Vrchy v Česku

Najvyšším vrchom Českej republiky je Sněžka, ktorá sa vypína do výšky 1 603 m n. m. Nachádza sa v Krkonošiach a prechádza cez ňu štátna hranica s Poľskom. Na vrchol sa môžete pohodlne dostať modernou lanovkou, ktorá Vás vyvezie z Pece pod Sněžkou alebo z medzistanice na Růžové hoře.

Okrem stanice lanovky sa na vrchole Sněžky nachádzajú aj ďalšie stavby. Je to napríklad Polská bouda (Poľská chata), ktorej súčasťou je meteorologická stanica, alebo Kaplnka sv. Vavrinca, ktorá je najstaršou stavbou na týchto miestach. Bola vysvätená už v roku 1681. V tých časoch sa na Sněžke konali bohoslužby až 5-krát do roka a zúčastňovalo sa na nich množstvo pútnikov sa zo širokého okolia. Počas ďalších rokov kaplnka niekoľkokrát vyhorela. Potom bola znovu vysvätená, zrekonštruoval sa oltár i nástenné maľby a teraz sa v nej opäť slúžia omše za horských vodcov a záchranárov, ktorých patrónom je práve sv. Vavrinec.

Ďalšou a pravdepodobne pre verejnosť najznámejšou stavbou je Česká poštovna (Česká poštovňa). Plne funkčný poštový úrad zaistí odoslanie Vašich pohľadníc i ďalšie poštové služby. Súčasťou je aj stánok s občerstvením a vyhliadka, ktorá Vám poskytne nádherný rozhľad do ďalekého okolia. Zároveň ide o najvyššie položenú stavbu u nás.

Okrem vyššie uvedenej lanovej dráhy je možné sa dostať na Sněžku niekoľkými rôznymi turistickými trasami. Zdolanie najvyššieho vrchu je veľmi obľúbenou výzvou, a preto patrí k najnavštevovanejším atrakciám v Krkonošiach. Najviac využívaná trasa vedie z Pece pod Sněžkou. Tu stále ešte máte na výber, či si trúfnete pešo, alebo využijete vyššie spomínanú lanovku. Pešia trasa sčasti kopíruje dráhu lanovky, vedie cez Růžovú horu a meria asi 6,5 kilometra. Odmenou za našliapané kilometre Vám budú nádherné výhľady a svieži horský vzduch.

Najmenej náročný výstup môžete začať v Malej Úpe. Zhruba 4-kilometrová Cesta česko-poľského priateľstva Vás povedie po červenej turistickej značke cez Obří hřeben až na vrchol. Naopak, najnáročnejšia, ale na výhľady najkrajšia trasa začína opäť v Peci pod Sněžkou a vedie cez Obří důl a Obří sedlo. Jej dĺžka je 7 kilometrov a počas letného obdobia môžete po ceste navštíviť aj baňu Kovárna, ktorá pripomína históriu baníctva v Krkonošiach.

Východiskovým bodom môže byť aj Špindlerův Mlýn. Táto modrá trasa vedie Údolím Bílého Labe. Všetky trasy môžete vzájomne kombinovať a vyťažiť tak z výstupu na Sněžku maximum. Ale Krkonoše nie sú len o Sněžke. Tieto hory sú atraktívne pre návštevníkov počas celého roka.

A naozaj ponúkajú pre každého niečo. Preto sa dovolenka v Krkonošiach javí ako skvelý plán, ktorý nemôže sklamať. Zarezervujte si komfortné ubytovanie v blízkosti Sněžky alebo inej krkonošskej zaujímavosti, ktorá Vás láka, a užite si svoje zaslúžené dni oddychu s rodinou alebo priateľmi. Krkonoše patria právom k najnavštevovanejším miestam našej vlasti a môžete si byť istí, že si ich tiež zamilujete. Stačí už len vyraziť.

Vrchy a kopce, ktoré svojou výškou nepatria k najvyšším v danom pohorí, sú často zbytočne opomínané. Je to tak aj pri vrchu Smrk, ktorý stále zostáva akoby v pozadí za najvyšším vrchom Moravskosliezskych Beskýd – Lysou horou. Je to ale veľká škoda, pretože aj Smrk ponúka výbornú turistiku i zaujímavé miesta na trase.

Vrch Smrk sa vypína do výšky 1 276 metrov medzi obcami Ostravice a Čeladná v okrese Frýdek-Místek v Moravskosliezskom kraji. Spadá pod ich katastre a čiastočne i do katastra obce Staré Hamry. Neďaleko nájdeme ďalšie „z rodiny Smrkov“ – vrchy Malý Smrk, Smrček a Malý Smrček.

Vrch Smrk tvorí prevažne vrstvený godulský pieskovec. Celý masív je súvisle zalesnený. Prevládajú smrekové lesy, vidieť môžete aj buky, jedle, príležitostne i jarabiny a javory. Táto časť Beskýd je aj napriek zákazu atraktívnou čučoriedkovou oblasťou. Vďaka jedinečnosti niektorých druhov rastlín a kvôli snahe o zachovanie rázu tejto krajiny bola na vrchole a svahoch Smrku vyhlásená Prírodná rezervácia Smrk. A podľa toho sa treba tiež správať. Je zakázané rozdúchavať oheň, prespávať v prírode, zbierať lesné plody a vstupovať mimo vytýčených trás.

Turistických trás vedie na vrchol vrchu Smrk hneď niekoľko. Ale pripravte sa na to, že nejde o úplne ľahkú turistiku. Treba teda zvážiť svoje sily predtým, než sa na výstup vydáte. Navyše po celej trase ani na vrchole vrchu nie sú žiadne možnosti občerstvenia, takže sa musíte spoliehať iba na svoje zásoby.

Vydať sa na vrchol môžete napríklad z Čeladnej. Červená turistická značka Vás povedie najprv po spevnenej ceste, ktorá neskôr prejde do lesného chodníka. Pripravte sa, že najmä po veľkých veterných smrštiach budete zdolávať popadané stromy i prerastené korene. Celá trasa má dĺžku asi 9,5 kilometra.

Ďalšou možnosťou, ako sa dostať na vrch Smrk, je vyraziť z obce Ostravice. Táto trasa je asi o 1 kilometer kratšia, ale určite nemenej zaujímavá. A pokiaľ by ste si chceli dať do tela o niečo viac a trasy do 10 kilometrov sú pre Vás len prechádzkou, môžete vyraziť po modrej značke z Bílej alebo zo Starých Hamrov, ktoré merajú okolo 16 kilometrov.

Ak Vám to nedalo a ešte pred Smrkom ste zdolali Lysou horu, máte možnosť sa priamo z vrcholu vydať na Smrk po žltej turistickej značke a po chodníku potom pokračovať až k vodnej nádrži Šance, ktorá je výborným miestom na odpočinok.

Turistika na Smrku nie je tak veľmi rozšírená, nemusíte sa teda báť, že by ste počas svojej túry stretávali davy ľudí. Je tu však niekoľko zaujímavých miest, ktoré rozhodne nemá žiadny iný vrch. Napríklad pomník populárneho „chrobáka“ Johna Lennona, ktorý tu bol inštalovaný už v roku 1982 a stal sa miestom, kde sa stretávala mládež ešte za čias totality. Do dnešnej doby sa vraj zachoval najmä vďaka tomu, že bol náročne dostupný a v období komunizmu policajti postupne vzdali snahu o jeho zničenie.

Okrem Lennona je ďalšou tzv. mohylou slobody aj pamätník Jána Palacha, ktorý poukazuje na jednu z mnohých obetí predchádzajúceho režimu. A spomienku na slávne osobnosti našej minulosti dopĺňa aj pomníček hokejového trénera Ivana Hlinku, ktorý tragicky zahynul pri autonehode v roku 2004.

A teraz, keď ste sa dozvedeli všetky potrebné informácie, zostáva jediné. Nájsť si vhodné ubytovanie v blízkosti vrchu Smrk a vyraziť na vlastný prieskum. Vyberajte z ponuky útulných chát a chalúp, obľúbených penziónov alebo perfektne vybavených apartmánov. Je totiž veľmi dôležité, kde po náročnej turistike zregenerujete svoje unavené svaly.

V pohorí Hrubý Jeseník nájdete niekoľko zaujímavých vrcholov. Okrem najvyššieho vrchu, ktorým je Praděd, stojí za Vašu pozornosť tiež tretí najvyšší vrchol – Petrovy kameny. Katastrálne prináleží čiastočne k obci Malá Morávka v okrese Bruntál v Moravskosliezskom kraji. Zároveň však leží aj v katastri Loučné nad Desnou v okrese Šumperk v Olomouckom kraji.

Petrovy kameny sú součástí (sú súčasťou) prírodnej rezervácie Praděd. Ležia v Sliezsku, avšak v blízkosti historickej zemskej hranice s Moravou. Tvorí ich skupina skál z bridlíc a rúl, dosahujúca výšku 7 metrov a šírku 25 metrov. Avšak na samotný vrchol sa kvôli prísnej ochrane prírody nedostanete. Môžete ich však obdivovať z blízkej hrebeňovej trasy.

Ku skalám Petrových kameňov sa viaže rad povestí. Počas čarodejníckych procesov v 17. storočí tu údajne prebiehali tajné stretnutia čarodejníc s diablom. Pokiaľ v tom čase bol niektorý z obyvateľov pristihnutý v blízkosti Petrových kameňov, mohol byť obvinený z čarodejníctva a mať istú cestu na hranicu. I dnes vraj v ich blízkosti môžete počuť kvílenie čarodejníc.

Tematike čarodejníctva na Šumpersku sa vo svojom historickom románe Kladivo na čarodějnice (Kladivo na čarodejnice) z roku 1963 venoval aj spisovateľ Václav Kaplický. Podľa jeho diela potom o šesť rokov neskôr natočil režisér Otakar Vávra rovnomenný film. A viac o čarodejníckych jadrách (rejdách) sa môžete dozvedieť aj v Expozícii čarodejníckych procesov v Šumperku.

Petrovy kameny sú však významné aj z hľadiska botaniky. Dochovali sa tu vzácne druhy rastlín z doby ľadovej. Lišajníky, machy, vŕby – to všetko môžete v okolí kopca vidieť. Na skale sa nachádza pamätná doska prírodovedca Bedřicha Kolenatého, ktorý sa významne podieľal na výskume prírodných pomerov Hrubého Jeseníka. Práve počas jednej výskumnej cesty na Praděd tragicky zahynul.

Počas zimného obdobia sa zasnežené svahy Petrových kameňov stávajú atraktívnymi najmä pre lyžiarov. Majú tu jedny z najlepších snehových podmienok na Morave. Lyžiarom sú k dispozícii 4 vleky, avšak za dodržiavania prísnych podmienok. Opúšťať vyznačené zjazdovky a schádzať z turistických trás je tu zakázané.

Ako východiskový bod na Petrovy kameny si môžete zvoliť neďalekú Ovčárnu, kde možno pohodlne zaparkovať aj Vaše automobily. Príjemnou prechádzkou sa dostanete až do blízkosti Petrových kameňov. Pokiaľ máte šťastie na dobré počasie a viditeľnosť, budú Vám odmenou nádherné výhľady na Praděd, vodnú nádrž Dlouhé stráně i údolia Divokej Desnej a Bílej Opavy.

A po hrebeňovej trase môžete pokračovať ďalej cez Praděd, Švýcárnu, Červenohorské sedlo až na Ramzovú. Oblasť Šumperska je atraktívna najmä vďaka množstvu lyžiarskych areálov všetkých náročností. Každoročne sem mieria na zimnú dovolenku návštevníci z celej republiky.

Ale nebojte sa, aj v lete je tu čo robiť. Inšpiráciu môžete načerpať aj na portáli MegaUbytko. Nájdete si tu i to najlepšie ubytovanie v blízkosti Petrových kameňov a môžete vyraziť za turistikou. Po celom Šumpersku sú rozmiestnené útulné penzióny, romantické chalupy i obľúbené apartmány. Vyberte si to, čo Vám najviac vyhovuje, aby Váš pobyt nemal chybu.

Okrem Sněžky je výraznou dominantou nášho najvyššieho pohoria aj Čertova hora (1 020 m n. m.), nachádzajúca sa nad mestom Harrachov. Leží na hranici Krkonošského národného parku a je jeho najzápadnejším vrcholom. Väčšiu časť úpätia hory tvoria prudké svahy s výrazným prevýšením. Väčšinou sú zalesnené. V jednej časti sa nachádza obľúbený Skiareál Harrachov, ktorý počas zimy hojne navštevujú lyžiari i priaznivci snowboardingu.

Zimné športy sa začali v Harrachove prevádzkovať od čias grófa Harracha, ktorý sem v 19. storočí priviezol prvé lyže. Po založení Spolku zimných športov v roku 1908 tu začali vznikať prvé skokanské mostíky a už v roku 1923 sa Harrachov stal dejiskom prvých medzinárodných lyžiarskych pretekov. V roku 1980 bol skokanský areál zrekonštruovaný a súčasťou tejto rekonštrukcie bola i výstavba najvyššieho lyžiarskeho mostíka na svete, tzv. mamutieho mostíka K-185.

Na vrchol Čertovej hory Vás vyvezú dve sedačkové lanovky. Pri hornej stanici lanovky sa nachádza aj stánok s občerstvením, takže môžete zahnať smäd alebo si dať niečo drobné pod zub. Okrem klasického lyžovania sa dá v okolí Čertovej hory venovať aj bežkovaniu. Upravované bežecké trasy sa rozbiehajú do niekoľkých smerov, napr. na Rokytnicu nad Jizerou, Tanvald, Desnú i Jablonec nad Jizerou.

Vrchol Čertovej hory je zárukou nádherných výhľadov nielen do Krkonôš, ale vidieť môžete aj Orlické hory, Jizerské hory alebo rozľahlé Poľsko. Horná stanica lanovky je tiež významným východiskovým bodom pre peších turistov po hrebeňoch Krkonôš. Aj odvážni cyklisti tu začínajú svoje zjazdy. A ako sem dostanú svoje bicykle? Jednoducho – na lanovke. Adrenalín si užijú aj vyznávači lietania na padákoch a rogalách, ktorí využívajú vrchol Čertovej hory ako svoju štartovaciu plochu.

Počas dažďov a jarného topenia je Čertova hora odvodňovaná menšími prítokmi rieky Jizery i rieky Mumlavy. Práve na rieke Mumlavě sa nachádza známy Mumlavský vodopád, ktorý turisti navštevujú počas celého roka. Ku koncu jari a počas leta tu môžete vidieť mohutné pereje, naopak cez zimu sa vodopád mení na krásny ľadopád.

A je toho oveľa viac, čo v okolí stojí za návštevu. Z prírodného bohatstva nesmieme zabudnúť na Anenské údolí alebo Huťský vodopád, ležiaci na Huťskom potoku, ktorý je jedným z prítokov Jizery. Pokiaľ sa Vám nechce z mesta do prírody, navštívte v Harrachove Ski múzeum, kde sa dozviete veľa zaujímavých informácií o histórii krkonošského lyžovania. A skvelý deň potom môžete zakončiť v Pivných kúpeľoch Harrachov so skutočne originálnou kúpeľnou terapiou.

Harrachov je ako jedno z najvýznamnejších krkonošských stredísk hojne navštevovaný turistami nielen z domova, ale i zo zahraničia. Veľkému záujmu návštevníkov teda musí byť prispôsobená aj ponuka ubytovania v Krkonošiach. Pokiaľ si teda budete hľadať ubytovanie pod Čertovou horou, príjemne Vás prekvapí rozmanitosť ubytovacích zariadení i poskytovaných služieb. Pre Vás, ktorí ste náročnejší a preferujete wellness pobyty alebo aspoň ubytovanie so stravovaním, sú k dispozícii hotely a penzióny. Pokiaľ však stravu neriešite a chcete len pohodlné ubytovanie, vyberajte z ponuky apartmánov. Úplné súkromie a ničím nerušený pobyt budete mať zaistený v horských chatách alebo rozprávkových zrubových domoch. Počas leta môžete využiť aj lacnejší typ ubytovania, ktorý ponúkajú kempingy v Krkonošiach. Tak čo, vybrali ste si?

Harusův kopec (741 m n. m.) sa nachádza približne 2 km severozápadne od centra Nového Města na Moravě a je známym športovým a rekreačným centrom v Žďárskych vrchoch. Aj keď sa jedná o nevýrazný vrch, je dôležitým bodom vďaka existencii Ski Snowparku Harusův kopec. Areál sa nachádza v nadmorskej výške 734 m n. m. a slúži predovšetkým pre zjazdové lyžovanie v zime.

Ako sa tam dostanete

Harusův kopec je ľahko dostupný autom z Nového Města na Moravě, pričom parkovisko pod zjazdovkou s kapacitou 300 miest je bezplatné. Do lyžiarskeho strediska sa na vrchol dostanete dvoj-sedačkovou lanovou dráhou Leitner S2. Mimo zimnej sezóny je kopec prístupný po cestách a chodníkoch v okolí Nového Města na Moravě.

Čo môžete v okolí objavovať

Okolie Nového Města na Moravě je predovšetkým rajom pre bežeckých lyžiarov a cyklistov. Severným smerom od areálu hotela Ski, v blízkosti Harusu kopec, sa rozbiehajú upravované a značené lyžiarske trate v celkovej dĺžke cez 100 km, pričom prvé 3 km tratí sú osvetlené. Neďaleko sa nachádza aj svetovo známa Vysočina Arena, dejisko biatlonových pretekov. V letnom období je možné podniknúť pešie a cyklistické túry do srdca Žďárskych vrchov k významným skalným útvarom, ako sú Devět skal alebo Brožova skalka.

Horský velikán Šumavy s kruhovým výhľadom

Pancíř je výrazný a ľahko dostupný vrch, ktorý leží v západnej časti Šumavy, v tesnej blízkosti národného parku. So svojou nadmorskou výškou 1214 m n. m. patrí k významným vrcholom, ktoré ponúkajú jedny z najkrajších výhľadov na celú oblasť. Je obľúbeným cieľom turistov v letnom aj zimnom období vďaka svojej strategickej polohe a dobrej infraštruktúre. Geomorfologicky spadá do geomorfologického celku Šumava a Kráľovského hvozdu. Vrchol je od roku 1985 chránený ako prírodná pamiatka Pancíř, najmä pre ochranu vzácnych rastlinných spoločenstiev a pôvodných lesov.

Vrchol Pancířa je ľahko rozpoznateľný vďaka Klubovej chate a najmä vďaka rozhľadni Pancíř, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou siluety vrchu. Rozhľadňa bola otvorená už v roku 1923 a po renovácii slúži návštevníkom dodnes. Ponúka nádherný kruhový výhľad na Šumavu, Český les a za dobrých podmienok aj na Alpy. Vrch je kľúčovou križovatkou turistických chodníkov. Okrem iného tu vedie aj náučný chodník, ktorý zoznamuje návštevníkov s miestnou prírodou a históriou. V zime je Pancíř obľúbeným miestom pre bežecké lyžovanie.

Ako sa tam dostanete

Najjednoduchší a najpohodlnejší spôsob, ako sa dostať na Pancíř, je využiť sedačkovú lanovku vedúcu z obce Špičák. Lanovka má nástupnú stanicu priamo pri vlakovej stanici Špičák (Železničná trať Klatovy – Železná Ruda-Alžbětín) a končí pri vrcholovej chate a rozhľadni. Pre peších turistov vedie na Pancíř niekoľko značených turistických trás. Z obce Železná Ruda sa na Pancíř dostanete po červenej turistickej značke. Z obce Hojsova Stráž vedie na vrchol modrá značka, ktorá je súčasťou obľúbeného Šumavského horského prechodu. Pre motorizovaných návštevníkov je k dispozícii parkovisko pri nástupnej stanici lanovky Špičák.

Čo môžete v okolí objavovať

Okolie Pancířa je bohaté na šumavské prírodné krásy. Len kúsok od úpätia Pancířa sa nachádza ľadovcové jazero Černé jezero, najväčšie prírodné jazero v Českej republike, a Čertovo jezero, ktoré sú prístupné pešo zo Špičáku. Tieto jazerá sú súčasťou Prírodnej rezervácie Černé a Čertovo jezero. V blízkej Železnej Rude môžete navštíviť Múzeum Šumavy s expozíciami o histórii a prírode regiónu. Významným bodom je aj Rozhľadňa na Špičáku, ktorá ponúka ďalší unikátny výhľad na Kráľovský hvozd a do Bavorského lesa. Milovníci prírody by si nemali nechať ujsť ani návštevu Prírodnej rezervácie Bílá strž s rovnomenným vodopádom, najvyšším vodopádom na Šumave.

Báječné tróny troch kráľov na Šumave

Trojstoličník (nemecky Dreisesselberg) je významný a hojne navštevovaný vrchol v južnej časti Šumavy s nadmorskou výškou 1333 metrov (hlavný vrchol Hochstein). Hoci samotný najvyšší bod masívu leží na nemeckej strane (v Bavorskom lese), výrazne zasahuje k česko-nemeckej hranici, kde je najvyšší slovenský bod vo výške 1302 m n. m. Hora je známa svojimi bizarnými žulovými skalnými útvarmi, ktoré zvetrávanie vymodelovalo do podoby skalných vežičiek. Podľa starej povesti sedávali na troch týchto skalných stoličkách (kreslách) panovníci Čiech, Bavorska a Rakúska a radili sa o priebehu hraníc, čo dalo hore jej meno. Z vyhliadkového miesta, ktoré je na nemeckej strane, sa ponúka za dobrej viditeľnosti úchvatný panoramatický výhľad na Bavorsko, českú Šumavu a v diaľke aj na Alpy, vrátane Grossglockneru.

Ako sa tam dostanete

Na Trojstoličník vedie niekoľko turistických trás. Jednou z najobľúbenejších a najnáročnejších je pešia cesta po červeno značenej hrebeňovej trase (E10) z Nového Údolí (približne 7 km jedným smerom), kam sa dá prísť aj vlakom. Táto trasa vedie po náročnom kamenistom teréne. Najjednoduchší prístup je z nemeckej strany, kde sa nachádza parkovisko Dreisessel len asi 500 metrov od vrcholu. Na českej strane je parkovanie možné napríklad v Novom Údolí alebo v Stožci.

Čo môžete v okolí objavovať

Z vrcholu Trojstoličníka sa môžete vydať na hrebeňovú túru po červenej turistickej značke, ktorá vás dovedie k ďalším významným miestam Šumavy. Asi 3 km juhovýchodne od Trojstoličníka leží Trojmedzie (1325 m n. m.), čo je sedlo, kde sa stretávajú hranice Českej republiky, Nemecka a Rakúska. Miesto je označené trojbokým žulovým stĺpom. Ďalej po hrebeni dôjdete až na najvyšší vrch českej časti Šumavy, Plechý (1378 m n. m.), pod ktorého svahom sa rozprestiera krásne Plešné jazero. Neďaleko od Trojstoličníka sa nachádza aj pamätník staviteľovi Schwarzenberského plavebného kanála, Josefovi Rosenauerovi, v ktorého blízkosti kanál začína. Tu sa taktiež nachádza bývalá horáreň Rosenberger Gut, v ktorej je dnes múzeum Adalberta Stiftera.

Sopečný relikt nad Mariánskymi Lázňami

Podhorní vrch, miestne často nazývaný aj Podhora, je zalesnená hora a najvyšší vrchol Tepelskej vrchoviny, nachádzajúci sa približne štyri kilometre severovýchodne od Mariánskych Lázní. Táto výrazná bazaltová kopa je fascinujúcim pozostatkom treťohorného vulkanizmu, ktorý sa prejavil troma navzájom nadväzujúcimi explóziami. Vrchol tvorí dvojvrchol, pričom južný vrchol dosahuje nadmorskú výšku približne 850,1 m n. m. a severný 849,7 m n. m. Z geologického hľadiska je unikátny výskyt olivinického nefelinitu a zriedkavé minerály, ktoré sa dajú nájsť v neďalekom lome na severnom svahu. Vrcholová partia je chránená ako Prírodná rezervácia Podhorní vrch najmä pre unikátne relikty sopečnej aktivity a zachovalé kvetnaté bučiny.

Ako sa tam dostanete

Podhorní vrch je obľúbeným cieľom turistov a je ľahko dostupný pešo. Z Mariánskych Lázní vedie priamo na vrchol turistická trasa, ktorá prechádza cez obec Zádub-Závišín. Najbližšia železničná stanica, odkiaľ je možné začať výstup, je Milhostov u Mariánských Lázní (trať č. 149 Mariánské Lázně – Karlovy Vary), no je potrebné počítať s dlhšou pešou túrou. Priamo v sedle medzi oboma vrcholmi sa nachádza kovová radiokomunikačná veža a malé odpočinkové miesto s rozcestníkom. Vyhliadka, ktorá poskytuje pekné výhľady, sa nachádza na južnej vrcholovej skale.

Čo môžete v okolí objavovať

Okolie Podhorného vrchu je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Slavkovský les, ktorá ponúka bohaté možnosti na spoznávanie prírodných krás. V blízkosti sa nachádza svetoznáme kúpeľné mesto Mariánské Lázně so svojimi liečivými prameňmi, Kúpeľnou kolonádou a Spievajúcou fontánou. Severovýchodne od vrcholu, v blízkosti hájovne, sa nachádzajú mofety – výrony suchého oxidu uhličitého, ktoré sú chránené v Prírodnej pamiatke Sirňák a sú geneticky spojené s vulkanickou činnosťou vrchu. Z turisticky atraktívnych miest v širšom okolí stojí za zmienku aj vrch Malá Podhora s upravenou čadičovou skalou, z ktorej sa taktiež naskytajú výhľady do krajiny.

Křížový vrch – výhľady na Adršpašsko ako na dlani

Křížový vrch, niekedy nazývaný aj ako Rozsochatec alebo Křížová cesta, je vrchol týčiaci sa oproti skalnému mestu Adršpach, v okrese Náchod, v Královohradeckom kraji. Z výšky 667 m n. m. sa Vám naskytne nádherný výhľad do širokého okolia. V prípade dobrej viditeľnosti tak uvidíte nielen Adršpašsko-teplické skaly, ale napríklad aj Krkonoše. Výstup na Křížový vrch je teda báječnou položkou do Vášho zoznamu atraktívnych cieľov na Adršpašsku.

Na vrchol Křížového vrchu Vás zavedie nová, zrekonštruovaná krížová cesta, ktorej história siaha až do 17. storočia. Trasu Vám budú spríjemňovať zaujímavé basreliéfy – polovypuklé výstupy v skalách, znázorňujúce časti krížovej cesty. V niektorých úsekoch musíte prekonávať schodiská a stupy, ktoré sú priamo vytesané do skál. Vašu kondíciu preverí aj strmé drevené schodisko. Odmenou Vám na vrchole budú nielen už spomínané výhľady, ale aj historický kríž z roku 1857, nachádzajúci sa na pieskovcovom podstavci spolu s plastikami svätej Anny, Jozefa a Jána Nepomuckého.

Výstup na Křížový vrch je možné naplánovať počas celého roka, samozrejme s ohľadom na počasie. Svoju túru môžete začať v Dolnom Adršpachu pri rázcestí turistických trás. Nasledujte žltú značku a tá Vás po približne dvoch kilometroch dovedie na vrchol Křížového vrchu. Svoje putovanie si môžete predĺžiť až na zrúcaninu Kopeček, ktorá predstavuje torzo barokového chrámu Panny Márie z roku 1667.

Pod Křížovým vrchom sa nachádza náučný chodník. Z informačných panelov, ktorými je stezka lemovaná, získate množstvo zaujímavých informácií. Od roku 2005 je Křížový vrch zaradený do sústavy Natura 2000 ako vtáčia oblasť s výskytom vzácneho sokola sťahovavého a výra veľkého. Zaradenie do tejto sústavy umožňuje ochranu týchto ohrozených druhov. V minulosti touto lokalitou viedla cesta od zámku Adršpach na Zdoňov a ďalej do Frýdlantu nad Ostravicí, nachádzajúceho sa v Sliezsku.

Výstup na Křížový vrch môže byť príjemným začiatkom turistickej sezóny alebo len zastávkou, keď vyrazíte na turistiku na Adršpašsko. Navštíviť skalné mesto je takmer povinnosťou. Nutkať Vás samozrejme nebudeme, ale ak toto miesto vynecháte, ochudobníte sa o zaujímavý prírodný zážitok. Pieskovcové skaly vytvárajú známe súsošia ako napríklad Milenci, Starosta a Starostová alebo aj Slonie námestie, ktoré sa odrážajú na hladinách Adršpašského jazierka a pieskovne Adršpach.

Vyhľadať si ubytovanie blízko Křížového vrchu nebude nič složité. Jedna z najobľúbenejších turistických lokalít Česka láka svojich návštevníkov od nás i zo zahraničia. Nájdete tu malebné chaty a chalupy, príjemné ubytovania v súkromí aj moderné apartmány. Pohodlie, stravovanie a ďalšie doplnkové služby Vám zabezpečia penzióny a hotely. Možností je veľa, stačí si len vybrať. Prajeme Vám príjemný pobyt a množstvo krásnych zážitkov!

Viete, ktorý vrch je v Českej republike najveternejší? Je to Milešovka – najvyšší vrch Chránenej krajinnej oblasti České středohoří. Dní, kedy je tu bezvetrie, je v roku iba osem. Zároveň je vďaka častým búrkam označovaná niekedy ako Hromová hora. Vypína sa do výšky 837 m n. m. a leží v katastrálnom území obce Velemín, v časti Milešov, v okrese Litoměřice.

Na vrchole Milešovky sa nachádzala vo 20. rokoch 19. storočia jedna z prvých horských reštaurácií u nás. Na začiatku 20. storočia potom bola vybudovaná meteorologická stanica, ktorá je stálym pracoviskom Akadémie vied ČR – Ústavu fyziky atmosféry. Vedľa nej stojí 19 metrov vysoká rozhľadňa Milešovka. Tú môžete počas dobrého počasia navštíviť, prezrieť si stálu expozíciu a vypočuť odborný výklad o spôsobe a histórii meteorologických poznatkov.

Ďalšou zaujímavosťou na Milešovke je telekomunikačný bod, ktorý zaisťuje diaľkový prenos dát medzi Prahou a mestami v Severných Čechách. Aby bolo možné zaistiť bezproblémovú prevádzku všetkých zariadení na Milešovke, bola na severnej strane vrchu vybudovaná menšia nákladná lanová dráha, ktorá slúži na dopravu všetkého potrebného.

Vrch Milešovka je však, samozrejme, významný aj z turistického hľadiska. Cestovný ruch sa tu začal rozvíjať na prelome 18. a 19. storočia vďaka rozvoju kúpeľníctva v Teplicích. Jeho vrchol dosiahlo aj množstvo známych osobností, napr. spisovatelia Johann Wolfgang Goethe, Karel Hynek Mácha alebo Jaroslav Vrchlický. Vrchlického výstup a nádherné výhľady očarili natoľko, že vďaka tomu vznikla jeho báseň Na Milešovce.

Na počiatku 19. storočia však nebolo vôbec jednoduché sa na Milešovku dostať. Kúpeľní hostia sa pomocou kočov dostali iba do Žalan alebo Bořislavi a odtiaľ už museli po svojich pokračovať do Bílky. Cesta sem bola vybudovaná až v roku 1836. A tu sa ukázal podnikateľský duch niektorých obyvateľov Bílky, ktorí si privyrábali ako nosiči. Za 3 grajciare návštevníkov naložili na chrbát do špeciálnych sediel a vyniesli ich až na vrchol.

Vďaka tomu, že Milešovka prevyšuje svoje najbližšie okolie až o 350 metrov, poskytuje z vrcholu jeden z najkrajších kruhových výhľadov. V súčasnosti je hojne navštevovaná turistami z celej republiky. Na výstup môžete použiť niekoľko turisticky značených trás z Bílky, Velemína, Černic alebo Milešova.

Nájsť si ubytovanie v blízkosti Milešovky nebude pre Vás nič zložité. V Českom stredohorí sa nachádza množstvo krásnych chát, dostupné sú aj komfortné penzióny alebo apartmány. Pokiaľ máte radi domáce prostredie, odporúčame Vám využiť ubytovanie v súkromí. Možností je naozaj mnoho a je len na Vás, čo si vyberiete. Každopádne, pokiaľ vyrazíte na dovolenku práve do týchto končín, určite svoje rozhodnutie nebudete ľutovať. Rovnako ako tisíce ďalších návštevníkov, ktorí sem každoročne zavítajú.

Tajomné skaly Rychlebských hôr

Smolný vrch (404 m n. m.) je výrazná vyvýšenina v Žulovskej pahorkatine, ktorá sa nachádza na okraji Rychlebských hôr, neďaleko obce Velká Kraš. Vrchol je preslávený unikátnym žulovým skalným mestom s mimoriadne zaujímavými geomorfologickými útvarmi, ktoré sú chránené ako Národná prírodná pamiatka Venušine misky. Tieto útvary, ktorým sa ľudovo hovorí „Venušine misky“ alebo „misky obetné“, sú okrúhle skalné prehĺbeniny (tafoni a skalné misy) vytvorené biochemickým zvetrávaním žuly v treťohornom tropickom podnebí. Najväčšia misa má priemer až 1,5 metra a hĺbku cez jeden meter. Okrem misiek tu nájdete aj skalné sedadlá, výklenky a žliabkové škrapy. Smolný vrch je považovaný za tzv. ostrovnú horu (nunatak), ktorá sa v dobe ľadovej týčila nad okolitým ľadovcom. Miesto je opradené mnohými povesťami o nadprirodzených bytostiach – Venušiných ľuďoch – a o tom, že žena, ktorá sa do niektorej misky posadí, do roka sa vydá a privedie na svet potomka. Na vrcholovom skalisku je zabezpečená vyhliadka, ktorá ponúka krásny výhľad na Rychlebské hory a Žulovskú pahorkatinu.

Ako sa tam dostať

Smolný vrch sa nachádza v Olomouckom kraji v okrese Jeseník, v blízkosti obcí Černá Voda a Velká Kraš. Najjednoduchší prístup je po zelenej turistickej značke. Z obce Černá Voda (parkovisko pri kultúrnom dome, autobusová zastávka) vedie trasa dlhá približne 3,7 km, ktorá po ceste míňa romantický rybník U Dubu. Alternatívne sa dá vyjsť po zelenej značke aj z obce Velká Kraš od kúpaliska, taktiež v dĺžke asi 3,7 km. V obci Velká Kraš je tiež autobusová zastávka. Najkratší, avšak neznačený, prístup vedie zo železničnej zastávky Kobylá nad Vidnavkou.

Čo môžete v okolí objavovať

Okolie Smolného vrchu a celé Rychlebské hory sú rajom pre milovníkov turistiky a cyklistiky. Priamo v blízkej obci Černá Voda nájdete Rychlebské stezky (Singltrek), obľúbené traily pre horské bicykle. Neďaleko sa nachádza aj zámok Jánský Vrch v Javorníku, rozsiahly a cenný komplex s bohatými zbierkami. Turisticky zaujímavá je aj zrúcanina hradu Kaltenštejn a pre milovníkov prírody sú zaujímavé chránené Vidnavské mokřiny pri meste Vidnava, kde vedie aj náučný chodník. V blízkom meste Žulová môžete navštíviť unikátny kostolohrad (kostol svätého Josefa postavený na mieste hradu).

Architektonický skvost Hostýnskych vrchov

Kelčský Javorník je s výškou 865 m n. m. najvyšším vrcholom pohoria Hostýnske vrchy, geomorfologického celku Hostýnsko-vsetínskej hornatiny. Tento vrch je známy predovšetkým vďaka modernej rozhľadni, ktorá bola slávnostne otvorená v roku 2015. Jej unikátne architektonické riešenie tvorí dvanásť oblúkovito zakrivených lamiel z modrínového dreva usporiadaných do tvaru štíhleho zrezaného elipsoidu. Táto konštrukcia, symbolizujúca hodinový ciferník a odkazujúca na tradíciu ohýbaného nábytku z neďalekej Bystřice pod Hostýnem, je vysoká 35 metrov. Na hornú vyhliadkovú plošinu vo výške 30 metrov vedie 156 schodov a ponúka dychberúci kruhový výhľad. Za ideálnych podmienok je možné dovidieť na Jeseníky s Pradědom, Beskydy, Javorníky, Malú Fatru a Biele Karpaty. Severné svahy hory tvoria Prírodná rezervácia Kelčský Javorník, chrániaca pralesovitý porast javorovej a jedľovej bučiny.

Ako sa tam dostanete

Najčastejším a najpohodlnejším východiskovým bodom je rekreačná oblasť Tesák, odkiaľ vedie k vrcholu žltá turistická značka. Cesta od Tesáku je stredne náročná a je dlhá približne 4,6 km. Ďalšia obľúbená trasa vedie z obce Podhradní Lhota po zelenej turistickej značke (necelých 5 km), ktorá stúpa okolo miest, kde stáli zrúcaniny hradov. Na Tesák je možné sa dostať autom, alebo autobusom z Bystřice pod Hostýnem, rovnako tak do Podhradní Lhoty.

Čo môžete v okolí objavovať

Okolie Kelčského Javorníka je ideálne pre pešiu turistiku. Navštíviť môžete neďaleké pútnické miesto Svatý Hostýn s bazilikou Nanebovzatia Panny Márie a krížovou cestou od Dušana Jurkoviča. Z Kelčského Javorníka vedie turistická trasa, ktorá sa napája na Náučný chodník Hostýnske vrchy, ktorý je dlhý 12 km a spája zaujímavé miesta centrálnej časti vrchov. V neďalekom teréne, pri ceste z Podhradní Lhoty, je možné nájsť pozostatky stredovekých hradov Šaumburk a Zubříč. Za návštevu stojí aj Teodorov prameň a technická pamiatka Klauza pri potoku Rosošný, slúžiaca kedysi na plavenie dreva.

Dominanta Hrubého Jeseníka

Keprník je so svojou výškou 1423 metrov nad morom štvrtým najvyšším vrcholom Hrubého Jeseníka a najvyššou horou Keprnickej hornatiny. Tento bezlesý vrchol je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Šerák – Keprník a je známy pre svoje geomorfologické útvary, ako sú mrazový zrub a kryoplanačná terasa. Z vrcholu sa naskytuje vynikajúci kruhový rozhľad na okolité Jeseníky a Králický Sněžník. Na skalnom útvare je umiestnená žulová rozhľadová ružica. Na území rezervácie je nutné sa držať len značených trás.

Ako sa tam dostanete

Najpohodlnejší prístup je z turistického strediska Ramzová, kde je parkovisko. Odtiaľ sa dá vyviezť lanovkou na Šerák, odkiaľ vedie na Keprník asi 2,5 km dlhá, mierne náročná trasa po červenej turistickej značke.

Čo môžete v okolí objavovať

Po červenej značke sa môžete vydať na neďaleký vrchol Šerák (1351 m n. m.), kde stojí Chata Jiřího na Šeráku. Pokračovaním po hrebeni sa dostanete na vrchol Vozka (1377 m n. m.), známy skalami. Severozápadne od Šeráku nájdete aj Obrie skaly. Celú oblasť spája náučný chodník s Koprníčkom Keprnickými horami.

Dominanta hlavného hrebeňa Hrubého Jeseníka

Červená hora s nadmorskou výškou 1333 metrov patrí medzi významné vrcholy Keprnickej hornatiny v pohorí Hrubého Jeseníka. Nachádza sa na obľúbenej hrebeňovej trase, ktorá vedie z Červenohorského sedla cez Vozku, Keprník a Šerák až do sedla Ramzová. Vrchol hory tvorí skalný výbežok z premenenej horniny – starolitického svoru. Východné svahy hory strmo klesajú do Prírodnej rezervácie Sněžná kotlina, ktorá je chránenou lokalitou s výskytom vzácnej kveteny. Tesne pod vrcholom sa nachádza prameň Vřesová studánka, pri ktorom v minulosti stála kaplnka Panny Márie Sedembolestnej a turistická chata, dnes už len kamenná kaplnka z roku 1934. Okolo vrcholu prechádzajú súbežné značené turistické cesty a z menšej skalky na vrchole je obmedzený kruhový rozhľad.

Ako sa tam dostanete

Najčastejší a najľahší prístup na Červenú horu vedie z Červenohorského sedla (1013 m n. m.), ktoré je významným dopravným uzlom. Na sedlo sa dostanete autom (k dispozícii je platené parkovisko) alebo autobusom. Z Červenohorského sedla vedie k vrcholu červená turistická značka (Jesenická magistrála), ktorá prekonáva prevýšenie približne 320 metrov a jej dĺžka je približne 2,5 kilometra. Druhou možnosťou je prístup zo severnej strany od vrcholu Keprník po rovnakej červenej značke.

Čo môžete v okolí objavovať

Okolie Červenej hory je bohaté na prírodné a turistické zaujímavosti. Priamo pod vrcholom objavíte prameň Vřesová studánka s kamennou kaplnkou, ktorá má dlhú pútnickú históriu. Na strmých východných svahoch sa rozkladá Prírodná rezervácia Sněžná kotlina, ktorá je známym glaciálnym karom. Pri zostupe na severný hrebeň narazíte na zaujímavý skalný útvar Kamenné okno. Priamo v Červenohorskom sedle sa nachádza veľký turistický a lyžiarsky areál a tiež Kaplnka svätého Karla Boromejského, ktorá slúži aj ako pamätník obetiam hôr.

Jesenická dominanta s rozhľadňou

Medvedia hora (1167 m n. m.) je výrazný vrchol v Hrubom Jeseníku, ktorý tvorí severnú rázsochu hory Mravenečník. Nachádza sa asi 2,5 km juhovýchodne od obce Kouty nad Desnou a je obľúbeným turistickým cieľom najmä vďaka ľahkej dostupnosti a rekreačnému zázemiu. Na vrchole Medvedej hory, v nadmorskej výške okolo 1100 metrov, stojí rozhľadňa Pri Medveďovi, ktorá je vysoká 18 metrov. Táto oceľová konštrukcia s dreveným opláštením bola postavená v roku 2014 a je voľne prístupná. Ponúka krásne výhľady na údolie Desnej, mesto Šumperk, masív Králického Sněžníku a hlavný hrebeň Hrubého Jeseníka od Šeráku po Červenohorské sedlo. Západné svahy hory sú súčasťou Ski areálu Kouty.

Ako sa tam dostanete

Najpohodlnejší a najrýchlejší prístup na Medveďiu horu je pomocou šesťsedačkovej lanovej dráhy z obce Kouty nad Desnou. Dolná stanica lanovky sa nachádza v nadmorskej výške 610 m n. m. a horná stanica, umiestnená len asi 40 metrov od rozhľadne, vo výške 1095 m n. m. V Koutech nad Desnou je k dispozícii platené parkovisko. Pre peších turistov vedie z Koutov nad Desnou nahor niekoľko značených trás, napríklad po červenej značke, ktorá je však pomerne strmá. Okolo vrcholu prechádza tiež niekoľko značených cyklotrás.

Čo môžete v okolí objavovať

Z hornej stanice lanovky vedie náučný chodník Rysia skala, ktorý je dlhý približne 1,8 km a je nenáročný, ideálny pre rodiny s deťmi. Chodník vás prevedie cez vyhliadku Rysia skala, kde sú prístrešky a interaktívne prvky. Cestou miniete tiež drevené plastiky zvierat a lesných bytostí. Z Medvedej hory je tiež možné pokračovať po cyklotrase k hornej nádrži prečerpávacej elektrárne Dlouhé stráně, ktorá je jedným z technických divov Českej republiky a ponúka unikátne výhľady. V údolí blízko Koutov nad Desnou sa nachádza vodopád na Borovom potoku.

Děčínský Sněžník – najvyššia stolová hora Česka

Děčínský Sněžník (723 m n. m.) je najvyššia stolová hora v Českej republike a zároveň najvyšší vrchol Labských pieskovcov. Nachádza sa severne od mesta Děčín a je vyhľadávaným cieľom peších turistov aj cyklistov. Vrchol tvorí rozsiahla pieskovcová plošina s unikátnymi skalnými útvarmi a nádhernými výhľadmi do okolitej krajiny. Dominantou je kamenná rozhľadňa z roku 1864, ktorá patrí k najstarším v Česku.

Čo Vám hora ponúka – od prírody po výhľady

• Unikátnu stolovú horu s rozsiahlou pieskovcovou plošinou
• Skalné útvary a malebné scenérie vhodné na turistiku aj fotografovanie
• Kamennú rozhľadňu s panoramatickými výhľadmi na Česko aj Nemecko
• Turistické trasy a cyklotrasy vedúce na vrchol aj do okolitej krajiny

Pre koho je Děčínský Sněžník určený

• Pre turistov a rodiny s deťmi hľadajúcich atraktívny výlet do prírody
• Pre cyklistov, ktorí si chcú užiť výzvu a výhľady z vrcholu
• Pre milovníkov prírody a geológie obdivujúcich stolové hory a pieskovcové útvary
• Pre fotografov a obdivovateľov krajiny, ktorí túžia po originálnych záberoch

Ako sa sem dostanete a čo môžete v okolí objavovať

Na Děčínský Sněžník vedú značené turistické chodníky z Děčína, Sněžníka alebo ďalších obcí v okolí. Prístup je možný pešo, na bicykli aj autom, parkovanie sa nachádza pod vrcholom. V okolí môžete objavovať prírodné krásy Českého Švajčiarska, Labských pieskovcov či Lužických hôr. Neďaleko sa nachádza aj mesto Děčín so svojím zámkom a ďalšími pamiatkami.

Děčínský Sněžník – prírodný skvost s dychberúcimi výhľadmi

Tento vrchol je symbolom Labských pieskovcov a jedinečným prírodným cieľom. Ponúka krásne výhľady, pokojné prostredie a možnosť spojiť aktívny oddych so spoznávaním českej aj saskkej krajiny.

Čadičová dominanta Krušných hôr

Božídarský Špičák je s nadmorskou výškou 1 115 metrov výrazný vrch v Krušných horách, ktorý je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Božídarské rašeliniště. Vrch je zároveň najvyššou čadičovou kupou sopečného pôvodu v celých Krušných horách a strednej Európe, vďaka čomu predstavuje unikátny geologický fenomén. Vznikol sopečnou činnosťou v miocéne, kedy čadičové výlevy prenikli cez kryštalické bridlice.

Vrch je dominantou rozsiahlej Národnej prírodnej rezervácie Božídarské rašeliniště, ktorá bola vyhlásená v roku 1965. Chráni komplex horských vrchoviskových a prechodových rašelinísk, ktoré sú pozostatkom štvrtohorného zaľadnenia. Rašelinisko sa nachádza vo výške 940 až 1 116 m n. m. a vyznačuje sa špecifickým horským podnebím s častými hmlami, dlhými zimami a nízkou priemernou ročnou teplotou. Z dôvodu prísnej ochrany prírody v rámci národnej prírodnej rezervácie je samotný vrchol Božídarského Špičáku neprístupný pre turistov. Napriek tomu sa k nemu môžete priblížiť po vyznačenej trase.

Ako sa tam dostanete

Východiskovým bodom je najvyššie položené mesto v Českej republike, Boží Dar. Do Božího Daru sa dostanete autom po ceste I/25 z Ostrova alebo po ceste II/219 z Jáchymova. Parkovanie je možné na centrálnom parkovisku v centre Božího Daru. Boží Dar je tiež konečnou zastávkou autobusových spojov, ktoré sem jazdia napríklad z Ostrova. Najbližšia železničná stanica je v Jáchymove, odkiaľ je potrebné pokračovať autobusom. K úpätí vrchu sa dostanete z Božího Daru po červenej turistickej značke KČT, ktorá Vás dovedie k rozcestníku Pod Špičákem, odkiaľ je vrchol vzdialený len približne 300 metrov, no je neprístupný.

Čo môžete v okolí objavovať

Okolie vrchu ponúka rozsiahle možnosti turistiky. Priamo z Božího Daru vedie obľúbená, 3,2 km dlhá Naučná stezka Božídarské rašeliniště s dvanástimi zastávkami, ktorá Vás prevedie chráneným rašeliniskom a vedie čiastočne po drevených chodníkoch. Severne od Božího Daru sa nachádza najvyššia hora Krušných hôr, Klínovec (1 244 m n. m.), na ktorú vedú početné turistické trasy, napríklad po žltej značke KČT z centra Božího Daru. V centre mesta môžete navštíviť aj Múzeum Boží Dar, ktoré sa venuje histórii mesta, ťažbe a prírode Krušných hôr.

Dominanta Jizerských hôr s pralesom

Jizera (nemecky Siechhübel) je so svojou nadmorskou výškou 1122 metrov druhá najvyššia hora českej časti Jizerských hôr a zároveň najvyšší vrchol Hejnického hrebeňa. Hora je významná svojou prominenciou, ktorá je najvyššia zo všetkých tisícoviek v českej časti Jizerských hôr. Masív je tvorený hrubozrnnou žulou variského veku, ktorá na samotnom vrchole vystupuje vo forme mohutnej, členitej skalnej hradby, označovanej ako tor. Táto skala, modelovaná mrazovým zvetrávaním vo štvrtohorách, je sprístupnená pomocou krátkych rebríkov a stúpačiek a slúži ako vyhliadková plošina, odkiaľ sa otvárajú ďaleké výhľady do okolia. Vrcholové partie Jizery, v nadmorskej výške nad 1000 metrov, sú chránené ako Prírodná rezervácia Prales Jizera. Táto rezervácia s rozlohou 92,44 hektárov chráni zvyšky pôvodných horských smrekových porastov. Jizera je tiež významným hydrologickým miestom, keďže je zdrojom riek Smědá a Desná, hoci nejde o prameň rieky Jizery, podľa ktorej nesie meno.

Ako sa tam dostanete

Prístup na vrchol Jizery je možný iba pešo po značených turistických trasách, pričom je nutné dodržiavať pravidlá pre pohyb v chránenej prírodnej rezervácii.

Najčastejšie nástupné body sú z horskej chaty Smědava. Chata Smědava je významná križovatka turistických ciest a je možné sa k nej dostať autom s plateným parkovaním alebo turistickým autobusom. Odtiaľ vedie červená turistická značka k rázcestiu Pod Jizerou, odkiaľ pokračuje žltá turistická značka prudkým stúpaním priamo na vrchol. Celková vzdialenosť zo Smědavy k vrcholu je približne 3,5 až 4 km. Ďalej je možný prístup z Kořenova alebo Josefova Dolu. Z týchto obcí vedú dlhšie trasy s väčším prevýšením. Napríklad z Josefova Dolu (parkovisko Peklo) vedie modrá turistická značka Jedlovým dolom, okolo vodopádov Jedlovej, k rázcestiu Pod Číhadlem a ďalej po červenej až k odbočke na vrchol. Z Kořenova (Horní Kořenov, vlaková stanica) sa možno dostať po žltej a ďalej po červenej značke cez Mořinu. Dopraviť sa do východiskových bodov je možné regionálnymi autobusovými linkami, napríklad z Liberca, Bedřichova alebo Tanvaldu, alebo vlakom do stanice Tanvald s nadväzujúcimi spojmi do Kořenova.

Čo môžete v okolí objavovať

V okolí hory Jizery a centrálnej časti Jizerských hôr sa nachádza množstvo unikátnych prírodných a historických miest. V blízkosti Jizery sa rozprestiera Národná prírodná rezervácia Rašelinisko Jizerky, ktorá je prístupná po Náučnom chodníku Tri iseriny, vedúcom k malebnej horskej osade Jizerka. Z Jizery je možné pokračovať k susednému najvyššiemu vrcholu Jizerských hôr, ktorým je Smrk (1124 m n. m.), kde stojí celoročne prístupná rozhľadňa Smrk s ďalekým výhľadom. Medzi ďalšie vyhliadkové skaly v okolí patrí Paličník s exkluzívnym výhľadom do údolia Smědé a Frýdlantské cimburie, pripomínajúce skalné hradné veže. V neďalekej Hejnickej oblasti sa nachádza sústava Vodopádov Veľkého a Bieleho Štolpichu. Milovníci technických pamiatok by nemali vynechať Pretrhnutú priehradu na Bielej Desnej, pripomínajúcu tragickú udalosť z roku 1916, alebo Vodnú nádrž Josefův Důl.

Strážca Českého lesa s Kurzovou vežou

Čerchov, s nadmorskou výškou 1042 m n. m., je najvyšší vrch pohoria Český les a významný symbol krajiny v okolí Domažlíc. Jeho vrchol je známy vďaka kamennej Kurzovej veži, ktorá slúži ako rozhľadňa a bola postavená v rokoch 1904 – 1905 Klubom českých turistov. V rokoch 1950 až 1990 bol vrchol neprístupný pre verejnosť, pretože ho okupovala armáda, ktorá tu zriadila vojenské stredisko a postavila nevzhľadnú betónovú radarovú vežu. Po revolúcii bola Kurzova veža v roku 1999 vrátená KČT a po rekonštrukcii opäť sprístupnená v roku 2000. Z vyhliadkovej plošiny veže, ktorá je vysoká 19,2 metra, sa naskytá kruhový výhľad na Šumavu, Brdy, Plzeň a za mimoriadne dobrej viditeľnosti dokonca až na Alpy a Krušné hory.

Ako sa tam dostanete

Na vrchol Čerchova vedie niekoľko značených turistických ciest. Najčastejšie je využívaný výstup z obce Capartice (pri Klenčí pod Čerchovem), odkiaľ vedie približne 4,5 km dlhá červená turistická značka s prevýšením cez 330 metrov. Táto cesta je čiastočne asfaltová a vhodná aj pre cyklistov. Ďalšími východiskovými bodmi sú Pec pod Čerchovem (po modrej značke, cca 4,5 km s väčším prevýšením) alebo Česká Kubice, odkiaľ vedie historická Hanova stezka (červená a neskôr modrá značka), dlhá približne 7,5 km. Pre motoristov je k dispozícii parkovisko v Caparticiach. Počas turistickej sezóny býva k dispozícii aj autobusová doprava až na vrchol.

Čo môžete v okolí objavovať

Okolie Čerchova je pretkané turistickými chodníkmi, ktoré vedú za zaujímavosťami Chodska a Českého lesa. Priamo pod vrcholom sa nachádza Emerichova studňa, kedysi upravený prameň. V blízkosti Čerchova môžete navštíviť malebný mestečko Klenčí pod Čerchovem, centrum Chodska. Južným smerom je to Česká Kubice a hraničný priechod do Nemecka, odkiaľ sa dá pokračovať do bavorského pohraničia. V širšom okolí sa nachádza historické mesto Domažlice, ktoré je známe svojou Chodskou kultúrou, typickým námestím s dominantnou vežou a Chodským hradom. Pre peších turistov je zaujímavá trasa na Sádkovu skálu alebo smerom k vrcholu Haltrava.