuje do dvoch okresov – okresu Děčín a okresu Ústí nad Labem. Vymedziť by sme ju mohli na juhu od Českého stredohoria približne od obce Petrovice, zo západu Tiskými stenami cez Děčín až po Chřibskú vo východnej časti. Cieľom vyhlásenia chránenej krajinnej oblasti je ochrana pieskovcových miest, prirodzených lesov aj kultúrnych pamiatok, hlavne ľudovej architektúry.

Oproti Národnému parku České Švajčiarsko je v Chránenej krajinnej oblasti Labské pieskovce hustejšie osídlenie. To malo vplyv aj na menšiu rozmanitosť fauny a flóry, ktoré sa tu vyskytujú. Zo zvierat sú to líšky, kuny aj čierna zver. Pri troche šťastia natrafíte aj na kamzíky, ktoré tu boli vysadené a v poslednom čase sa tu opäť vyskytuje aj rys.

V rastlinnej ríši prevládajú rozmanité cievnaté rastliny. Zaujímavosťou sú aj rašeliniská, ktoré však zaberajú iba malú časť, keďže boli v minulosti poškodené ťažkou technikou pri ťažbe dreva. Zo stromov tu prevládajú borovice a brezy.

Stáří pieskovcových skál sa datuje až do obdobia kriedy. Množstvo skalných útvarov v Chránenej krajinnej oblasti Labské pieskovce môže smelo konkurovať známym národným parkom v Arizone alebo Utahu. V USA je však klíma výrazne suchšia, preto sú skaly obnažené, zatiaľ čo v Severných Čechách sú pokryté lesmi.

Kaňon Labe medzi Děčínom a Hřenskom vytvára jedinečné prírodné útvary. Ak sa budete chcieť pokochať týmto výhľadom, vydajte sa na vyhliadkovú plošinu Belveder na Labskej stráni alebo vystúpte na najvyšší vrchol Labských pieskovcov – Vysoký Sněžník. Z výšky 726 m n. m. budete mať okolie ako na dlani. Táto oblasť je pretkaná množstvom turistických trás. Veľmi zaujímavá je napríklad trasa Jetřichovickými skalami a tiež nedalekou obcou Hřensko.

Chránená krajinná oblasť Labské pieskovce sa spolu s vedľajším národným parkom teší veľkému záujmu turistov. Nie sú to však len prírodné krásy, ktoré sem návštevníkov lákajú. Milovníci histórie sem smerujú napríklad kvôli zámkom. Zámok Děčín, ktorý je dominantou okresného mesta alebo zámoček Benešov nad Ploučnicí vás určite nenechajú na pochybách, že výlet na Děčínsko bola správna voľba. U detí si určite získate plusové body, ak ich vezmete do ZOO Děčín alebo do nedávno vybudovaného Aquaparku Děčín.

Aj v prípade výberu ubytovania v Chránenej krajinnej oblasti Labské pieskovce je ponuka pomerne rozmanitá. Vďaka veľkému záujmu však odporúčame vyhľadať si ubytovanie s dostatočným časovým predstihom. Mohlo by sa totiž stať, že útulné chaty a chalupy, apartmány, hotely alebo penzióny už budú všetky zarezervované. Tak neváhajte a začnite plánovať.

Chránená krajinná oblasť Lužické hory sa rozprestiera v Severných Čechách, na nemeckom pohraničí, medzi mestami Liberec, Nový Bor a Česká Kamenice. Chránené územie s rozlohou 270,72 km² zasahuje do okresov Děčín, Liberec a Česká Lípa, v Ústeckom a Libereckom kraji. Pohorie susedí nielen s Národným parkom České Švýcarsko, ale aj s dvomi CHKO – Labské pískovce a České středohoří. V Nemecku nadväzujú na lužickohorskú oblasť Žitavské hory, ktoré majú obdobný charakter, prešli podobným prírodným aj kultúrnym vývojom a spolu tvoria prakticky jeden celok – delí ich iba štátna hranica a názov.

Ešte v 13. storočí bola väčšina územia Lužických hôr pokrytá nepreniknuteľnými hlbokými lesmi. Po stáročia človek túto krajinu formoval a dnes tu nájdete pozostatky malebnej lužickej architektúry. CHKO Lužické hory vznikla 19. marca 1976, vtedy pod ochranu patrilo 265 km² v troch okresoch. Prvé sídlo správy CHKO bolo v Děčíne, od 1. januára 1979 sídli v Jablonnom v Podještědí.

Na území CHKO Lužické hory sa nachádza približne dvadsať menších osobitne chránených území – medzi ne patrí národná prírodná rezervácia Jezevčí vrch, národná prírodná pamiatka Zlatý vrch, prírodné rezervácie Vápenka, Studený vrch, Marschnerova lúka či Spravedlnost a prírodné pamiatky Louka u Brodských, Noldenteich, Kytlice, Pustý zámok alebo Rašelinisko Mařeničky.

Podložie Lužických hôr je tvorené čadičom a znelcom, kupy z týchto hornín sa striedajú s rôznymi formami pieskovcových skál. Väčšinu CHKO pokrývajú lesy, ktoré dopĺňajú podhorské lúky. Nachádzajú sa tu aj typické druhy rastlín, vrátane ohrozených. V prírode stretnete srnčiu a jeleniu zver, čiernu zver a muflóny. Neoddeliteľnou súčasťou regiónu sú drevené domy so sedlovými strechami – lužická ľudová architektúra.

Najvyšším vrchom Lužických hôr je Luž (793 m n. m.), kde nájdete aj reštauráciu. Ďalšími obľúbenými cieľmi sú Jedlová hora a vrch Hvozd, na ktorých stoja rozhľadne s unikátnymi výhľadmi. Odmenou za výstup je aj panoráma z vrchu Klíč. Jedinečnosťou pohoria je Jeskyňa u Naděje – jediná ľadová jaskyňa v Česku. Zaujímavosťou je aj Sírový prameň pri Hornej Světlé, pomenovaný podľa žltých a červených usadenín vo vode. Pri masíve Milštejn uvidíte skalnú bránu, jaskyne aj stromy staré stovky rokov. Skalnatý vrch Pustý zámok ponúka pohľad na horizontálne čadičové stĺpy.

Pohorie môžete spoznávať vďaka množstvu náučných chodníkov. Najdôležitejšia je medzinárodná náučná stezka Lužické a Žitavské hory, ktorá sa začína vo východnej časti a má 27 zastávok s informačnými panelmi. Köglerova náučná stezka je najstaršia v Česku. Zaujímavá je aj Lesnícka naučná stezka Sokol, Hornická stezka Údolí Milířky či Naučná stezka Jánské kameny. V zime tu nechýbajú trate pre bežkárov a lyžiarov, o zábavu na snowboarde a zjazdovkách sa postarajú strediská Jedlová, Mezičky, Horní Podluží a Polevsko.

Okrem prírody objavíte aj pamiatky – známe sú zrúcaniny hradov Milštejn a Kamenice. Ak vám chýba ruch mesta, vyrazte do Liberca. Nájdete tu zoologickú záhradu, vedecko-zábavné centrum iQLANDIA, vodný park Centrum Babylon aj historické pamiatky ako zámok či radnicu.

Ubytovanie v CHKO Lužické hory je pestré a jednoduché na výber. K dispozícii sú chaty a chalupy, penzióny, apartmány aj ubytovanie v súkromí. V obci Kytlice si môžete rezervovať penzión alebo celú chatu na okraji lesa. Jiřetín pod Jedlovou, Dolní Podluží či Horní Podluží ponúkajú chalupy. Viac služieb nájdete v meste Nový Bor, kde sú penzióny aj apartmány. Lužické hory sú ideálnym miestom pre rodiny s deťmi, skupiny cyklistov aj páry hľadajúce pokojný oddych.

Chránená krajinná oblasť Třeboňsko nájdete v Južných Čechách pri rakúskych hraniciach. Leží na území dvoch okresov – okres Jindřichův Hradec a okres České Budějovice. Jej územie s plochou 700 km² je prevažne rovinatého charakteru, vďaka čomu je obľúbeným miestom najmä pre rekreačných cyklistov.

Predtým, než bola CHKO Třeboňsko oficiálne v roku 1979 vyhlásená, bola o dva roky skôr zaradená medzi biosférické rezervácie UNESCO. Aj napriek tomu, že pôvodná štruktúra krajiny bola významne ovplyvnená zásahom človeka, stále sa jedná o významnú prírodnú lokalitu. Centrom tejto oblasti a zároveň aj sídlom správy CHKO Třeboňsko je mesto Třeboň.

Celú oblasť tvorí niekoľko prírodných rezervácií a pamiatok. Nájdete tu tiež viac než 400 rybníkov, vďaka ktorým je Třeboňsko centrom českého rybníkarstva, ale ktoré sú aj významnou vtáčou lokalitou. Podľa posledných prepočtov sa tu nachádza pred 280 druhov vtákov, z ktorých najvzácnejší je orliak morský. Bežne tu môžete pozorovať husi alebo labute, vzácnosťou je vydra riečna alebo los európsky, ktorý sem migroval z Poľska. Môžete tu nájsť aj ohrozené druhy rastlín. Lesy sú tvorené niekoľkými druhmi borovíc a nižších rastlín, ako napr. ľalie alebo paprade. Okolité lúky hrajú všetkými farbami vďaka kvitnúcim rastlinám, ktoré tu majú tiež svoje zastúpenie.

A čo vlastne môžete v CHKO Třeboňsko podnikať? Je toho naozaj mnoho a záleží len na Vás, čo máte radi. Ako sme už v úvode spomenuli, táto oblasť vyhovuje predovšetkým cyklistom. Cyklistika patrí zároveň aj medzi najobľúbenejšie tu prevádzkované športy. Kvalitne značené cyklotrasy Vás prevedú všetkými zákutiami tejto krajiny. Veľmi obľúbená je cyklotrasa Okolo Třeboně. Na okružnej trase, dlhej 39 kilometrov, Vás čaká 22 zaujímavých zastávok s informačnými tabuľami. Cyklotrasa začína v Třeboni pri rybníku Svět a končí pred bránami mesta. O niečo kratšia je cyklotrasa Okolo Rožmberka, ktorá má rovnaký východiskový aj cieľový bod a časť trasy je súbežná.

A ak máte radšej kratšie okruhy, aj pre Vás je tu pestrá paleta možností. Sú určené prevažne pre peších turistov, ale môžete ich pokojne prejsť aj na bicykli. Veľmi zaujímavá je napríklad Náučná chodník Veselské pieskovne, ktorá Vás prevedie okolo piatich jazier, ktoré vznikli pri ťažbe štrkopiesku. Veselské pieskovne sa nachádzajú medzi Veselím nad Lužnicí, Vlkovom a Horusicami na rieke Lužnici. Najznámejšia z nich je Vlkovská pieskovňa.

O obľúbenosti rybníkov a hlavne ich okolitých trás svedčí množstvo turistov a cyklistov, ktorí sa práve tu rozhodnú stráviť svoju dovolenku. A ak nie ste práve aktívni športovci, nezúfajte. Aj pre Vás má Třeboňsko množstvo krás, ktoré stoja za povšimnutie. Zamerať sa môžete napríklad na históriu. Priamo v Třeboni môžete navštíviť Třeboňský zámok, ktorý patrí k najväčším zámockým komplexom v Českej republike. Za zmienku stojí aj neďaleký zámok Jindřichův Hradec zo 13. storočia. A určite Vám nemusíme predstavovať perlu tejto oblasti – zámok Hluboká, ktorého predlohou bol anglický Windsor. Stal sa dejiskom mnohých rozprávok a historických príbehov.

Priamo v Třeboni máme pre Vás mnoho tipov na ďalšie zaujímavé miesta. Milovníkov piva určite poteší návšteva pivovaru Třeboň. Pre deti bude nemenej zaujímavé akvárium Vratislavský dom a spoločne si potom môžete oddýchnuť v kúpeľoch Třeboň, ktoré okrem relaxačných pobytov ponúkajú aj liečebné pobyty, zamerané predovšetkým na liečbu reumatických ochorení.

CHKO Třeboňsko sa však môže pýšiť ešte jednou raritou a tou je chránené zemepisné označenie Třeboňský kapor, ktoré patrí Rybníkarstvu Třeboň. Keď sa stretnete s týmto označením, môžete si byť istí, že ste narazili na kvalitu práve z niektorého z třeboňských rybníkov. A tých je tu naozaj požehnane. Najznámejší a zároveň najväčší je rybník Rožmberk, ktorý, rovnako ako mnohé ostatné, vybudoval známy český rybníkar Jakub Krčín z Jelčan. Svojou rozlohou je Rožmberk naozaj neprehliadnuteľný a výlet po jeho hrádzi patrí k najkrajším v celej oblasti. Ale určite ste počuli aj o ďalších třeboňských rybníkoch ako napr. rybník Svět alebo Vlkovský rybník.

Všetky pamiatky aj prírodné krásy Třeboňska určite stoja za to vidieť. A jeden deň Vám rozhodne stačiť nebude. Poctivou logistickou prípravou však môžete zo svojej dovolenky na Třeboňsku vyťažiť maximum. Tak sa spojte s priateľmi alebo rodinou, nájdite si vhodné ubytovanie v Chránenej krajinnej oblasti Třeboňsko a začnite plánovať svoju trasu. S odmenou v podobe nádherných zážitkov a novo poznaných miest budete určite spokojní. Prajeme Vám príjemnú dovolenku!

Chránená krajinná oblasť (CHKO) Železné hory bola vyhlásená v roku 1991 a rozkladá sa na ploche 284 km² predovšetkým v Pardubickom kraji. Je typická svojím príkrým zlomovým chrbtom a divokými lesmi, ktoré sa tiahnu od Podhořan až k Týncu nad Labem a smerom na Vysočinu. CHKO sa vyznačuje geologickou rozmanitosťou a hlbokými údoliami riek, ktoré vznikli pozdĺž prastarých geologických zlomov. Oblasť je domovom viac ako 1200 druhov rastlín a je jedným z najvýznamnejších území z hľadiska výskytu chránených živočíchov, napríklad čierneho bociana. Správa CHKO sídli v Nasavrkoch.

Ako sa tam dostanete

Oblasť je dobre dostupná z miest ako Chotěboř, Ždírec nad Doubravou alebo Seč. Výraznou dominantou je hlavný hrebeň pohoria. Turisti môžu na spoznávanie oblasti využiť šesť náučných chodníkov, ktoré sa zameriavajú na prírodné a geologické zaujímavosti. Hlavné cestné ťahy prechádzajú po okrajoch CHKO.

Čo môžete v okolí objavovať

K najatraktívnejším miestam patrí Národná prírodná rezervácia (NPR) Polom, kde sa nachádza jedľový prales, a romantická zrúcanina hradu Lichnice, ktorá korunuje hlavný zlomový chrbát a ponúka ďaleké výhľady. Na severe CHKO sa nachádzajú prírodné rezervácie Krkanka a Strádovské peklo, ktoré chránia kaňon rieky Chrudimky. Na juhu je to malebné kaňonovité údolie rieky Doubravy v blízkosti Chotěboře. Za zmienku stoja aj geologické zaujímavosti, ktoré približujú históriu Zeme.

Zalesnená pamiatka, kde stáročné duby šepkajú príbehy

Predstavte si prechádzku po pokojnom dubovom lese neďaleko Třebone, kde dominujú mohutné staré duby a vzduch je plný lesného ticha. Branské doubí je chránená prírodná pamiatka so vzácnym biotopom vlhkých dúbrav, kde stromy rozprávajú dejiny a krajina sa zachovala takmer nezmenená celé stáročia.

Čo vás čaká?

Branské doubí je miestom, kde príroda udáva svoj vlastný rytmus. Rozvoľnené porasty s dominantnými dubmi letnými, ktoré sa nachádzajú v rôznych štádiách svojho prirodzeného životného cyklu, vytvárajú nenahraditeľný domov pre vzácne bezstavovce. K tým najvýznamnejším patrí chránený pižmovec hnedý (páchník hnedý) a mohutný fuzáč obrovský, ktorých larvy obývajú drevo starých dubov. Lesné prostredie je tiež významným útočiskom pre vtáctvo. Hniezdi tu napríklad muchárik bielošijsky, žlna sivá, ďateľ prostredný či kuvik obyčajný. Celým územím prechádza zeleno značená pešia trasa, ktorá poteší všetkých milovníkov pokoja a autentických prírodných prechádzok.

Pre koho je Branské doubí skvostom?

Tento prírodný skvost je určený predovšetkým tým, ktorí hľadajú pokoj v divokej prírode a dokážu obdivovať krásu stáročných stromov. Je ideálnym cieľom pre turistov, cyklistov i umelcov, ako sú fotografi či maliari, ktorí v tejto krajine nachádzajú neustálu inšpiráciu. Celý areál je ľahko prístupný po rovine, vďaka čomu je vhodný aj pre návštevníkov s obmedzenou mobilitou. Z dôvodu ochrany tunajšej vzácnej prírody však vstup so psami návštevníkom neodporúčame.

Kde Branské doubí nájdete a ako sem dôjsť

Leží asi 3 km južne od Třebone, pri obci Branná. Najlepšie sa sem dostanete pešo alebo na bicykli po zelenej značke. Parkovanie je možné začať pri Opatovickom mlyne. Územie je prístupné celoročne a ponúka výnimočné spojenie s krajinou bez časového tlaku.

Časomiera ukrytá medzi dubmi

Branské doubí je miestom, kde príroda pokračuje vo svojom tichom príbehu. Každý krok medzi starými listnáčmi Vás prenesie do sveta, kde dominuje pestrosť života a sila prírody, ktorá pretrváva aj ľudské premeny.

Soví les – prales v srdci Třeboňska, kde príroda spieva po svojom
Predstavte si tichý borovicový les na rašelinovom podloží, kde stáročné stromy ukrývajú vzácnych vtáčích obyvateľov a vôňa machu sa mieša s čerstvým vzduchom. Soví les, vyhlásený v roku 1994 za prírodnú pamiatku, patrí medzi najcennejšie lokality CHKO Třeboňsko. Malý, no bohatý priestor, kde sa príroda zachovala takmer v pôvodnej podobe, Vás vtiahne do sveta, kde vládne pokoj a ticho.

 

Čo tu objavíte – prales s bohatou faunou a flórou

• Lesné porasty tvoria staré borovice a smreky rôzneho veku, doplnené bielym machom, čučoriedkou, brusnicou a ďalšími rastlinami typickými pre rašeliniská
• V podraste nájdete aj vzácnejšie druhy, ako vlochyňku bahennú alebo plavúň pučivý
• Soví les je domovom chránených živočíchov – bociana čierneho, orliaka morského, ďatľa čierneho, sýca rousného či kuvička vrabčieho
• Miestom prechádza turistický chodník s informačnými tabuľami, ktorý návštevníkom približuje tunajšie prírodné hodnoty
  
   

Pre koho je Soví les ideálny

• Pre milovníkov prírody, ticha a pokojných prechádzok
• Pre rodiny s deťmi, školy aj fotografov
• Areál je prístupný po rovine, vhodný aj pre osoby s obmedzenou mobilitou
• Vstup so psami nie je odporúčaný z dôvodu ochrany prírody
  
   

Kde Soví les nájdete a ako sa sem dostanete
Soví les sa nachádza asi 2 km juhovýchodne od Třebone a je dostupný pešo aj na bicykli. Auto môžete zaparkovať na okraji obce, odkiaľ Vás čaká krátka prechádzka po vyznačenej ceste. Lokalita je prístupná celoročne a ponúka jedinečnú možnosť spoznať prírodné krásy Třeboňska mimo rušných turistických miest.

Soví les – dych času v náručí prírody
Soví les nie je len turistickým cieľom, ale aj vzácnym prírodným útočiskom. Každý krok po jeho chodníkoch je pozvánkou na spomalenie, počúvanie a vnímanie rytmu prírody tak, ako tu znie už celé stáročia.

Najcennejší komplex rašelinísk Drahanskej vrchoviny

Prírodná rezervácia Pavlovské mokřady patrí k regionálne najvýznamnejším chráneným územiam v Česku. Územie sa nachádza sa v Juhomoravskom kraji, severovýchodne od obce Benešov v okrese Blansko. Rezervácia chráni unikátny a rozsiahly komplex vlhkých lúk, mokraďových spoločenstiev a ostricových lán, ktorý leží v prameníckej oblasti riečky Bělá. Celá lokalita je kľúčová pre zachovanie špecifických biotopov a druhovej rozmanitosti vo vrcholovej časti Drahanskej vrchoviny.

Územie s celkovou rozlohou približne 125 hektárov bolo vyhlásené za chránené v roku 1988, rozkladá sa v nadmorskej výške od 640 do 700 m n. m. Historicky ide o pozostatok niekdajšieho najväčšieho rašeliniska Drahanskej vrchoviny, ktoré je klasifikované ako rašelinisko prechodového až vrchoviskového typu. Napriek tomu, že ekologické podmienky boli v rokoch 1959 až 1961 výrazne narušené rozsiahlymi odvodňovacími prácami a následnou ťažbou rašeliny, oblasť si dodnes udržuje významné prírodné hodnoty. Je domovom pre chránené a ohrozené druhy rastlín, ako sú mäsožravá rosička okrúhlolistá, kosatec sibírsky či vstavačovec májový, tak ako aj pre vzácnu faunu vrátane vretenice severnej, mloka horského a dravých vtákov, ako je moták pochop.

Ako sa tam dostanete

Najjednoduchší prístup k prírodnej rezervácii je z neďalekej osady Pavlov alebo z obce Benešov. Pre cestu autom sú k dispozícii lokálne prístupové cesty, no parkovacie kapacity v tesnej blízkosti chráneného územia sú obmedzené, preto sa odporúča využiť parkovacie miesta v okolitých obciach. Verejná doprava zabezpečuje spojenie prostredníctvom dostupných autobusových liniek.

Čo môžete v okolí objavovať

Samotnou rezerváciou prechádza modrá turistická trasa KČT, ktorá umožňuje bezpečný prechod a spoznávanie mokraďovej krajiny. V tesnej blízkosti sa nachádza aj ďalšia významná prírodná rezervácia, Uhliska u Horního Štěpánova, ktorá je oddelená iba úzkym lesným pásom a ponúka odlišné, no rovnako cenné biotopy. Pre náročnejších turistov je cieľom tiež výstup na najvyšší bod Drahanskej vrchoviny - vrch Skalky (735 m n. m.). V okolí je možné navštíviť aj osadu Pavlovský Dvůr, ktorá slúži ako turistické rázcestie pre rôzne smery túr.

Pavlovské mokřady predstavujú kľudné miesto pre milovníkov prírody, ktorí hľadajú zachované zvyšky pôvodnej mokraďovej krajiny a cenných ekosystémov Drahanskej vrchoviny. Ide o ideálnu destináciu pre prechádzky a pozorovanie vzácnej flóry, ktorá sa zachovala napriek nepriaznivým zásahom v minulosti.

Klenot vlhkých lúk na Drahanskej vrchovine

Prírodná rezervácia Studnické louky je menšie, no mimoriadne cenné chránené územie, ktoré sa nachádza v Juhomoravskom kraji, v okrese Vyškov, neďaleko obce Studnice. Táto lokalita predstavuje zachovalý úsek mokraďových a mezofilných lúk, ktoré sa rozkladajú v údolí potoka. Je kľúčovým biotopom pre zachovanie spoločenstiev vlhkomilných rastlín, pričom jej hlavným poslaním je udržanie populácií existujúcich rastlinných druhov a ochrana prirodzene meandrujúceho potoka s brehovými porastmi.

Rezervácia bola vyhlásená za chránenú v roku 2002 a rozprestiera sa na ploche skoro 4 hektárov. Územie leží v nadmorskej výške medzi 518 a 534 m n. m.. Významnú časť jej plochy tvorí olšový les lemujúci potok, pričom na okolitých podmáčaných lúkach rastú vzácne druhy rastlín. V rezervácii nájdete napríklad prstnatec májový. O zachovanie biodiverzity na lúkach sa starajú dobrovoľníci, ktorí ich každoročne ručne kosia. Okrem vzácnej flóry tu nachádzajú útočisko aj viaceré druhy motýľov, ako napríklad ohniváčik modrolemý, hniezdi tu aj rákosník spevný.

Ako sa tam dostanete

Prírodná rezervácia Studnické louky leží asi jeden kilometer za obcou Studnice, v blízkosti cesty spájajúcej Kulířov a Studnice. Pre návštevníkov preferujúcich automobilovú dopravu nie sú priamo pri rezervácii špeciálne upravené parkovacie miesta, preto je potrebné využiť možnosti parkovania v okolitých obciach (napr. Studnice alebo Krásensko).

Čo môžete v okolí objavovať

Okolie Studnických lúk, ktoré je súčasťou Drahanskej vrchoviny, je ideálne na pešiu turistiku a poznávanie regionálnych zaujímavostí. V tesnej blízkosti rezervácie, hoci nie priamo cez ňu, prechádzajú turistické trasy. V rámci pešej túry je možné naraziť na hraničný kameň Troják, ktorý označuje hranicu troch okresov - Vyškova, Blanska a Prostějova. V blízkosti sa nachádza aj lesná studnička Odrůvky. Na Drahanskej vrchovine je tiež možné napojiť sa na diaľkové trasy, ako je napríklad Cyrilometodejská cesta alebo Svätojakubská cesta (Moravskoslezská trasa). Len pár kilometrov južne sa nachádza oblasť Moravského krasu s Punkevnou jaskyňou a priepasťou Macocha, ktorá tiež ponúkne skvelý turistický zážitok.

Studnické louky slúžia ako dôležité útočisko pre citlivé mokraďové ekosystémy a predstavujú príjemné miesto pre pokojné pozorovanie prírody a flóry charakteristickej pre Drahanskú vrchovinu.

Lúčny ostrov uprostred lesov

Prírodná pamiatka Horní Bělá sa nachádza v Juhomoravskom kraji, v okrese Blansko, medzi obcami Šebetov a Kořenec. Chránené územie je dôležité najmä z dôvodu výskytu mokraďových a rašelinných spoločenstiev rastlín a vzácnej flóry. Samotný tok riečky, ktorý prechádza územím, si zachoval prirodzený meandrujúci charakter a je lemovaný vzrastenými brehovými porastmi s prevahou jelše a vŕby.

Prírodná pamiatka bola vyhlásená za chránenú ešte v roku 1997 a jej rozloha je približne 18,08 hektára. Územie sa nachádza v prírodnom parku Řehořkovo Kořenecko. Presná nadmorská výška v portáloch AOPK ČR nie je uvedená, avšak oblasť Boskovickej brázdy, kde sa Bělá nachádza, sa pohybuje v rozmedzí približne 420 až 570 m n. m.. Účelom ochrany je zachovanie a podpora vlhkomilných a rašelinisťových druhov. Lokalita plynule nadväzuje na vyššie položenú prírodnú rezerváciu Pod Švancarkou. V juhovýchodnej časti pamiatky sa nachádza samota Pilka, kde v minulosti stála vodná píla, pričom zvyšky jej náhonov a mlynského rybníka sú dodnes patrné.

Ako sa tam dostanete

Prírodná pamiatka Horní Bělá je prístupná z okolitých obcí Šebetov alebo Kořenec. Pre motorizovanú dopravu je nutné počítať s minimálnymi parkovacími možnosťami v bezprostrednej blízkosti. Na juhozápadnej hranici pamiatky sa dotýka modrá turistická trasa KČT vedúca zo Šebetova smerom na Melkov a Boskovice. Východnú hranicu pamiatky tvorí asfaltová lesná cesta, po ktorej prechádza cyklotrasa číslo 5226. Najbližšie autobusové spojenie je dostupné v okolitých obciach, napríklad v Šebetove.

Čo môžete v okolí objavovať

Priamo na juhozápade sa hranica dotýka modrej turistickej trasy KČT. Po tejto trase sa môžete vydať do neďalekého Šebetova alebo na severozápade na prírodnú rezerváciu Pod Švancarkou, na ktorú pamiatka Horní Bělá priamo nadväzuje. Lokalita je považovaná za turisticky zaujímavú vďaka svojmu „parkovému“ vzhľadu. V širšom okolí leží aj obec Kořenec, ktorá je známa svojim golfovým areálom a rekreačnými možnosťami.

Prírodná pamiatka Horní Bělá ponúka tichú prechádzku údolnou nivou, kde môžete pozorovať zachované mokraďové biotopy a meandre riečky Bělá. Lokalita je cennou ukážkou lučnej enklávy v lesnom prostredí Drahanskej vrchoviny.

Bahenné sopky a sírovodíkový zápach

Prírodná rezervácia Smraďoch leží v srdci CHKO Slavkovský les, približne 4 km severne od Mariánskych Lázní, v Karlovarskom kraji. Toto unikátne chránené územie, vyhlásené v roku 1968, má rozlohu približne 11 hektárov a je mimoriadne cenné vďaka výskytu lesného vrchoviskového rašeliniska s tzv. mofetovými poliami. Názov „Smraďoch“ získala rezervácia podľa charakteristického zápachu sírovodíka, ktorý tu spolu s oxidom uhličitým uniká na povrch z hlbín Zeme po zlomových líniách. Tento geologický jav je pozostatkom dávnej sopečnej a tektonickej činnosti v oblasti a prejavuje sa v podobe malých, neškodných „bahenných sopek“ (mofét) a plynových výronov v jazierkach.

Ako sa tam dostanete

Prírodná rezervácia Smraďoch je ľahko dostupná autom. Nachádza sa len niekoľko sto metrov od cesty spájajúcej Mariánske Lázně a obec Prameny. Pri ceste je k dispozícii menšie parkovisko. K samotnému rašelinisku vedie krátka, no veľmi zaujímavá náučná stezka Smraďoch, ktorej trasa je vedená po drevenom povalovom chodníku. Táto úprava umožňuje bezpečný a dokonca bezbariérový prístup k výhliadkovým plošinám, odkiaľ môžu návštevníci pozorovať mofety, bublajúce jazierka a rašelinisko. Cesta je turisticky nenáročná a prehliadka trvá približne 30 minút.

Čo môžete v okolí objavovať

Okrem jedinečného geologického úkazu mofiet je rezervácia Smraďoch domovom pre vzácnu rašeliniskovú flóru, vrátane mäsožravých rastlín ako je rosička okrúhlolistá a tučnica obyčajná, alebo kľukva močiarna a šicha čierna. Len asi 700 metrov od Smraďocha vedie značená turistická trasa k výdatnému minerálnemu prameňu Farská kyselka, krytému altánkom. Neďalekou lokalitou s podobným charakterom rašeliniska a minerálnych prameňov je aj Národná prírodná rezervácia Kladské rašeliny, kde vedie obľúbený náučný chodník. Pre milovníkov histórie a kúpeľníctva sú v blízkosti Mariánske Lázně, ktoré sú súčasťou svetového dedičstva UNESCO.

Vedeli ste, že aj v Českej republike sa nachádza krajina, ktorá je veľmi podobná tej na Islande alebo v americkom prírodnom parku? Že to nie je možné? Príďte sa sami presvedčiť a navštívte Národnú prírodnú rezerváciu Soos, ležiacu 4,5 kilometra od Františkových Lázní, v okrese Cheb. Soľné polia, bahenné sopky, výrony plynov. To všetko je tu úplne bežné. Kvôli svojej jedinečnosti bola celá oblasť v roku 1964 vyhlásená za štátnu prírodnú rezerváciu.

Toto miesto pripomína tak trochu mesačnú krajinu. V minulosti sa tu nachádzalo slané jazero, ktoré sa postupom času zmenilo na rašelinisko. Oblasť je pretkaná vývermi minerálnych prameňov a oxidu uhličitého v bahenných sopkách, ktoré sa nazývajú mofety. Práve oblasť Západočeských kúpeľov využila potenciál týchto prameňov, pomocou ktorých boli vybudované napríklad Karlovy Vary alebo Mariánské Lázně. Prírodná rezervácia Soos si však ponecháva status takmer nedotknutej prírodnej krásy a pramene a plyny si razia cestu na povrch pekne po svojom.

Aj z hľadiska fauny a flóry je Prírodná rezervácia Soos veľmi zaujímavá. Keďže si tu príroda funguje takmer bez zásahov človeka, vznikajú ojedinelé samostatné ekosystémy. Cez prírodnú rezerváciu Vás prevedie náučný chodník. Je takmer kilometer a pol dlhý a tiahne sa priamo po dne vyschnutého jazera. Z informačných tabúľ, ktoré sú na ňom vybudované, sa dozviete množstvo zaujímavých informácií. Míňať budete aj slávny prameň minerálnej vody, tzv. Cisársky prameň (Císařský pramen). Teplota vody sa pohybuje okolo 17 stupňov, čo z neho robí najteplejší prameň v Chebskej panve. A vraj je tiež najchutnejší.

Keď sa už do rezervácie vydáte, prezrite si aj múzeum. Nájdete tu okrem iného aj úkryt v prípade nepriaznivého počasia. Múzeum Soos obsahuje dve expozície. Jednou z nich je Príroda Chebska, ďalšia nesie názov Vtáčí svet Chebska. Každopádne, o Chebsku sa tu dozviete takmer úplne všetko.

Pre malých paleontológov bude určite lákadlom aj pavilón obsahujúci modely prehistorických jašterov a výstavu fosílií. Expozícia je doplnená o obrazy Zdeňka Buriana, ktorý sa na obdobie druhohôr a prehistorických jašterov špecializuje. A je tu aj záchranná stanica pre zranené živočíchy, ktoré sa vďaka odbornej starostlivosti pracovníkov môžu po zotavení vrátiť do voľnej prírody.

Aj okolie Prírodnej rezervácie Soos ponúka množstvo turistických lákadiel. Ak Vás nenecháva chladnými história, vyrazte na hrad Vildštejn, ktorý je chránený ako kultúrna pamiatka. Alebo si počas letného obdobia užite vodné radovánky vo vodnej nádrži Skalka. Fantázii sa medze nekladú.

Keď budete hľadať ubytovanie v blízkosti Prírodnej rezervácie Soos, budete určite milo prekvapení. K dispozícii sú obľúbené apartmány, chaty i cenovo dostupné penzióny, ktoré poskytujú pohodlie všetkým, ktorí sa vydajú do Západných Čiech na svoju dovolenku. Tak sa sem vyberte aj vy a spoznajte český Yellowstone na vlastné oči.

Najmladšie vulkanické svedectvo

Národná pamiatka pri obci Lipová a Mýtina predstavuje geologicky mimoriadne významnú lokalitu v okrese Cheb. Spolu s neďalekou Komorní hůrkou patrí medzi najmladšie štvrtohorné sopky v Českej republike, pričom novšie merania ju označujú za úplne najmladší známy vulkán na českom území. Lokalita je chránená kvôli prítomnosti zvyškov sopečného kužeľa.

Tento nenápadný pahorok, ktorý z českej strany pôsobí ako trávnatá vyvýšenina, sa rozkladá v nadmorskej výške medzi 570 až 590 m n. m.. Pôvodne sa tu ťažila sopečná struska pre stavebné účely, čo viedlo k odkrytiu jedinečného profilu, kde sú viditeľné vrstvy tufov, ktoré vznikli pri minimálne dvoch erupciách rôzneho typu - staršej strombolskej a mladšej havajskej. Názov Železná hůrka je pravdepodobne odvodený od nálezov čistého železa, ktoré vzniklo pri kontakte magmy s uhoľnými slojmi. Sopka bola vyhlásená za štátnu prírodnú rezerváciu v roku 1961.

Ako sa tam dostanete

Areál sa nachádza južne od obce Mýtina, neďaleko hranice s Nemeckom. Autom je možné prísť po vedľajšej ceste, pričom najbližšie parkovanie (obmedzené) je obvykle v obci Mýtina alebo pri hraničnom prechode Mýtina-Neualbenreuth. Najbližšia železničná zastávka je približne 5 km vzdialená Lipová u Chebu na trati č. 170. K samotnej sopke sa potom vychádza po poľnej ceste, ktorá vedie z horného konca obce Mýtina. V tesnej blízkosti lokality prechádza aj medzinárodná cyklotrasa EV 13 - Stezka Železné opony.

Čo môžete v okolí objavovať

Priamo pri lokalite sa nachádza hraničný prechod pre peších a cyklistov Mýtina-Neualbenreuth. Len kúsok od Železnej hůrky leží unikátny maarový kráter Mýtina, ktorý je jediným svojho druhu v strednej Európe mimo oblasť Eifelu. V blízkosti Lipovej sa môžete vydať aj k prameňu Kyselecký hamr, kde vyviera kyselka. K prameňu vedú lesné chodníky, ktoré nie sú striktne značené farbou KČT, ale nadväzujú na okolité trasy. Ak sa vydáte na sever po červenej turistickej trase KČT, dostanete sa do Lipovej a ďalej k Mariánskym Lázňam, alebo môžete nasledovať cyklotrasu Stezka Železné opony, ktorá prechádza tesne okolo NPP.

Železná hůrka je ideálnym cieľom pre turistov, ktorí hľadajú kľudné miesta s mimoriadnou geologickou históriou a záujmom o najmladšiu vulkanickú činnosť v Česku.

Svedectvo geologického sporu

Národná prírodná pamiatka (NPP) Komorní hůrka je geologicky mimoriadne významná lokalita, ktorá leží v okrese Cheb, približne 2,5 km juhovýchodne od Františkových Lázní. Dlho bola považovaná za najmladšiu vyhasnutú sopku v Českej republike, aj keď má staršie datovanie než jej sesterská sopka Železná hůrka. Chránené územie predstavuje zvyšok štvrtohorného vulkánu, ktorý je známy najmä vďaka vedeckému sporu o pôvode hornín, do ktorého sa zapísal aj J. W. Goethe.

Jedná sa o zalesnený sopečný kužeľ, ktorý vznikol erupciou strombolského typu na dne vtedajšieho vysychajúceho slaného jazera v Chebskej panve. Sopka sa nachádza v nadmorskej výške 503 m n. m. a jej vek sa odhaduje na 250 000 až 400 000 rokov. Územie bolo vyhlásené za chránené v roku 1933 a má rozlohu približne 7 hektárov. Jej najväčší historický význam spočíva v tom, že sa na prelome 18. a 19. storočia stala centrom sporu medzi neptunistami a plutonistami o pôvode hornín. Tento spor vyriešilo razenie prieskumnej štôlne (dnes známej ako Goethova štôlňa) v rokoch 1834 - 1837, ktorú inicioval J. W. Goethe a nechal ju realizovať gróf Kašpar Šternberk. Štôlňa potvrdila vulkanický pôvod telesa objavením sopúcha vyplneného čadičom, čím sa Komorní hůrka zaradila medzi najlepšie preskúmané sopky na svete.

Ako sa tam dostanete

Komorní hůrka sa nachádza v blízkosti mesta Cheb. Autom sa k nej dostanete z cesty I/56 smerom na obec Klest. Parkovanie je možné v obmedzenom počte miest pri osade Komorní Dvůr. Lokalita je ľahko dostupná verejnou dopravou, pričom sem premávajú autobusové linky, alebo je možný príchod vlakom do Františkových Lázní. Z Františkových Lázní vedie k vrcholu Komorní hůrky asi 2,5 km dlhá pešia trasa.

Čo môžete v okolí objavovať

Priamo v areáli NPP je vybudovaný krátky Náučný chodník Komorní hůrka (cca 600 m až 1 km), ktorý návštevníkov prevedie geologickými profilmi lomu a k ústiu historickej Goethovej štôlne, ktorú si môžu občasne prezrieť. Ak sa vydáte z Komorního Dvora, môžete pokračovať po červenej turistickej značke KČT smerom do Františkových Lázní alebo do Chebu (cca 5 km). Pre cyklistov vedie z Františkových Lázní k sopke ľahká cyklotrasa. Približne 9 km po modrej a červenej trase je dostupný hrad Seeberg. V blízkom okolí sa taktiež nachádza Národná prírodná rezervácia SOOS (Sokoliarsky ostrov) s výronmi oxidu uhličitého a bahennými sopkami.

Kraj kamenárov a skalných obrov

Geopark Vysočina, ktorý sa tiahne oblasťou Javořickej vrchoviny v kraji Vysočina, je jedným z národných geoparkov Českej republiky. Toto územie s rozlohou približne 180 km² sa nachádza severne a západne od mesta Telč a rozprestiera sa až po najvyšší bod Českomoravskej vrchoviny, vrch Javořice (837 m n. m.). Geopark bol vyhlásený s cieľom prezentovať unikátne geologické dedičstvo regiónu, ktoré je neoddeliteľne spojené s bohatou kamenárskou tradíciou.

Horniny Geoparku rozprávajú príbeh o mohutnom hercýnskom vrásnení spred 340 miliónov rokov (karbón), kedy sa tu formovali rozsiahle horské pásma. Dnešná krajina je tvorená predovšetkým hlbinnou vyvrelinou, žulou (granitom) moldanubického plutónu, ktorú erózia postupne odhalila. Súčasťou geoparku sú aj pozoruhodné geomorfologické útvary, ktoré vznikli mrazovým zvetrávaním v dobe ľadovej, ako sú skalné veže, mrazové zruby a rozsiahle kamenné moria.

Ako sa tam dostanete

Východiskovými bodmi pre spoznávanie geoparku sú najmä historické mesto Telč (zapísané na zozname UNESCO), alebo mestečko Mrákotín. Telč je dostupná vlakom i autobusom a ponúka možnosti ubytovania a parkovania. Do Mrákotína, ktorý je centrom kamenárskej tradície, je tiež možné prísť autobusom alebo autom. Z týchto miest vedie do geoparku sieť značených turistických trás.

Čo môžete v okolí objavovať

Srdcom a symbolom Geoparku Vysočina je žulový skalný útvar Míchova skála neďaleko obce Řásná, ktorý ponúka nádherné výhľady na Javořickú vrchovinu. K významným lokalitám patrí aj prírodná rezervácia Štamberk a kamenné moře s balvanitým svahom a zrúcaninou hradu Štamberk. V Mrákotíne môžete navštíviť Múzeum kamenictví a podzemí, ktoré dokumentuje ťažbu a spracovanie mrákotínskej žuly, známej po celej republike (napríklad monolit na Pražskom hrade je práve z Mrákotína). Priamo v Telči môžete preskúmať Telčské podzemí a historické centrum. Geopark je pretkaný náučnými chodníkmi (napríklad "Geologická stezka") a cyklotrasami, ktoré vás zavedú k opusteným zatopeným lomom, rybníkom a rašeliniskám.

Vyhliadka Brdských povestí

Čertova kazatelna (Diablová kazateľňa) je výrazný kremencový skalný útvar a vyhliadkové miesto, ktoré leží na západnom svahu vrchu Plešivec v pohorí Brdská vrchovina. Táto prírodná pamiatka sa nachádza v Stredočeskom kraji, neďaleko obce Jince. Lákadlom je nielen samotná geologická formácia, ale predovšetkým jeden z najimpozantnejších a najkrajších panoramatických výhľadov na celú Brdskú vrchovinu a rozsiahle kamenné more, ktoré sa rozprestiera pod ňou.

Skalný výčnelok sa nachádza v nadmorskej výške 639 m n. m. a týči sa asi 300 metrov nad údolím rieky Litavky a mestečkom Jince. Skalný masív je tvorený kremencom a vznikol mrazovým zvetrávaním, pričom jeho súčasný odkrytý tvar je sčasti výsledkom ťažby kameňa, ktorá tu prebiehala do konca 19. storočia. Lokalita je opradená množstvom brdských povestí, v ktorých hrá dôležitú úlohu patrón Brd Fabian, hadia kráľovná či samotný diabol.

Ako sa tam dostanete

Prírodná pamiatka sa nachádza v tesnej blízkosti rázcestia na vrchole Plešivca. Najčastejším východiskovým bodom je sedlo Klínek, kde je možné obmedzené parkovanie. Z Klínku sa vydáte pešo po červenej turistickej značke KČT smerom na sever. Táto trasa je dlhá približne 2 km s miernym stúpaním. Vlakom je možné prísť na železničnú zastávku Rejkovice (cca 2,5 km po zelenej značke KČT) alebo Lochovice (cca 5,5 km po červenej značke KČT). Lokalita je prístupná celoročne pre peších turistov, avšak nie je odporúčaná pre cyklistov a kočíky kvôli lesnému a skalnatému terénu.

Čo môžete v okolí objavovať

Priamo na vrchole Plešivca, na ktorom sa Čertova kazateľňa nachádza, sa stretáva niekoľko turistických trás, ktoré Vás zavedú k ďalším miestam. Po modrej turistickej značke KČT sa dostanete k zaujímavému geologickému útvaru - Viklanu. Ak budete pokračovať po zelenej značke KČT smerom na severovýchod, dôjdete k Smaragdovému jazierku. Vrch Plešivec je tiež historické hradište s rozsiahlymi valmi. Z Jincov, ktoré ležia pod horou, vedie červená trasa k železničnej stanici a do okolitých brdských lesov.

Lesné spoločenstvá pod hradom

Prírodná rezervácia sa nachádza v Libereckom kraji, v okrese Česká Lípa, a obklopuje dominantný hrad Bezděz. Toto územie bolo vyhlásené za chránené v roku 1949 a patrí k najstarším rezerváciám v Českej republike. Rezervácia chráni unikátne ekosystémy bučín, suťových lesov a borovicových dúbrav, ktoré sa vyvinuli na vrcholoch a svahoch oboch Bezdězov. Celková rozloha NPR je približne 33,4 hektára.

Najvyšším bodom rezervácie je vrchol Velkého Bezdězu s nadmorskou výškou 603 m n. m., na ktorom stojí stredoveký hrad. Samotný hrad je častým cieľom turistov, z jeho veže je nádherný výhľad na oblasť Máchovho kraja.

Prírodné hodnoty a ekosystém

Územie NPR je cenné z hľadiska botanického i zoologického. Prevažujú tu staré porasty kyslých bučín a zmiešané porasty s vysokým zastúpením buku, duba a lipy. Rezervácia slúži ako významné útočisko pre chránené druhy rastlín a živočíchov, napríklad pre výskyt viacerých druhov orchideí a chránených druhov vtákov, ako je výr skalný. Práve vďaka neprerušenému vývoju lesa je celá oblasť jedným z najlepšie zachovaných lesných komplexov v Polabí.

Turistická dostupnosť a trasy KČT

Vzhľadom na to, že NPR sa nachádza v tesnom susedstve hradu, je lokalita veľmi dobre prístupná. Návštevníci môžu k hradu a do rezervácie vystúpiť z obce Bezděz (ležiacej na úpätí vrchu).

Žltá turistická značka KČT: Vedie priamo z obce Bezděz až pod hrad. Ide o najčastejšiu výstupovú trasu.

Modrá turistická značka KČT: Táto trasa obchádza NPR a spája Bezděz s obcou Doksy (asi 8 km). V Doksách je aj železničná stanica, ktorá slúži ako záchytný bod pre dlhšie túry po Máchovom kraji.

Zelená turistická značka KČT: Vedie z obce Bezděz na druhú stranu k Větrnému mlynu.

Návštevníci musia rešpektovať pravidlá správania sa v národnej prírodnej rezervácii a pohybovať sa iba po vyznačených chodníkoch. Turistický chodník vedúci k hradu Bezděz je upravený, hoci stúpanie je pomerne prudké.

Oáza lužných lesov a meandrov

Prírodný park Dolné Poohří bol vyhlásený v roku 2001 na ploche necelých 40 km² a rozprestiera sa pozdĺž dolného toku rieky Ohře v Ústeckom kraji, približne medzi obcami Křesín a Bohušovice nad Ohří. Poslaním tohto prírodného parku je chrániť jedinečný krajinný ráz nivy rieky, kde sa nachádzajú posledné zachované zvyšky pôvodných lužných lesov a kde rieka Ohře vytvára malebné voľné prírodné meandre. Územie je charakteristické výskytom mnohých druhov ohrozených a chránených rastlín a živočíchov, pre ktoré sú zaplavované lúky a staré, zanesené mŕtve ramená rieky ideálnym útočiskom. Park sa tiahne v pretiahnutom oblúku v dĺžke zhruba 17 km.

Ako sa tam dostanete

Prírodný park Dolné Poohří sa nachádza v rovinatej krajine a je ľahko dostupný z okolitých miest. Najväčšími sídlami v jeho blízkosti sú Libochovice, Budyně nad Ohří a Brozany nad Ohří. Pre peších turistov je park sprístupnený najmä červeno značenou turistickou trasou, ktorá vedie z Doksan cez Budyni nad Ohří do Libochovíc. Územím parku prechádza aj cyklotrasa č. 6 spájajúca Terezín a Louny. Vďaka železničným tratiam, ktoré pretínajú územie (napr. v okolí Libochovíc a Brozan), je možné využiť aj vlakovú dopravu.

Čo môžete v okolí objavovať

Okolie Prírodného parku Dolné Poohří je bohaté na historické pamiatky. Priamo na území alebo v jeho tesnej blízkosti sa nachádza niekoľko významných cieľov. Navštíviť môžete Vodný hrad Budyně nad Ohří so známou alchymistickou dielňou alebo barokový Zámok Libochovice, rodisko J. E. Purkyně, obklopený rozsiahlym zámockým parkom a záhradou. Za návštevu stojí aj kláštor v Doksanoch. Z prírodných pamiatok v rámci parku stoja za zmienku menšie chránené územia ako Prírodná rezervácia Pístecký les alebo Prírodná pamiatka Evaňská rokle. Park je tiež ideálnym miestom pre pozorovanie vtáctva a pre prechádzky pozdĺž meandrov rieky Ohře.

Panskú skalu preslávila Pyšná princezná

Nie je u nás snáď človeka, ktorý by za svoj život aspoň raz nevidel krásnu českú rozprávku Pyšná princezná. A viete, kde sa ukrýval princ Miroslav s princeznou Krasomilou po úteku z Pôlnočného kráľovstva? Áno, bolo to práve na Panskej skale.

Panská skala, ležiaca na území mesta Kamenický Šenov v okrese Česká Lípa v Libereckom kraji, je známa aj pod názvom Varhany. Miesto je zapísané ako národná prírodná pamiatka a starostlivosť o ňu zabezpečuje regionálne pracovisko Správy Chránenej krajinnej oblasti České stredohorie.

Ide o výraznú čadičovú skalu, ktorá vznikla po náraze kontinentálnej africkej litosferickej dosky do dosky európskej a následnom alpinskom vrásnení. Procesy, ktoré počas druhohôr a treťohôr aktivovali vulkanickú činnosť, stáli za vznikom nových zlomov v kôre, vďaka ktorým mohlo magma opäť prúdiť až k zemskému povrchu.

Na mieste dnešnej Panskej skaly sa v tom čase tlačilo magma čadičového zloženia. To však zostalo iba v prívodnom kanáli a nikdy sa nedostalo až na povrch. Stlačené magma začalo postupne chladnúť, a vďaka tomu sa dnes môžeme kochať týmto zaujímavým prírodným úkazom, ktorým Panská skala nepochybne je. Skala je súčasťou podcelku Verneřické stredohorie.

Dlhodobá snaha o ochranu Panskej skaly

Už koncom 19. storočia sa miestni obyvatelia snažili o ochranu tohto unikátneho miesta. Kvôli nedostatku financií však bola prvá oficiálna žiadosť z roku 1878 na krajinský výbor zamietnutá. Až v roku 1895 bolo vydané rozhodnutie, ktoré zakazovalo ťažbu v oblasti Panskej skaly, a tá sa tak stala najstaršou geologickou rezerváciou v Čechách.

Ako to už býva, nie vždy bolo toto nariadenie dodržiavané. Preto v roku 1902 začali členovia Fondu pre záchranu Panskej skaly predávať losy po 50 halierov, aby mohla byť skala zakonzervovaná. Počas dvoch rokov sa podarilo vyzbierať 6 172 korún a 50 halierov.

Až v roku 1913 fond dosiahol toho, že vtedajšej majiteľke lomu, ležiaceho v tesnej blízkosti skaly, definitívne zakázali ťažbu. Zaslúžili sa o to okrem iného aj turistické spolky z Čiech, alpské spolky či spolok Priatelia prírody. Ďalší majiteľ lomu však požadoval od štátu finančnú náhradu a po mnohých peripetiách bolo miesto odkúpené Okresným výborom v Českej Kamenici. 18. septembra 1953 bola Panská skala oficiálne vyhlásená za národnú prírodnú pamiatku.

Neďaleko Panskej skaly sa nachádza platené parkovisko aj s turistickými informáciami a sociálnym zázemím. Miesto je veľmi dobre dostupné, pretože leží pri ceste I. triedy, spájajúcej mestá Nový Bor a Česká Kamenice. Okolo pamiatky vedie aj cyklotrasa a zavedú vás sem tri turistické trasy – modrá z Nového Boru, žltá od Žandova a zelená z centra Kamenického Šenova.

Vyberte sa aj za ďalšími zaujímavosťami v okolí Panskej skaly

V rámci vášho putovania po Českolipsku môžete navštíviť aj ďalšie turisticky zaujímavé pamiatky. Napríklad Skalný hrad Sloup na okraji obce Sloup v Čechách, ktorý je rovnako ako Panská skala preslávený vďaka filmárom. Alebo sa vydajte na Bělske vodopády, ktoré vám ponúknu zaujímavú podívanú počas leta aj zimy. Tým, ktorí dávajú prednosť mestským prechádzkam pred turistikou v prírode, odporúčame Děčín, Českú Lípu alebo Varnsdorf. Obchody, kaviarne, malebné uličky – aj mestská turistika má svoje čaro.

V uvedených mestách si môžete zabezpečiť aj nocľah. Ak chcete v Severných Čechách stráviť dlhší čas a hľadáte ubytovanie pri Panskej skale, môžu byť tieto mestá výborným východiskovým bodom. Alebo vás viac lákajú chaty a chalupy? Či už v meste, na dedine alebo v prírode, môžete si nájsť aj apartmány, penzióny alebo hotely, kde vás nielen ubytujú, ale v mnohých prípadoch poskytnú aj doplnkové služby. A aký typ ubytovania máte radi vy?

Krkonošský domov vzácnych lúk

Prírodná pamiatka je chránené územie nachádzajúce sa v Královohradeckom kraji, v okrese Trutnov, v katastri obce Svoboda nad Úpou. Táto oblasť bola za chránenú vyhlásená ešte v roku 1995. Chráni rozsiahly komplex slatinných a rašelinových lúk s mimoriadne zachovalou mozaikou rastlinných spoločenstiev, ktoré sú celoštátne ohrozené v dôsledku odvodňovania podobných lokalít. PP Slunečná stráň sa rozkladá na ploche približne 16,56 hektára v nadmorskej výške okolo 640 m n. m..

Predmet ochrany a flóra

Územie Slunečnej stráne je cenné predovšetkým vďaka svojej unikátnej botanickej skladbe. Ide o kľúčový príklad zachovalých ekosystémov, pričom časť biotopov spadá do zbierky prioritných biotopov v rámci celoeurópskej sústavy Natura 2000. Prírodná pamiatka slúži aj ako dôležité miesto pre záchranné transfery - je využívaná ako genetická banka pre prenos chránených druhov rastlín zo zanikajúcich prirodzených nálezísk. Medzi vzácne druhy, ktoré sa tu úspešne uchytili, patria napríklad orchidey, ako napríklad vstavačovec bazový a kruštík močiarny, ale aj nápadný mečík strechovitý.

Turistická dostupnosť

Prírodná pamiatka Slunečná stráň je situovaná približne jeden kilometer východne od mesta Svoboda nad Úpou. Návštevníci sem môžu doraziť individuálnou dopravou, pričom auto je možné zaparkovať na prípadných dostupných parkoviskách v smere na Jánské Lázně. Pešia trasa vedie z centra Svobody nad Úpou po značených cestách smerom na východ. Konkrétne turistické trasy KČT nevedú priamo cez samotnú pamiatku, nakoľko je snahou Správy KRNAP udržať vysokú ochranu územia, avšak chodníky v blízkom okolí ponúkajú krásny výhľad na pôsobivú scenériu Krkonôš, vrátane Černej hory a Sněžky. 

Turisti by mali dbať na ohľaduplnosť a rešpektovať pravidlá správania sa v chránenom území.

Stepné ostrovy vzácnej flóry a fauny

Prírodná pamiatka Špidláky sa nachádza v Juhomoravskom kraji, južným smerom od obce Čejč (v okrese Hodonín), neďaleko Čejkovíc. Predstavuje výnimočnú prírodnú oázu uprostred intenzívne obhospodarovanej poľnohospodárskej krajiny, ktorá chráni tri zachovalé ostrovčeky panónskych sprašových stepných trávnikov a širokolistých suchých trávnikov. Rozloha chráneného územia je približne 15,4 hektára s nadmorskou výškou medzi 191 a 239 metrov. Špidláky sú jedným z posledných refúgií pre rad vzácnych a kriticky ohrozených druhov rastlín a teplomilného hmyzu viazaných na sprašové podložie.

Ako sa tam dostanete

Východiskovými bodmi pre návštevu Špidlákov sú obce Čejč alebo Čejkovice. K lokalite vedie červeno značená turistická trasa, ktorá smeruje z Čejkovíc do Čejče, a oblasťou prechádza aj Cesta T. G. M.. Prechádzka je nenáročná a trasa vás prevedie malebnou vinárskou krajinou Južnej Moravy. V blízkosti prírodnej pamiatky vedú aj cyklotrasy, konkrétne Mutěnická a Moravská vínna cyklotrasa. Pre orientáciu sa oplatí vyhľadať južnú a juhovýchodnú časť obce Čejč.

Čo môžete v okolí objavovať

Oblasť je známa predovšetkým ako vinársky región a miesto s bohatou faunou a flórou. Priamo v Špidlákoch možno obdivovať chránené rastliny ako katrán tatársky, kosatec nízky, lykovček voňavý, či pelynek Pančičov, ktorý tu má jedno z posledných troch miest výskytu v celej Českej republike. Z živočíchov tu žije vzácny fúzač jednorohý alebo strelček uhorský. V neďalekých Čejkoviciach môžete navštíviť slávne Templárske pivnice a Bylinkový raj Sonnentor s prehliadkami výroby biočajov a biokorenia. Turistická trasa vás môže zaviesť aj k sírnemu prameňu Heliga v Čejči, ktorý má osviežujúce účinky. Milovníci vína môžu využiť blízkosť vinárskych obcí Mutěnice a Vrbice, kde sa nachádzajú jedinečné vinné pivnice.

Spojenie histórie a lužnej prírody

Prírodný park Mikulčický luh je chránená krajinná oblasť s rozlohou takmer 8 km², ktorá sa rozprestiera v Dolnomoravskom úvale v Juhomoravskom kraji, juhovýchodne od Hodonína a v tesnej blízkosti obce Mikulčice. Park, vyhlásený v roku 1999, predstavuje typickú a cennú ukážku lužnej krajiny v údolnej nive rieky Moravy. Aj napriek regulácii rieky v 70. rokoch 20. storočia si územie zachovalo charakteristické prvky ako sú lužné lesy (s prevahou duba letného, brestu a jaseňa), nivné lúky, mŕtve ramená a tône. Na jar je podrast lužného lesa bohato pokrytý kobercami bylín, kde dominuje napríklad cesnak medvedí a snežienky. Celé územie je od roku 2003 súčasťou Biosférickej rezervácie UNESCO Dolná Morava.

Ako sa tam dostanete

Prírodný park Mikulčický luh je veľmi úzko spojený s jednou z najvýznamnejších archeologických lokalít v Českej republike – Slovanským hradiskom v Mikulčiciach – Valy, ktoré je jeho súčasťou. Najčastejšie sa k parku dostanete z obce Mikulčice, odkiaľ vedie k areálu hradiska značená cesta. K areálu Veľkomoravského pamätníka je možné dôjsť autom, kde je k dispozícii parkovisko. Parkom prechádza tiež rad cyklotrás a náučných chodníkov, ktoré návštevníkov vedú tak historickým areálom, ako aj lužným lesom až k rieke Morave. Vstup do samotného prírodného parku je voľný, spoplatnený je iba vstup do expozícií a na rozhľadňu v rámci Archeoskanzenu.

Čo môžete v okolí objavovať

Dominantou a hlavným cieľom návštevníkov je Slovanské hradisko v Mikulčiciach – Valy. Táto národná kultúrna pamiatka, kedysi jedno z centier Veľkej Moravy, ukazuje pozostatky kniežacieho paláca a dvanástich kostolov. V areáli sa nachádza návštevnícke centrum s expozíciami, a hlavne 30 metrov vysoká vyhliadková veža, ktorá ponúka pohľad z vtáčej perspektívy na celé hradisko aj okolité lužné lesy. Priamo v parku sa nachádza Prírodná rezervácia Skařiny, významná ornitologická lokalita, kde možno pozorovať bociany biele, volavky popolavé, rybárika riečneho alebo bobra európskeho. Lužným lesom sa môžete vydať až k hraničnej rieke Morave, ktorú so slovenskými Kopčanmi spája lávka, čím vzniká cezhraničný Archeopark Mikulčice – Kopčany.

Ornitologický klenot lužného lesa

Prírodná rezervácia (PR) Skařiny je chránené územie nachádzajúce sa v Juhomoravskom kraji, v okrese Hodonín, pri pravom brehu rieky Moravy. Rezervácia leží juhovýchodne od obce Mikulčice, v tesnej blízkosti významného Slovanského hradiska Mikulčice - Valy. Oblasť bola vyhlásená ako chránená v roku 1956 a zaberá rozlohu 11,39 hektára . PR Skařiny je neoddeliteľnou súčasťou rozsiahlejšieho Prírodného parku Mikulčický luh, patrí tiež do širšieho chráneného územia sústavy Natura 2000.

Predmet ochrany a ekosystém

Hlavným dôvodom vyhlásenia rezervácie je ochrana starého a zachovalého lužného porastu a predovšetkým vzácne hniezdisko vtáctva. Ide o jeden z posledných kúskov lužného lesa v údolnej nive rieky Moravy.

Skařiny sú dôležité ako jedno z mála miest v Českej republike, kde bociany biele hniezdia v kolóniách, pričom ich tunajšia kolónia patrí k najväčším na Morave. Hniezdi tu aj významná kolónia volaviek popolavých. Nájdete tu aj druhy ako je napríklad rybárik riečny alebo fúzatka trstinová. Príležitostne sem zaletujú aj vzácne dravce ako lunianc červený a orliak morský.

Rezerváciu tvorí tvrdý lužný les, kde v stromovom poschodí dominujú staré exempláre dubu letného, sprevádzané topoľom kanadským, jaseňom úzkolistým a lipou malolistou. Územie presne hraničí so slepým ramenom rieky Moravy.

Turistická dostupnosť

Prírodná rezervácia Skařiny sa nachádza v atraktívnej lokalite, približne pol kilometra od Národnej kultúrnej pamiatky Slovanské hradisko Mikulčice. Hoci priamy vstup do najprísnejšie chráneného lužného porastu nie je z dôvodu ochrany hniezdiska vzácneho vtáctva povolený, rezerváciu je možné si prezrieť z okolitých lesných ciest a chodníkov. Z obce Mikulčice sa môžu návštevníci vydať k archeologickému nálezisku, odkiaľ vedie lesom spevnená cesta k okraju rezervácie a k rieke Morave. Pre peších a cyklistov je veľmi dôležitá nová Lávka Veľkej Moravy, ktorá bola otvorená v roku 2019 a prepája archeologický areál Mikulčice na českej strane s historickými Kopčanmi na slovenskej strane. Táto lávka vedie v blízkosti rezervácie, pričom z cyklotrás po oboch brehoch Moravy je možné ju obísť a pozorovať. Turistická trasa z Hodonína taktiež vedie do Mikulčíc a k Morave. 

Je nevyhnutné dodržiavať pravidlá, nepribližovať sa k hniezdiskám a rešpektovať značenie obmedzujúce vstup.

Biosférická rezervácia Dolná Morava sa nachádza v slnkom zaliatom Juhomoravskom kraji. Jej návšteva je pre mnohých cestovateľov veľmi lákavá, pretože im ponúka to najlepšie z Pálavy a jej blízkeho okolia. Ak si do tejto lokality urobíte výlet, určite by ste sa mali následne osviežiť v príjemnej vode Novomlýnskych nádrží a tiež by ste nemali zabudnúť ochutnať víno od miestnych pestovateľov, na ktorých viniciach budete mať z vrcholkov rezervácie nerušený výhľad.

Do rezervácie sa dostanete, keď sa rozhodnete cestovať do Lednicko-valtického areálu, ktorý je zapísaný na zozname UNESCO. Vydať sa môžete aj na prázdniny do Pavlova či Dolných Věstoníc, ktoré preslávilo nielen dobré víno, ale aj množstvo archeologických nálezov. Do tejto oblasti patria aj lokality mimo Pálavy, spomenúť môžeme napríklad okolie Mikulčíc a Lanžhota, kde je taktiež krásna príroda.

Biosférická rezervácia Dolná Morava má celkovú rozlohu približne 320 km² a jej územie má významnú hodnotu pre životné prostredie. Zaujímavosťou je, že pohltila bývalú biosférickú rezerváciu Pálava, ktorú výrazne rozšírila o lužné lesy, ktoré sa nachádzajú na sútoku riek Dyje a Moravy, o komponovanú krajinu, ktorú tisíce ľudí ročne navštevujú v Lednicko-valtickom areáli, či o krajinu v okolí Mikulčíc a Lanžhota. Samozrejme, nič vám nebráni v tom, aby ste sa kochali pohľadom na unikátne pálavské ekosystémy a na výrazné vápencové bradlá, ktoré sú pre túto krajinu typické.

Centrum Biosférickej rezervácie Dolná Morava sa nachádza v Lednici, ktorú poznáte vďaka Múzeu hračiek Lednice či Múzeu Lednice dávna, v ktorom sa prenesiete do čias prvej republiky. Keďže do nej môžete vstúpiť z mnohých miest, môžete si naplánovať zaujímavý výlet počas wellness alebo romantického pobytu. Prípadne si môžete výlet do prírody ozvláštniť pracovnou cestou. Najpohodlnejšie ubytovanie v blízkosti Biosférickej rezervácie Dolná Morava nájdete v lednických penziónoch a hoteloch, ktoré budú svojimi službami a vybavením vyhovovať aj náročným cestovateľom. Hlavne si na cestu nezabudnite pribaliť pevnú turistickú obuv a dostatok nadšenia, vďaka ktorému uvidíte vždy zase niečo nové.

Chránená teplomilná step v srdci Vysočiny

Prírodná pamiatka Bohuslavické stráně sa nachádza v Pardubickom kraji, v blízkosti obce Bohuslavice pri Dašiciach, a bola vyhlásená na ochranu unikátnej lokality s výskytom teplomilnej stepnej vegetácie. Toto územie s rozlohou len 0,51 hektára predstavuje jeden z najsevernejších výbežkov takzvaného panónskeho termofytika v oblasti. Rezervácia chráni cenné spoločenstvá suchomilných rastlín, ktoré rastú na vápencových horninách.

Lokalita leží na miernych až strmých svahoch s južnou expozíciou v nadmorskej výške okolo 280 – 300 metrov. Územie je domovom mnohých vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov, typických pre suché stepi a lesostepi. Starostlivosť o rezerváciu zahŕňa pravidelné kosenie a odstraňovanie náletových drevín, aby sa zachoval otvorený charakter stepnej krajiny.

Ako sa tam dostanete

Prírodná pamiatka sa nachádza západne od obce Bohuslavice, v okrese Pardubice. Najlepší prístup je pešo priamo z obce, kde je možné zaparkovať na miestnom parkovisku. K strániam vedie nenáročný poľný chodník, ktorý je spravidla dobre prechodený. V blízkosti pamiatky neprechádza priamo značená turistická značka, preto je vhodné orientovať sa podľa mapy a smerových tabúľ na okraji obce.

Čo môžete v okolí objavovať

V blízkom okolí sa oplatí navštíviť mesto Dašice so zachovalým historickým jadrom, kde stojí gotický kostol Panny Márie a renesančná radnica. Neďaleko leží aj prírodný park Orlice, ktorý ponúka relaxačné prechádzky okolo rieky. Južne od Bohuslavic sa nachádza ďalšia prírodná rezervácia Přeloučské terasy, ktorá chráni lužné lesy a mokraďné spoločenstvá v povodí Labe. Milovníci histórie môžu navštíviť neďaleké historické mesto Pardubice so slávnym zámkom.

Ochrana mokraďových a rašelinových lúk s pramenišťami v Kokořínsku

Prírodná rezervácia Moravanské lúky sa nachádza v Stredočeskom kraji, v okrese Mělník, v katastri obce Moravany, v rámci CHKO Kokořínsko – Máchův kraj. Bola vyhlásená na ochranu rozsiahleho komplexu mokraďových a rašelinových lúk s významnými pramenišťami, ktoré sú napájané podzemnou vodou vyvierajúcou z pieskovcového masívu. Tieto lúky sú mimoriadne cenné pre výskyt vzácnych a ohrozených druhov rastlín, predovšetkým orchideí a ostrohov. Rastie tu napríklad vstavač májový (Dactylorhiza majalis) a perovník pštrosí (Matteuccia struthiopteris). Rezervácia je kľúčová pre zachovanie biodiverzity a hydrologických pomerov v pieskovcovom prostredí. Na okraji rezervácie sa nachádzajú cenné jelšové lužné lesy.

Ako sa tam dostanete

Východiskovým bodom je obec Moravany. Autom je možné parkovať na okraji obce. K rezervácii vedie priamo z obce miestna komunikácia, ktorá sa napája na lesné cesty. Trasa je nenáročná, prechádza otvoreným rovinatým terénom. Odporúča sa držať sa značených ciest.

Čo môžete v okolí objavovať

Necelých 5 km severne sa nachádza hrad Kokořín a prírodná rezervácia Kokořínský důl. V blízkej obci Moravany môžete navštíviť kostol sv. Anny. V širšom okolí sa oplatí vidieť hrad Bezděz.

Prírodná rezervácia Písečný přesyp u Vlkova – česká Sahara medzi lesmi

Na okraji CHKO Třeboňsko, necelý kilometer severozápadne od obce Vlkov u Veselí nad Lužnicí, sa rozprestiera jedinečný piesočný presyp — malá, ale výnimočná prírodná rezervácia s výškou dún až 4–6 metrov a rozlohou približne 0,8 ha. Vznikla navievaním piesku z okolia rieky na prelome pleistocénu a dodnes si zachováva pôvodnú podobu — mlčanlivý fragment púšte uprostred južných Čiech.
 

Čo Vás tu zaujme – prírodné divadlo v piesku

• Duny tvoria výrazné žlté plochy bez rastlinného pokryvu, kde vietor vytvára charakteristické zvlnenie piesku
• Vyskytujú sa tu vzácne suchomilné rastliny — napr. kolenec Morisonov, paličkovec šedivý, kostrava vlasatá aj drsno­listá
• Žije tu špecializovaný hmyz vrátane samotárskych včiel Andrena vaga, chrobáka Anisoplila villosa a pavúka slíďaka Arctosa perita
• Územie je súčasťou náučného chodníka Veselské pískovny, ktorý Vám priblíži geológiu aj biológiu tohto miesta

Pre koho je miesto inšpiráciou

• Pre milovníkov prírody a geológie, ktorí chcú spoznať unikátne piesočné prostredie
• Pre cyklistov, turistov a fotografov, ktorí ocenia nezvyčajný kontrast púštnej scenérie v lesnom prostredí
• Areál je prístupný z rovinatej trasy — vhodný aj pre návštevníkov s obmedzenou mobilitou
• Vstup na nespevnené plochy je z dôvodu ochrany prírody zakázaný

Ako sa sem dostanete a čo Vás čaká
K rezervácii sa dostanete pešo po žltej turistickej značke z Vlkova alebo z Veselí nad Lužnicí. Začiatok trasy ponúka pohodlné parkovanie pri Veselských pískovnách. V blízkosti nájdete aj náučné tabule, jazerá na kúpanie a pokojnú prírodu vhodnú na nenáročnú prechádzku.

Písečný přesyp u Vlkova – ticho, ktoré dýcha príbehom starej krajiny
Táto malá „česká Sahara“ je skrytým prírodným pokladom, kde púštne ticho a život na piesku vytvárajú zvláštnu symfóniu. Príďte si sem načerpať pocit priestoru, kontrastu a pradávnej histórie piesku.

Prírodná pamiatka Kozí vršek sa nachádza v obci Vlkov v okrese Tábor, pri železničnej trati medzi Veselím nad Lužnicí a Českými Velenicami. Je charakteristická rulovou skalou, na ktorej rastie ojedinelý poniklec jarný a sprievodná vegetácia, ktorá sa typicky vyskytuje v plytkej a na živiny chudobnej pôde. Táto terénna vyvýšenina je chránená od roku 1924, keď ju zakúpila Československá botanická spoločnosť práve pre bohatý výskyt jedinečnej flóry.

Na ploche 0,38 ha v prvej polovici 20. storočia pomáhal pasenie regulovať výskyt náletových drevín, čo vytváralo podmienky pre rast ponikleca. Do 60. rokov 20. storočia sa na bezlesí podieľali aj požiare vzniknuté od parných lokomotív, ktoré územím prechádzali. Poniklece však poškodzovali záhradkári, ktorí si ich odnášali na svoje skalky. Existuje celý rad ďalších dôvodov, prečo poniklec mizne. Prebehlo viacero pokusov o jeho záchranu v tejto lokalite. Snaha bola napodobniť prostredie, aké vytváralo kedysi pasenie, teda odstraňovaním náletov. Pokus o narušovanie pôdy a vysievanie zrelých semien však bol neúspešný. V dôsledku extrémneho sucha na jar 2016 odumrel na Kozom vršku aj posledný matečný trs ponikleca. Už na jeseň toho roku boli dosadené mladé rastliny zo semien tých pôvodných. Správcovia lokality naďalej odstraňujú nálety a vyššiu vegetáciu, ktorá by vzácnu flóru mohla ohroziť.

Poniklec jarný patrí medzi kriticky ohrozené druhy v Českej republike. Ojedinele sa vyskytuje v Krkonošiach (Obří důl) a v Jeseníkoch (Veľká kotlina). V nižších polohách je okrem Kozieho vršku pri Vlkové zaznamenaný aj v severných Čechách (Bělá pod Bezdězem) a na Třeboňsku (Staňkov a Halámky).

Kozí vršek však nie je jedinou prírodnou zaujímavosťou Vlkova, neďaleko sa nachádza aj Piesočný presyp pri Vlkové, prírodná rezervácia tvorená piesočnou dunou z naviateho piesku. V okolí obce sa nachádza aj niekoľko vodných plôch, najznámejšie sú Veselské pieskovne a Vlkovská pieskovňa, ktoré sú obľúbené ako letné rekreačné strediská. Keďže je Vlkov súčasťou Třeboňska, aj v širšom okolí natrafíte na množstvo rybníkov, v niektorých sa môžete kúpať, v iných rybárčiť a ďalšie si len prezrieť z cyklotrasy, ktorá vedie popri nich. Spoznajte aj históriu Třebone, napríklad na zámku alebo v Kláštore augustiniánov. Medzi najobľúbenejšie pamiatky patrí Schwarzenberská hrobka. Určite sa Vám oplatí naplánovať si výlet aj do okresného mesta Tábor, kde si svoje nájde naozaj každý – od rodín s deťmi, ktoré navštívia ZOO, cez milovníkov lega až po tých, ktorí chcú zažiť tajomnú atmosféru Strašidelného podzemia.

S hľadaním ubytovania môžete začať priamo vo Vlkové, kde sú v ponuke chalupy či ubytovanie v súkromí. Podobne je na tom aj neďaleká obec Val, kde sú navyše v ponuke aj apartmány. Pestrý výber chalúp a ubytovania na typickom juhočeskom statku nájdete v Lužnici. Vo Veselí nad Lužnicí sa ubytujete v penziónoch alebo hoteloch, so všetkými službami, ktoré sú pre tieto typy ubytovania typické. Dovolenka na Třeboňsku je niečo, čo by mal aspoň raz za život absolvovať každý. Táto oblasť je na turistov pripravená každý rok viac a viac – budujú sa cyklotrasy, pribúdajú ubytovacie zariadenia a služby. Veríme, že tu budete spokojní.

Prírodná rezervácia Na Ivance – lužná krajina, kde rieka tancuje v meandroch

V úseku rieky Lužnice medzi obcami Majdalena a Suchdol nad Lužnicí sa ukrýva rezervácia Na Ivance. Prirodzené meandre rieky spolu s ramenami, množstvom tônin a nivnými lúkami tvoria živý ekosystém v jednej z najcennejších častí CHKO Třeboňsko. Táto lokalita, vyhlásená v roku 1998, uchváti aj tých najnáročnejších milovníkov prírody.
 

Čo tu objavíte – mozaiku vody, zelene a života

• Prirodzene kľukatý tok rieky Lužnice s množstvom tônin v rôznych štádiách vývoja
• Zmiešané lužné porasty tvorené jelšou, krehkou vŕbou a dubom letným, doplnené o podrast bohatý na čremchu, brslen či kalinu
• Miestna mokraďová flóra zahŕňa vzácnosti ako žebratka bahenná alebo stulík žltý
• Fauna zahŕňa potápnika vodného, vodnára striebristého, skokana štíhleho, hniezdiace druhy vtákov ako rybárik riečny, trasochvost horský, prostredný ďateľ, a tiež vzácnych cicavcov – vydru riečnu a rybárika vodného

Pre koho je rezervácia Na Ivance ako stvorená

• Pre milovníkov vodných krajín, lužných lesov a mokraďovej biodiverzity
• Pre pešie výpravy, cyklistov aj rodiny s deťmi, ktorí ocenia prístupné, pokojné prostredie
• Areál je prístupný po rovine a vyhovuje aj návštevníkom s obmedzenou mobilitou
• Vstup so psami nie je vhodný – kvôli ochrane citlivých biotopov

Kde to nájdete a ako sem doraziť
Rezervácia sa rozkladá medzi Majdalenou a Suchdolom nad Lužnicí, predovšetkým popri nive rieky. Prístup vedie po spevnených cestách z oboch obcí; parkovanie je možné v ich blízkosti. Náučný chodník či značená trasa Vás prevedie meandrami rieky medzi lužnými porastmi a tôninami.

Miesto, kde rieka aj príroda píšu svoj vlastný príbeh
Prírodná rezervácia Na Ivance Vám otvorí oči k tomu, ako vyzerá živá krajina – bez zásahu človeka, s rešpektom k tempu vody aj života, ktorý v nej plynie. Je to miesto pre ticho, úžas a stretnutie s tým najčistejším z prírody.

Zachovalý komplex mokraďových spoločenstiev, rašelinísk a meandrov na hornom toku rieky Lužnice

Prírodná rezervácia Horní Lužnice sa nachádza v Juhočeskom kraji, v okrese Jindřichův Hradec, v katastri obcí Staré Hamry a Hranice, v tesnej blízkosti hraníc s Rakúskom. Je kľúčovou súčasťou CHKO Třeboňsko a bola vyhlásená na ochranu mimoriadne cenného a rozsiahleho komplexu prírodných riečnych meandrov, ktoré si Lužnice vytvorila v širokej, plochej údolnej nive. Rezervácia zahŕňa rozsiahle rašelinné lúky, prameništia, jelšiny a mokraďové spoločenstvá, ktoré sú domovom pre celú radu vzácnych a ohrozených druhov rastlín. Územie je dôležité pre ornitológiu a ochranu obojživelníkov, predovšetkým vydry riečnej (Lutra lutra). Rašeliniská tu dosahujú významnú hrúbku a sú cenným archívom pre štúdium vývoja vegetácie po poslednej dobe ľadovej.

Ako sa tam dostanete

Východiskovými bodmi sú obce Hranice alebo Nová Ves nad Lužnicí. Autom je možné parkovať v obci. K rezervácii vedie zelená turistická značka, ktorá kopíruje tok Lužnice. Územím prechádza aj náučný chodník Vydra. Trasa je nenáročná, ideálna na pešiu turistiku.

Čo môžete v okolí objavovať

Necelých 10 km severne sa nachádza historické mesto Třeboň so zámkom Třeboň a rybníkom Svět. V obci Hranice môžete navštíviť kostol sv. Jána Krstiteľa. V blízkom okolí sa oplatí vidieť prírodnú rezerváciu Červené blato, ktorá chráni rozsiahle rašeliniská.

Piesočný obzor v srdci Třeboňska – Prírodná pamiatka Pískovna u Dračice

Na území CHKO Třeboňsko, medzi Rapšachom a Suchdolom nad Lužnicí, nájdete unikátny priestor, kde ťažba štrkopiesku odhalila geologické vrstvy vrátane skalných výchozov a xerotermných biotopov. Táto vyhlásená prírodná pamiatka zameraná na ochranu vznikla v roku 2001 a je cenným dokladom, ako príroda dokáže obnoviť svoju silu po priemyselnej činnosti.
 

Čo tu objavíte – zmes krásy piesku, skál a života

• Priestor bývalého lomu so suchými piesočnými plochami, skalnými útvarmi a drobnými mokraďami, ktoré pôsobia ako malá mozaika biotopov
• Na piesčinách rastie napríklad paličkovec šedivý a nahoprutka piesočná, zatiaľ čo mokrade hostia paprade či jelše
• Žije tu množstvo ohrozených živočíchov: predovšetkým ropucha krátkonohá a blatnica škvrnitá, ďalej skokan štíhly, rosnička zelená, vretenica obyčajná, jašterica obyčajná aj živorodá — a dokonca včelárik pestrý zahniezdil pri vode
• Lokalita vznikla náhodne zachovaním pôvodného rázu krajiny a dnes ukazuje príklady geologickej stavby Třeboňskej panvy

Pre koho je rezervácia ideálna

• Pre priaznivcov geológie, biotopov a ekosystémov, ktoré vznikli po ťažbe
• Pre peších turistov, cyklistov aj milovníkov prírody hľadajúcich pokojné, zaujímavé miesto na pozorovanie
• Areál je ľahko prístupný po rovine, bezbariérový
• Vstup so psami nie je vhodný – terén ani citlivosť biotopu to neumožňujú

Ako sa sem dostanete a čo Vás tu čaká
Pieskovňa sa nachádza pri obci Františkov, prístupná spevnenou cestou z križovatky Františkov–Rapšach. Parkovanie je možné na okraji obce, neďaleko začiatku rezervácie. V okolí nájdete pokojné prírodné prostredie ideálne na tiché pozorovanie, prechádzky a spoznávanie miestneho ekosystému.

Miesto, kde piesok rozpráva príbeh krajiny
Pieskovňa u Dračice nie je len dierou v zemi – je to živý príbeh o tom, ako ťažba môže viesť k ochrane a poznaniu. Každý krok po piesočných plochách, skalách aj mokradiach pripomína, že príroda má schopnosť znovu ožiť – a niekedy aj bohato prekvapiť.

Prírodná rezervácia Červené blato – rašelinová oáza, kde farba krajiny rozpráva svoj príbeh

Národná prírodná rezervácia Červené blato, nachádzajúca sa na juhozápadnom okraji CHKO Třeboňsko, je jedným z najväčších a najzachovalejších rašelinísk v Českej republike. Jej názov odkazuje na charakteristické hnedooranžové sfarbenie vody, ktoré dodáva celej krajine výnimočný nádych.
 

Čo tu objavíte – príroda vo svojej autentickej podobe

• Masívna vrstva rašeliny dosahuje až 7–8 metrov, s bohatým porastom borovice blatky, rojovníka močiarného, suchopýru pochvatého a vzácnej rosičky okrúhlolistej
• Územie prešlo ťažbou rašeliny od 18. storočia; dnes tu vzniká pestrá mozaika biotopov vďaka prirodzenej rekultivácii
• Náučný chodník dlhý cca 5 km vedie po drevených lávkach, vybavený 6 informačnými zastaveniami, vrátane odpočívadla a vyhliadkovej terasy nad jazierkom
• Rezervácia je domovom bohatej fauny, najmä pestrého výskytu motýľov a ďalšieho bezstavovcového hmyzu, ktorý oceňuje špecifické mikrostanovištia

Pre koho je Červené blato inšpiráciou

• Pre milovníkov rašelinísk, prírodnej geológie aj tichej krajiny v autentickom stave
• Pre rodiny s deťmi, školy a výtvarných nadšencov – drevený chodník a názorné panely pútavo predstavujú prírodné procesy
• Areál je prístupný po rovine a náučný chodník je pohodlný aj pre osoby s obmedzenou mobilitou
• Vstup so psami nie je vhodný, aby nebolo ohrozené citlivé prostredie

Ako sa sem dostanete a čo tu môžete očakávať
Rezervácia sa nachádza v blízkosti osady Jiříkovo Údolí a je dostupná po spevnenej ceste z hlavnej komunikácie medzi Novými Hradmi a Třeboňou. Pri vstupe je malé parkovisko a východzí bod náučného chodníka. Trasa Vás prevedie rašelinovým porastom, mokraďami aj rašelinovými jazierkami v krajine pripomínajúcej tundru.

Červené blato – miesto, kde farba sveta dýcha históriou prírody
Táto rezervácia je prirodzeným svedectvom, že aj po priemyselnom zásahu môže príroda ožiť a skrášlieť. Každý krok po drevených lávkach vedie do vody, ktorá rozpráva príbeh slatiny, pôdy aj histórie. Je to výlet, ktorý vytvára priestor na stíšenie aj poznanie.

Najvyššie položené pôvodné lesné spoločenstvá s pralesovitým charakterom v Českém lese

Prírodná rezervácia Čerchovské hvozdy sa nachádza v Plzeňskom kraji, v okrese Domažlice, v katastri obcí Česká Kubice a Všeruby, na najvyššom masíve Českého lesa (Čerchov, 1 042 m n. m.). Je jednou z najvýznamnejších a najvyššie položených chránených oblastí v celom pohorí. Rezervácia bola vyhlásená na ochranu rozsiahlych pôvodných a pralesovitých lesných spoločenstiev, predovšetkým horských bučín a horských smrečín, ktoré sa vyvíjajú pod vplyvom drsného subalpínskeho podnebia s vysokou snehovou pokrývkou. Územie je dôležité pre ochranu vzácnych rastlín a živočíchov viazaných na staré horské lesy, vrátane glaciálnych reliktov a chránených druhov vtáctva, napríklad kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum). Rezervácia je kľúčová pre štúdium prirodzeného vývoja horských ekosystémov.

Ako sa tam dostanete

Východiskovými bodmi sú obce Česká Kubice alebo Všeruby. Autom je možné parkovať na Českej Kubici. K rezervácii vedie červená turistická značka smerujúca na vrchol Čerchov. Na vrchole Čerchov sa nachádza rozhľadňa a veža (Kurzova veža) a meteorologická stanica. Trasa je náročná, horská, s veľkým prevýšením.

Čo môžete v okolí objavovať

V blízkom meste Domažlice môžete navštíviť historické centrum a Domažlickú vežu. Necelých 5 km južne sa nachádza prírodná rezervácia Bystřice s meandrujúcim potokom. V širšom okolí sa oplatí vidieť hrad Přimda.

Ochrana krajinárskej dominanty s geologicky cenným odkryvom a teplomilnými spoločenstvami v Stredočeskej tabuli

Prírodný park Kukle sa nachádza v Stredočeskom kraji, v okrese Kladno, v katastri obcí Lány a Stochov. Park bol vyhlásený s cieľom chrániť mimoriadne cennú a zachovalú krajinnú oblasť, ktorej dominuje výrazný vrch Kukle (388 m n. m.). Územie je dôležité z geomorfologického a geologického hľadiska, pretože tu nachádzame unikátny odkryv karbónskych a permských sedimentov a vulkanitov, ktoré tvoria výrazný farebný prechod v Stredočeskej tabuli. Na teplých a slnečných južných svahoch sa vyvinuli vzácne xerotermné (teplomilné) spoločenstvá a dubohrabiny, ktoré sú domovom pre rad chránených druhov rastlín a živočíchov. Park tiež zahŕňa rozsiahle lúky a poľné cesty, ktoré sú dôležité pre ráz krajiny.

Ako sa tam dostanete

Východiskovým bodom sú obce Lány alebo Stochov. Autom je možné parkovať v Stochove. K vrchu Kukle vedie z obce Lány nenáročná trasa po miestnych komunikáciách a žltej turistickej značke. Trasa je nenáročná, prechádza otvorenou krajinou a miernym stúpaním na vrchol.

Čo môžete v okolí objavovať

V blízkej obci Lány môžete navštíviť zámok Lány, ktorý je prezidentským sídlom, a Lánske múzeum športových automobilov. Necelých 5 km severne sa nachádza historické mesto Nové Strašecí. V širšom okolí sa oplatí vidieť prírodnú pamiatku Vinařice, ktorá chráni lužné lesy.

Hlboko zarezaný kaňon s meandrami, pieskovcovými stenami a unikátnou flórou

Prírodná pamiatka Židova strouha sa nachádza v Juhočeskom kraji, v okrese Tábor a České Budějovice, v katastri obcí Nezvěstice a Bechyně, a predstavuje jeden z najmalebnejších a geomorfologicky najzaujímavejších útvarov v Južných Čechách. Predmetom ochrany je hlboko zarezaný kaňonovitý úsek potoka Židova strouha pred jeho sútokom s riekou Lužnice. Potok si tu vytvoril divoké kľukatiace sa meandre v mäkkých pieskovcoch a prachovcoch, ktoré sú miestami vysoké až 20 metrov. Tieto pieskovcové steny sú eróziou vymodelované do bizarných skalných útvarov, previsov a jaskyniek. V kaňone sa vďaka inverznému mikroklíma (chladné a vlhké prostredie) darí vzácnym rastlinným spoločenstvám, predovšetkým tieňomilným papradiam, machom a jelšovým lužným lesom. Lokalita je tiež dôležitá pre rad bezstavovcov a obojživelníkov, ktoré sú viazané na vlhké prostredie kaňonu.

Ako sa tam dostanete

Východiskovými bodmi sú osada Nezvěstice alebo mesto Bechyně. Autom je možné parkovať pri železničnej stanici Nezvěstice. Kaňonom vedie červená turistická značka, ktorá kopíruje tok potoka a je miestami vybavená mostíkmi a rebríkmi. Trasa je stredne náročná, so strmými úsekmi a prechodmi cez vodu.

Čo môžete v okolí objavovať

V blízkom meste Bechyně môžete navštíviť zámok Bechyně a Bechyňský most (Bechyňská dúha). Severne sa oplatí navštíviť prírodný park Černická obora. V blízkosti Nezvěstíc sa nachádza zrúcanina hradu Dobronice.

Rozsiahly komplex lužných lesov a historických lúk v údolí Lužnice s významným ekosystémom

Prírodný park Černická obora sa rozprestiera v Juhočeskom kraji, v okrese České Budějovice a Tábor, v katastri obcí Černice a Hosty. Park bol vyhlásený s cieľom chrániť mimoriadne rozsiahly a ekologicky cenný komplex lužných lesov pozdĺž toku rieky Lužnice, ktoré sú dôležité pre retenciu vody a ako útočisko biodiverzity. Jadrom parku je historická obora, ktorá kedysi slúžila ako lovecký revír a vďaka tomu sa tu zachovali staré dubové a hrabové porasty s pralesovitým charakterom. Tieto lesy sú domovom pre celú radu chránených druhov živočíchov, predovšetkým vzácnych druhov hmyzu (napr. roháč obyčajný) a pre hniezdiace vtáctvo. Park zahŕňa tiež rozsiahle lužné lúky a mokraďové spoločenstvá, ktoré sú zaplavované pri vyšších stavoch Lužnice. Územie je cenné aj z krajinárskeho hľadiska pre svoju malebnosť a pokoj, ktorá je typická pre riečne nivy v Južných Čechách.

Ako sa tam dostanete

Východiskovým bodom sú obce Černice alebo Hosty. Autom je možné parkovať na okraji obcí. Parkom prechádza červená turistická značka, ktorá kopíruje tok Lužnice, a oblasť je pretkaná nenáročnými cyklotrasami, ideálnymi na prechádzky a cyklistiku. Hlavný vstup do historickej obory je pri obci Černice.

Čo môžete v okolí objavovať

V blízkej obci Černice môžete navštíviť zvyšky stredovekej tvrdze. Necelých 10 km severne sa nachádza historické mesto Bechyně so zámkom Bechyně a Bechyňským mostom (tzv. Bechyňská dúha). V širšom okolí sa oplatí vidieť prírodnú pamiatku Židova strouha.