Národné parky a chránené územia Chebsko

Svedectvo geologického sporu

Národná prírodná pamiatka (NPP) Komorní hůrka je geologicky mimoriadne významná lokalita, ktorá leží v okrese Cheb, približne 2,5 km juhovýchodne od Františkových Lázní. Dlho bola považovaná za najmladšiu vyhasnutú sopku v Českej republike, aj keď má staršie datovanie než jej sesterská sopka Železná hůrka. Chránené územie predstavuje zvyšok štvrtohorného vulkánu, ktorý je známy najmä vďaka vedeckému sporu o pôvode hornín, do ktorého sa zapísal aj J. W. Goethe.

Jedná sa o zalesnený sopečný kužeľ, ktorý vznikol erupciou strombolského typu na dne vtedajšieho vysychajúceho slaného jazera v Chebskej panve. Sopka sa nachádza v nadmorskej výške 503 m n. m. a jej vek sa odhaduje na 250 000 až 400 000 rokov. Územie bolo vyhlásené za chránené v roku 1933 a má rozlohu približne 7 hektárov. Jej najväčší historický význam spočíva v tom, že sa na prelome 18. a 19. storočia stala centrom sporu medzi neptunistami a plutonistami o pôvode hornín. Tento spor vyriešilo razenie prieskumnej štôlne (dnes známej ako Goethova štôlňa) v rokoch 1834 - 1837, ktorú inicioval J. W. Goethe a nechal ju realizovať gróf Kašpar Šternberk. Štôlňa potvrdila vulkanický pôvod telesa objavením sopúcha vyplneného čadičom, čím sa Komorní hůrka zaradila medzi najlepšie preskúmané sopky na svete.

Ako sa tam dostanete

Komorní hůrka sa nachádza v blízkosti mesta Cheb. Autom sa k nej dostanete z cesty I/56 smerom na obec Klest. Parkovanie je možné v obmedzenom počte miest pri osade Komorní Dvůr. Lokalita je ľahko dostupná verejnou dopravou, pričom sem premávajú autobusové linky, alebo je možný príchod vlakom do Františkových Lázní. Z Františkových Lázní vedie k vrcholu Komorní hůrky asi 2,5 km dlhá pešia trasa.

Čo môžete v okolí objavovať

Priamo v areáli NPP je vybudovaný krátky Náučný chodník Komorní hůrka (cca 600 m až 1 km), ktorý návštevníkov prevedie geologickými profilmi lomu a k ústiu historickej Goethovej štôlne, ktorú si môžu občasne prezrieť. Ak sa vydáte z Komorního Dvora, môžete pokračovať po červenej turistickej značke KČT smerom do Františkových Lázní alebo do Chebu (cca 5 km). Pre cyklistov vedie z Františkových Lázní k sopke ľahká cyklotrasa. Približne 9 km po modrej a červenej trase je dostupný hrad Seeberg. V blízkom okolí sa taktiež nachádza Národná prírodná rezervácia SOOS (Sokoliarsky ostrov) s výronmi oxidu uhličitého a bahennými sopkami.

Vedeli ste, že aj v Českej republike sa nachádza krajina, ktorá je veľmi podobná tej na Islande alebo v americkom prírodnom parku? Že to nie je možné? Príďte sa sami presvedčiť a navštívte Národnú prírodnú rezerváciu Soos, ležiacu 4,5 kilometra od Františkových Lázní, v okrese Cheb. Soľné polia, bahenné sopky, výrony plynov. To všetko je tu úplne bežné. Kvôli svojej jedinečnosti bola celá oblasť v roku 1964 vyhlásená za štátnu prírodnú rezerváciu.

Toto miesto pripomína tak trochu mesačnú krajinu. V minulosti sa tu nachádzalo slané jazero, ktoré sa postupom času zmenilo na rašelinisko. Oblasť je pretkaná vývermi minerálnych prameňov a oxidu uhličitého v bahenných sopkách, ktoré sa nazývajú mofety. Práve oblasť Západočeských kúpeľov využila potenciál týchto prameňov, pomocou ktorých boli vybudované napríklad Karlovy Vary alebo Mariánské Lázně. Prírodná rezervácia Soos si však ponecháva status takmer nedotknutej prírodnej krásy a pramene a plyny si razia cestu na povrch pekne po svojom.

Aj z hľadiska fauny a flóry je Prírodná rezervácia Soos veľmi zaujímavá. Keďže si tu príroda funguje takmer bez zásahov človeka, vznikajú ojedinelé samostatné ekosystémy. Cez prírodnú rezerváciu Vás prevedie náučný chodník. Je takmer kilometer a pol dlhý a tiahne sa priamo po dne vyschnutého jazera. Z informačných tabúľ, ktoré sú na ňom vybudované, sa dozviete množstvo zaujímavých informácií. Míňať budete aj slávny prameň minerálnej vody, tzv. Cisársky prameň (Císařský pramen). Teplota vody sa pohybuje okolo 17 stupňov, čo z neho robí najteplejší prameň v Chebskej panve. A vraj je tiež najchutnejší.

Keď sa už do rezervácie vydáte, prezrite si aj múzeum. Nájdete tu okrem iného aj úkryt v prípade nepriaznivého počasia. Múzeum Soos obsahuje dve expozície. Jednou z nich je Príroda Chebska, ďalšia nesie názov Vtáčí svet Chebska. Každopádne, o Chebsku sa tu dozviete takmer úplne všetko.

Pre malých paleontológov bude určite lákadlom aj pavilón obsahujúci modely prehistorických jašterov a výstavu fosílií. Expozícia je doplnená o obrazy Zdeňka Buriana, ktorý sa na obdobie druhohôr a prehistorických jašterov špecializuje. A je tu aj záchranná stanica pre zranené živočíchy, ktoré sa vďaka odbornej starostlivosti pracovníkov môžu po zotavení vrátiť do voľnej prírody.

Aj okolie Prírodnej rezervácie Soos ponúka množstvo turistických lákadiel. Ak Vás nenecháva chladnými história, vyrazte na hrad Vildštejn, ktorý je chránený ako kultúrna pamiatka. Alebo si počas letného obdobia užite vodné radovánky vo vodnej nádrži Skalka. Fantázii sa medze nekladú.

Keď budete hľadať ubytovanie v blízkosti Prírodnej rezervácie Soos, budete určite milo prekvapení. K dispozícii sú obľúbené apartmány, chaty i cenovo dostupné penzióny, ktoré poskytujú pohodlie všetkým, ktorí sa vydajú do Západných Čiech na svoju dovolenku. Tak sa sem vyberte aj vy a spoznajte český Yellowstone na vlastné oči.

Najmladšie vulkanické svedectvo

Národná pamiatka pri obci Lipová a Mýtina predstavuje geologicky mimoriadne významnú lokalitu v okrese Cheb. Spolu s neďalekou Komorní hůrkou patrí medzi najmladšie štvrtohorné sopky v Českej republike, pričom novšie merania ju označujú za úplne najmladší známy vulkán na českom území. Lokalita je chránená kvôli prítomnosti zvyškov sopečného kužeľa.

Tento nenápadný pahorok, ktorý z českej strany pôsobí ako trávnatá vyvýšenina, sa rozkladá v nadmorskej výške medzi 570 až 590 m n. m.. Pôvodne sa tu ťažila sopečná struska pre stavebné účely, čo viedlo k odkrytiu jedinečného profilu, kde sú viditeľné vrstvy tufov, ktoré vznikli pri minimálne dvoch erupciách rôzneho typu - staršej strombolskej a mladšej havajskej. Názov Železná hůrka je pravdepodobne odvodený od nálezov čistého železa, ktoré vzniklo pri kontakte magmy s uhoľnými slojmi. Sopka bola vyhlásená za štátnu prírodnú rezerváciu v roku 1961.

Ako sa tam dostanete

Areál sa nachádza južne od obce Mýtina, neďaleko hranice s Nemeckom. Autom je možné prísť po vedľajšej ceste, pričom najbližšie parkovanie (obmedzené) je obvykle v obci Mýtina alebo pri hraničnom prechode Mýtina-Neualbenreuth. Najbližšia železničná zastávka je približne 5 km vzdialená Lipová u Chebu na trati č. 170. K samotnej sopke sa potom vychádza po poľnej ceste, ktorá vedie z horného konca obce Mýtina. V tesnej blízkosti lokality prechádza aj medzinárodná cyklotrasa EV 13 - Stezka Železné opony.

Čo môžete v okolí objavovať

Priamo pri lokalite sa nachádza hraničný prechod pre peších a cyklistov Mýtina-Neualbenreuth. Len kúsok od Železnej hůrky leží unikátny maarový kráter Mýtina, ktorý je jediným svojho druhu v strednej Európe mimo oblasť Eifelu. V blízkosti Lipovej sa môžete vydať aj k prameňu Kyselecký hamr, kde vyviera kyselka. K prameňu vedú lesné chodníky, ktoré nie sú striktne značené farbou KČT, ale nadväzujú na okolité trasy. Ak sa vydáte na sever po červenej turistickej trase KČT, dostanete sa do Lipovej a ďalej k Mariánskym Lázňam, alebo môžete nasledovať cyklotrasu Stezka Železné opony, ktorá prechádza tesne okolo NPP.

Železná hůrka je ideálnym cieľom pre turistov, ktorí hľadajú kľudné miesta s mimoriadnou geologickou históriou a záujmom o najmladšiu vulkanickú činnosť v Česku.

Bahenné sopky a sírovodíkový zápach

Prírodná rezervácia Smraďoch leží v srdci CHKO Slavkovský les, približne 4 km severne od Mariánskych Lázní, v Karlovarskom kraji. Toto unikátne chránené územie, vyhlásené v roku 1968, má rozlohu približne 11 hektárov a je mimoriadne cenné vďaka výskytu lesného vrchoviskového rašeliniska s tzv. mofetovými poliami. Názov „Smraďoch“ získala rezervácia podľa charakteristického zápachu sírovodíka, ktorý tu spolu s oxidom uhličitým uniká na povrch z hlbín Zeme po zlomových líniách. Tento geologický jav je pozostatkom dávnej sopečnej a tektonickej činnosti v oblasti a prejavuje sa v podobe malých, neškodných „bahenných sopek“ (mofét) a plynových výronov v jazierkach.

Ako sa tam dostanete

Prírodná rezervácia Smraďoch je ľahko dostupná autom. Nachádza sa len niekoľko sto metrov od cesty spájajúcej Mariánske Lázně a obec Prameny. Pri ceste je k dispozícii menšie parkovisko. K samotnému rašelinisku vedie krátka, no veľmi zaujímavá náučná stezka Smraďoch, ktorej trasa je vedená po drevenom povalovom chodníku. Táto úprava umožňuje bezpečný a dokonca bezbariérový prístup k výhliadkovým plošinám, odkiaľ môžu návštevníci pozorovať mofety, bublajúce jazierka a rašelinisko. Cesta je turisticky nenáročná a prehliadka trvá približne 30 minút.

Čo môžete v okolí objavovať

Okrem jedinečného geologického úkazu mofiet je rezervácia Smraďoch domovom pre vzácnu rašeliniskovú flóru, vrátane mäsožravých rastlín ako je rosička okrúhlolistá a tučnica obyčajná, alebo kľukva močiarna a šicha čierna. Len asi 700 metrov od Smraďocha vedie značená turistická trasa k výdatnému minerálnemu prameňu Farská kyselka, krytému altánkom. Neďalekou lokalitou s podobným charakterom rašeliniska a minerálnych prameňov je aj Národná prírodná rezervácia Kladské rašeliny, kde vedie obľúbený náučný chodník. Pre milovníkov histórie a kúpeľníctva sú v blízkosti Mariánske Lázně, ktoré sú súčasťou svetového dedičstva UNESCO.